Amnesty International Slovensko (AIS) vyjadruje znepokojenie nad legislatívou súvisiacou s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil parlament.
„Dôsledkom prijatia zákona má byť zmena v definícii mimoriadnej situácie, ktorej dôsledkom môže byť nútená práca lekárov. Organizácia považuje za znepokojujúce využívanie mimoriadneho stavu, ktorý dočasne obmedzuje ľudské práva, pri vyvíjaní tlaku na lekárov. Poukazuje na to, že opatrenia obmedzujúce osobnú slobodu musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv s dôrazom na dodržiavanie práva na osobnú slobodu a bezpečnosť. AIS sa tiež obáva, že vyhlásenie mimoriadnej situácie a riziko nútenej práce môže mať priamy negatívny vplyv na právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
„Využívanie mimoriadneho stavu s cieľom vynútiť si prácu lekárov a lekárok pod hrozbou uväznenia je neprimerané a v rozpore s ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska. Na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve podalo v uplynulom období výpovede vyše 3300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Výpovede sú ochotní stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022. Výpovedná lehota lekárom vyprší 31. Na výpovede reaguje legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú parlament schválil v stredu (11. 12.). Priniesť má rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Amnesty International Slovensko (AIS) vyjadruje znepokojenie nad legislatívou súvisiacou s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil parlament. „Dôsledkom prijatia zákona má byť zmena v definícii mimoriadnej situácie, ktorej dôsledkom môže byť nútená práca lekárov. Životy a zdravie občanov Slovenska musia byť nadradené akýmkoľvek právam lekárov na pracovné spory. Po nedeľňajšom rokovaní vlády, ktorá schválila doplnenie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, to uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).
Organizácia považuje za znepokojujúce využívanie mimoriadneho stavu, ktorý dočasne obmedzuje ľudské práva, pri vyvíjaní tlaku na lekárov. Poukazuje na to, že opatrenia obmedzujúce osobnú slobodu musia byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv s dôrazom na dodržiavanie práva na osobnú slobodu a bezpečnosť. AIS sa tiež obáva, že vyhlásenie mimoriadnej situácie a riziko nútenej práce môže mať priamy negatívny vplyv na právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Visolajský: Minister Šaško na rokovanie s lekármi neprišiel. Vyše 3300 lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom podalo výpovede na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve. Sú ochotní výpovede stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.
„Využívanie mimoriadneho stavu s cieľom vynútiť si prácu lekárov a lekárok pod hrozbou uväznenia je neprimerané a v rozpore s ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska. Na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve podalo v uplynulom období výpovede vyše 3300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Výpovede sú ochotní stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky.
Na výpovede reaguje legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú parlament schválil v stredu (11. 12.). Priniesť má rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Na území Slovenskej republiky bola vyhlásená mimoriadna situácia a neskôr núdzový stav. Priblížime si čo tieto pojmy znamenajú a akým spôsobom sú ovplyvnené vaše práva a povinnosti. Článok bol aktualizovaný 30. Počas týchto krízových situácií môže Vláda Slovenskej republiky obmedziť ľuďom niektoré práva a uložiť povinnosti. Aké to sú, vám povieme v tomto článku.
12.3.2020 vyhlásila Vláda Slovenskej republiky uznesením vlády č. 111/2020 mimoriadnu situáciu pre územie SR podľa § 8 Zákona č. 42/1994 Z. z. Právnymi otázkami mimoriadnej situácie sa zaoberá Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.
Podľa zákona o civilnej ochrane sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok. V prípade epidémie COVID-19 ide práve o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je ohrozením verejného zdravia II. Mimoriadna situácia je následkom mimoriadnej udalosti. Rozumie sa ňou obdobie ohrozenia (ak následky ešte nenastali) alebo obdobie pôsobenia následkov (ak už nastali) mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.
