Vývoj teórie a praxe manažmentu bol v priebehu histórie výrazne ovplyvnený kľúčovými spoločenskými a technologickými zmenami. Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala na konci 18. storočia, priniesla rozvoj strojárstva a s ním spojené nové formy deľby práce.
V roku 1880 vznikla v USA Americká spoločnosť strojných inžinierov s cieľom racionalizovať výrobu. Jej vtedajší predseda Henry Towne zdôrazňoval význam ekonomických aspektov technickej práce pri riadení organizácie a tvrdil, že riadenie je pre podnik rovnako dôležité ako technika.
V druhej polovici 19. storočia, v dôsledku nedostatku pracovnej sily a nízkeho pracovného tempa, rástla potreba racionálneho riadenia výroby. V tomto období sa začali rozpracovávať rôzne teoretické a praktické prístupy k riadeniu, ktoré sú niekedy označované aj ako operačný prístup k manažmentu.
Počiatky vedeckého manažmentu
Jedným z priekopníkov v oblasti vedeckého manažmentu bol Američan Frederic Winslow Taylor. Ako vyučený strojník pracoval v továrni, kde popri práci vyštudoval za strojného inžiniera. Hľadal spôsoby, ako maximálne využiť prácu robotníkov, čo sa mu podarilo zavedením tzv. časových štúdií. Prácu rozdelil na jednotlivé operácie, úkony a pohyby a každý pohyb meral stopkami. Následne sčítaním časov jednotlivých pohybov získal čas potrebný na vykonanie danej operácie, čím sa mu podarilo zvýšiť produktivitu práce robotníkov a dosiahnuť značné zisky pre továreň. Jeho teória sa zamerala na najnižšiu zložku riadenia - robotníkov, zaviedla úkolovú mzdu namiesto časovej. Táto práca sa však stala pre robotníkov náročnou a monotónnou, čo viedlo k ich nespokojnosti.
Ďalšou významnou postavou bol Henry Ford, ktorý podobne ako Taylor pochádzal z USA. Zjednodušil konštrukciu automobilu a založil Ford Motor Company. Vďaka normatizácii častí automobilu mohol zaviesť hromadnú výrobu. Prácu robotníkov rozdelil na úkony a pohyby, pričom každý robotník vykonával iba jeden úkon, čo umožnilo zamestnávať aj nekvalifikovaných pracovníkov. Ford tiež zvýšil mzdy robotníkov a zorganizoval predaj automobilov prostredníctvom vlastných predajní, kde poskytoval aj servis.
Administratívny manažment a byrokracia
Administratívny manažment predstavuje školu, ktorá založila koncept celostného riadenia podniku, na rozdiel od vedeckého manažmentu, ktorý jednostranne akcentoval technické prístupy. Administratívny manažment kládol dôraz na manažérov a organizáciu manažérskeho procesu. Je označovaný aj ako procesný prístup k manažmentu, pretože skúma objekt riadenia a subjekt riadenia z hľadiska prebiehajúcich činností.
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov administratívneho manažmentu patril francúzsky banský inžinier Henry Fayol. Nastúpil do hutnícko-banského podniku, ktorý bol na pokraji krachu, a stal sa jeho generálnym riaditeľom. Pod jeho vedením podnik začal prosperovať. Vo svojej riadiacej činnosti sa Fayol zameral na organizáciu práce a riadenie podniku zhora, čím sa líšil od Taylora. Vymedzil päť základných funkcií manažmentu: predvídanie, organizovanie, prikazovanie, koordinácia a kontrola. Taktiež definoval 14 princípov organizovania, ktoré priniesli nové pohľady do teórie manažmentu.
Nemecký sociológ Max Weber vypracoval Teóriu byrokratického riadenia, ktorá vychádza zo systému noriem, pravidiel a povinností. Pokúsil sa o vytvorenie tzv. ideálnej administratívnej organizácie, pričom uznával iba formálne vzťahy v organizácii, čo je častou výčitkou voči jeho teórii.
Teória medziľudských vzťahov a psychologické aspekty
V dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia prebiehali v priemyselne vyspelých krajinách hlboké sociálne a ekonomické zmeny. Hromadná výroba, prudký rast produktivity práce a skracovanie pracovného času menili správanie robotníkov, čo viedlo k nespokojnostiam a konfliktom. V tomto období sa objavila Teória medziľudských vzťahov, ktorej hlavným predstaviteľom bol Elton Mayo. Zameral sa na psychologicko-sociologickú stránku riadenia, pričom jeho predchodcovia mali na človeka skôr mechanický pohľad a podceňovali neformálne vzťahy a individualitu.
