Základným rámcom pre odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje aj problematiku započítavania praxe, ktorá je kľúčová pre zaradenie zamestnanca do správnej platovej triedy a platového stupňa.
Zaraďovanie nepedagogických zamestnancov do platových tried
Nepedagogickí zamestnanci sa zaraďujú do platových tried podľa § 5 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Zamestnávateľ je povinný zaradiť zamestnanca do platovej triedy na základe najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Pritom sa prihliada na zložitosť, zodpovednosť, fyzickú a psychickú záťaž. Dôležitým aspektom je aj splnenie kvalifikačných predpokladov potrebných na výkon danej práce.
Je potrebné zdôrazniť, že zvýšenie stupňa vzdelania zamestnanca nie je automaticky dôvodom na preradenie do vyššej platovej triedy. K zmene platovej triedy, či už ide o preradenie do vyššej alebo nižšej, môže dôjsť len v prípade, ak sa zmení náročnosť pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva.
Príklad: Zamestnanec, ktorý zabezpečuje komplexné účtovnícke agendy alebo mzdovú agendu, môže byť od 1. januára 2019 zaradený najvyššie do 5. platovej triedy, a to aj v prípade, že získal vysokoškolské vzdelanie. Rovnako aj vedúca školskej jedálne môže byť zaradená najvyššie do 5. platovej triedy.

Započítaná prax a jej význam
Zamestnávateľ je povinný určiť dĺžku započítanej praxe zamestnanca a na základe nej ho zaradiť do jedného zo 14 platových stupňov. Výnimkou sú pedagogickí a odborní zamestnanci, ktorí sa do platových stupňov nezaraďujú.
Započítanou praxou sa na účely zákona č. 553/2003 Z. z. rozumie odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Túto prax zamestnávateľ započítava v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti, najviac v rozsahu dvoch tretín.
Okrem odbornej praxe sa do započítanej praxe započítavajú aj ďalšie zákonom ustanovené doby.

Prax z dohôd a štúdia
Prax vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta) zamestnávateľ nie je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca. Dôvodom je, že na základe týchto dohôd sa pracovná činnosť nevykonáva v plnom rozsahu pracovného času, ale len v skrátenom.
Čo sa týka zápočtu doby vysokoškolského štúdia, táto doba sa nemôže považovať za pracovnú činnosť, a preto sa nezapočítava ani ako odborná prax, ani ako prax v inom odbore.
Do započítanej praxe sa však môže započítať čas doktorandského štúdia, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej pracovnej činnosti.
Výnimočné zaradenie do platovej triedy
Zamestnanca, ktorý vykonáva remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, môže zamestnávateľ výnimočne od 1. januára 2019 zaradiť do 4. platovej triedy. Toto zaradenie je možné v prípade, ak na vykonávanie najnáročnejšej pracovnej činnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa stačí stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a najmenej päť rokov odbornej praxe. Okruh týchto pracovných činností je zamestnávateľ povinný uviesť vo vnútornom predpise.
Duálne vzdelávanie v praxi


tags: #zapocitanie #praxe #nepedagogickym #zamestnancom