Mimoriadna situácia sa vyhlasuje podľa pravidiel uvedených v Zákone o civilnej ochrane. Tieto ustanovenia slúžia štátnym orgánom a samosprávam na to, aby sa počas nej jednoduchšie vykonali potrebné opatrenia. Zákon hovorí, že tieto opatrenia slúžia na záchranu života, zdravia alebo majetku. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov (televízia, rozhlas, tlač a pod.). Vyhlasuje sa podľa toho, na akom veľkom území hrozí ľuďom nebezpečenstvo.
Pokiaľ mimoriadna udalosť nastala na území obce, vyhlasuje ju obec. Ak na území okresu, vyhlasuje ju okresný úrad v sídle okresu, kde situácia nastala. Pokiaľ situácia presiahla hranice okresu, vyhlási mimoriadnu situáciu okresný úrad v sídle kraja. Zákon o civilnej ochrane ukladá príslušným orgánom povinnosť a dáva právomoci riadiť záchranné práce na odvrátenie nepriaznivých účinkov mimoriadnej udalosti. V prvom rade majú vyššie vymenované orgány povinnosť informovať verejnosť o zdroji ohrozenia a o rozsahu mimoriadnej udalosti.
Voľne sa dá povedať, že zákon o civilnej ochrane rozdeľuje fyzické osoby na dve kategórie. V prvej kategórii sú osoby, ktoré sú súčasťou jednotiek civilnej ochrany. V druhej kategórii sú osoby, ktoré nie sú zaviazané účasťou na civilnej ochrane. Aj keď nie ste súčasťou jednotiek civilnej ochrany, podľa zákona máte povinnosť primerane svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať s inými osobami v civilnej ochrane. V záujme ochrany života, zdravia a majetku vám môžu príslušné orgány uložiť obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu. Za vecné plnenie sa považuje poskytnutie materiálnej veci, ktorú máte vo svojej držbe alebo vlastníctve. Vecné plnenie môže slúžiť len na zvládnutie úloh mimoriadnej situácie. Obec vám nesmie odobrať vec svojvoľne. Po zániku potreby vám majú orgány povinnosť vec vrátiť. Ak to nie je možné, poskytnú vám vec rovnakého druhu a podľa možností aj rovnakej hodnoty.
Osobnými úkonmi sa na odstraňovaní mimoriadnej situácie musia podieľať všetky osoby, ktoré nie sú od tejto povinnosti oslobodené. Oslobodení sú napríklad maloletí, osoby nad 60 rokov, telesne alebo psychicky nespôsobilé osoby, tehotné ženy alebo rodičia detí, ktoré sú mladšie ako 15 rokov. Osobnými úkonmi sa podľa zákona rozumie každá fyzická a duševná činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku v čase mimoriadnej udalosti. Tieto úkony sú teda koncipované naozaj široko. Osobitne sú zákonom o civilnej ochrane chránené ženy.
Ak počas mimoriadnej situácie neuposlúchnete výzvy orgánov alebo si nesplníte svoje povinnosti, zákon to považuje za priestupok. Okrem mimoriadnej situácie pozná náš právny poriadok aj špeciálne situácie, ktoré sú popísané v Ústave Slovenskej republiky. Patrí medzi ne vojna, vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav. Počas týchto situácií môžu byť obmedzené niektoré inak nenarušiteľné práva a nariadené povinnosti občanom.