Mayo identifikoval kľúčové aspekty v pracovnom procese:
- Psychologické motívy - správanie sa človeka v pracovnom procese.
- Vzťahy a normy správania sa človeka v pracovnej skupine.
- Spolupráca a konflikty.
- Komunikácia ľudí.
- Štýl vedenia ľudí.
Ďalším významným predstaviteľom bol Douglas McGregor, autor Teórie X a Teórie Y. Nadviazal na Mayo a zameral sa na uspokojenie ľudských potrieb:
- Potreba realizácie.
- Potreba uznania.
- Sociálne potreby.
- Potreba bezpečia a istoty.
Moderné prístupy v manažmente
Kvalitatívny prelom v manažérskych teóriách nastal po druhej svetovej vojne s príchodom nových prístupov:
- Rozhodovací prístup.
- Kvantitatívny prístup.
Predstavitelia rozhodovacieho prístupu tvrdia, že rozhodovanie je podstata riadenia. Snažili sa zdokonaliť proces rozhodovania vypracovaním racionálneho postupu a hľadaním optimálnych riešení.
Kvantitatívny prístup využíva matematiku, operačnú analýzu a operačný výskum na podporu manažérskeho rozhodovania. Medzi metódy tohto prístupu patria:
- Štrukturálna analýza.
- Matematické programovanie.
- Teória hier a strategického správania.
- Sieťové grafy.
- Metódy matematickej štatistiky.
- Metódy teórie zásob.
- Simulačné metódy.
Významným predstaviteľom teórie systémov, ktorá ovplyvnila manažérske myslenie, bol rakúsky biológ Ludwig von Bertalanffy (1901 - 1972).
Empirický prístup, nazývaný aj pragmatický, je veľmi rozšírený v americkom manažmente. Je založený na analýze a zhodnotení skúseností z manažérskej práce. Predstavitelia tohto prístupu sa zaoberajú predovšetkým skúsenosťami a návrhmi na riešenie reálnych problémov. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrí Peter Drucker, ktorý dokázal vystihnúť problémy praxe v predstihu a poukázal na vhodné riešenia. Vypracoval teóriu Riadenia podľa cieľov (MBO), ktorá sa aplikuje na rôzne úrovne riadenia a funkcie manažmentu.
Psychologické bezpečie: Ako vzniká (ne)bezpečný tím -príbehy, teórie a odporúčania
Prepojenie teórie a praxe v súčasnosti
Prehľad teórie manažmentu svedčí o tom, že vznikajú rozličné prístupy, no ani jeden z nich neposkytol ucelenú teóriu manažmentu. V súčasnosti sa často stretávame s kombináciou operačného a situačného prístupu.
Aplikačná časť práce, či už ide o bakalársku alebo diplomovú, je kľúčová pre preukázanie schopnosti autora aplikovať teoretické poznatky na konkrétny problém. Táto časť slúži na demonštráciu praktických zručností, kde autor popisuje problém, zvolené metódy a nástroje, implementáciu riešenia a vyhodnotenie výsledkov. Praktický prínos aplikácie teoretických poznatkov je nevyhnutný, rovnako ako ich podloženie teóriou. Jasnosť, stručnosť a logická štruktúra sú pri písaní aplikačnej časti dôležité.
Úspešné prepojenie teórie s praxou je základom pre ucelený a profesionálny dojem z práce. Teoretická časť vytvára pevný základ, zatiaľ čo praktická ukazuje, ako sa tieto poznatky dajú využiť v reálnej situácii. Toto prepojenie rozvíja kritické myslenie a pripravuje študenta na reálnu prax.
Pri písaní práce je dôležité:
- Strategicky zvoliť tému a stanoviť jasný cieľ.
- Teoretickú časť stavať tak, aby prirodzene smerovala k praktickej časti.
- V praktickej časti ukázať, ako sa získané poznatky využívajú v reálnej situácii.
- Porovnávať výsledky s teoretickými konceptmi a vysvetliť, či ich teória podporuje, dopĺňa alebo odporuje.
- Prepojiť teóriu a prax v diskusii a v závere praktickej časti zhrnúť hlavné výsledky a ich význam pre prax.
Jasné prepojenie teórie s praxou je nevyhnutné pre profesionálne pôsobenie a ukazuje nielen porozumenie odborným pojmom, ale aj ich reálne využitie.
tags: #5 #prinosy #prace #pre #oblast #teorie