Núdzový stav je možné vyhlásiť len pre bezprostredne ohrozené územie a v nevyhnutnom rozsahu. Na Slovensku bol najskôr vyhlásený 16.3.2020. Najskôr platil len pre určité okresy, neskôr bol rozšírený na celé územie Slovenskej republiky. Podmienky núdzového stavu boli v priebehu jeho platnosti niekoľkokrát upravované (sprísňované). Prvý núdzový stav platil do 13. júna 2020, kedy uplynulo 90 dní platnosti. Podrobnosti popisuje Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
Pri núdzovom stave ide o závažnejšie ohrozenie než pri mimoriadnej situácii. Vláda Slovenskej republiky od 1. októbra 2020 schválila uznesením č. 587/2020 druhý núdzový stav. Tento núdzový stav bol schválený na dobu 45 dní (mal by teda uplynúť 15. Keďže sa epidemiologická situácia naďalej zhoršovala, pristúpila vláda k sprísneniu opatrení. 18. októbra 2020 bolo schválené uznesenie, ktorým sa pristúpilo k celoštátnemu testovaniu, č. 665/2020. Toto testovanie sa má uskutočniť počas víkendu 31. októbra - 1. novembra 2020. Zároveň 22. októbra 2020 prijala vláda uznesenie č. 678/2020, ktorým obmedzila slobodu vychádzania v okresoch Bardejov, Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. O čosi menej prísne obmedzila slobodu pohybu aj na zvyšku Slovenskej republiky. Tieto obmedzenia boli prijaté do 1. 28. októbra 2020 vláda uznesenie aktualizovala uznesením č. 693/2020 a predĺžila obmedzenie pohybu až do 8.
Podľa článku 5 ods. Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav je nutné bezodkladne vyhlásiť v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie. Poradným orgánom vlády je Bezpečnostná rada, ktorej ústavný zákon dáva povinnosť okrem iného aj pripravovať pre Vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie.
V čase núdzového stavu vám môže vláda v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti. Okrem toho vám môže obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, kde môže rozmiestniť záchranné zložky, vojakov a potrebnú techniku. Môže obmedziť aj vaše vlastnícke práva k hnuteľným veciam. Ostatné práva, ktoré vám môžu byť obmedzené a povinnosti, ktoré vám môžu byť nariadené sú podobné ako v predchádzajúcej časti o mimoriadnej situácii. Viac podrobností o riadení štátu v čase krízových situácií sa môžete dozvedieť aj v zákone č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a na to nadväzujúcom zákone č. 179/2011 Z. z.
Analýzy 24: Samosprávy žiadajú reformu (24.3.2026)
24. 11. 12. 11. 2025 Komplexný prehľad o stave, vývoji a trendoch vo verejnej správe, ale aj hodnotenie jej výkonnosti, transparentnosti a pripravenosti na modernizáciu. Presne o tom je Správa o stave verejnej správy za rok 2024, ktorú v stredu 12. novembra 2025 rezort vnútra predložil na rokovanie vlády Slovenskej republiky. „Verejná správa nie je len súbor úradov a formulárov.
10. 11. 2025 Rovnaký meter pre samosprávy. Čo platí v mestách aj obciach, musí byť samozrejmosťou v samosprávnych krajoch. Bokom nesmie zostať ani hlavný kontrolór. Presne o tom bol dnešný okrúhly stôl, ktorý sa pôde národnej rady organizovalo ministerstvo vnútra v tandeme s Parlamentným inštitútom. „Modernizácia samosprávy má svoje miesto v programovom vyhlásení vlády. Musí ju však sprevádzať diskusia.
27. 10. 2025 Viac ako 1200 predstaviteľov miest a obcí spolu s predstaviteľmi Ministerstva vnútra SR a Národnej rady SR sa v pondelok 27. októbra 2025 stretlo na celonárodnom kongrese, ktorý sa stal strategickým priestorom dialógu medzi štátom a samosprávou. Pri príležitosti 35. „Toto stretnutie nie je len formálnym podujatím.
20. 10. 2025 Zamestnanci odborov krízového riadenia na 39 okresných úradoch dostali nové služobné terénne vozidlá Dacia Duster do užívania v pondelok 20. októbra 2025. 26. 09. 2025 Sídli v priestoroch klientskeho centra Okresného úradu Bratislava na Tomášikovej ulici. Pri jeho otvorení v piatok 26.
tags: #ais #oznamenie #o #mimoriadnej #ucm
