Započítanie pedagogickej praxe je kľúčovou témou pre mnohých zamestnancov v školstve, najmä pri určovaní platovej triedy a postupu v kariére. Legislatíva v tejto oblasti sa menila a je dôležité poznať aktuálne pravidlá pre správne zaobchádzanie s dĺžkou praxe.
Definícia pedagogickej praxe a započítanej praxe
Pedagogická činnosť, resp. pedagogická prax, je zadefinovaná v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom.
Započítaná prax je zadefinovaná v § 6 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako odborná prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Okrem toho sa do započítanej praxe započítavajú aj ďalšie doby vymedzené zákonom, ako je napr. čas starostlivosti o dieťa, ktorý sa započítava v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi v čase jeho vykonávania.
Spôsob spočítavania pedagogickej praxe
Pedagogickú prax nie je možné krátiť. Z uvedeného vyplýva, že pedagogický zamestnanec, ktorý vykonával v jednom kalendárnom roku 10 mesiacov priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a v ďalšom roku vykonával priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť osem mesiacov, má spolu 18 mesiacov, t. j. jeden rok a šesť mesiacov pedagogickej praxe.
Vzhľadom na uvedené učiteľke uvedenej v otázke sa do započítanej praxe započíta prax učiteľky materskej školy v plnom rozsahu. Aj keď pracovnou činnosťou pedagogického zamestnanca je výchovnovzdelávacia činnosť, pedagogickému zamestnancovi možno do započítanej praxe započítať aj prax, ktorú vykonával mimo rezort školstva pred začatím vykonávania pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca (nepedagogickú činnosť) v plnom rozsahu, ak jeho dovtedajšia vykonávaná pracovná činnosť mala obdobný charakter, ako má pracovná činnosť, ktorú bude vykonávať v zaradení pedagogického zamestnanca.
Zmeny v legislatíve od roku 2019
S účinnosťou od 1. septembra 2019 vstúpil do platnosti zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorý priniesol zmeny v systéme vzdelávania a odmeňovania týchto kategórií zamestnancov. Tento zákon zrušil predchádzajúci zákon č. 317/2009 Z. z. a zároveň novelizoval zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach započítania praxe pedagogického zamestnanca v znení platnej legislatívy.
Zákon č. 138/2019 Z. z. a nadväzujúce novely zákona č. 553/2003 Z. z. sa dotýkajú odmeňovania zamestnancov rezortu školstva, predovšetkým pedagogických a odborných zamestnancov. Jednou z významných zmien je zaradenie školského špeciálneho pedagóga medzi pedagogických zamestnancov. Taktiež od 1. septembra 2019 sa zvyšujú platové tarify týchto zamestnancov.
Zaraďovanie do platových tried a započítaná prax
Ak chce zamestnávateľ určiť zamestnancovi tarifný plat, najprv ho musí zaradiť do príslušnej platovej triedy, pedagogických a odborných zamestnancov aj do pracovnej triedy, a následne zistiť započítanú prax na účely zaradenia do platového stupňa. Pedagogickí a odborní zamestnanci sa však nezaraďujú do platových stupňov, ale aj im sa zisťuje započítaná prax podľa § 6 zákona č. 553/2003 Z. z.
Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci sa do platovej triedy zaraďujú v súlade s § 5 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z. z. podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 138/2019 Z. z. Pri ich zaraďovaní do platových tried sa v niektorých prípadoch prihliada aj na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelania. Najčastejšie je to v prípadoch, keď pedagogický zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon svojej pracovnej činnosti získaným úplným stredným vzdelaním a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa získal v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonáva. Je to najmä u učiteľov MŠ, vychovávateľov alebo majstrov odbornej výchovy, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon svojej pracovnej činnosti a kvalifikačný predpoklad na výkon svojej vykonávanej pracovnej činnosti spĺňajú na úrovni úplného stredného vzdelania.
Kariérové stupne pedagogických a odborných zamestnancov
Aké kariérové stupne môžu pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci dosiahnuť a za akých podmienok, ustanovuje § 28 až 30 zákona č. 138/2019 Z. z. Do kariérového stupňa „začínajúci“ je zaradený zamestnanec až do ukončenia adaptačného vzdelávania, t. j. do dňa uvedeného v protokole o ukončení adaptačného vzdelávania ako deň ukončenia adaptačného vzdelávania. Po ukončení adaptačného vzdelávania sa zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti, ktorú vykonáva, alebo mu plynie doba na ich získanie ustanovená v § 83 ods. 1 až 3 zákona č. 138/2019 Z. z.
Podmienky pre zaradenie do kariérových stupňov s atestáciou
Na zaradenie do kariérového stupňa „s prvou atestáciou“ a „s druhou atestáciou“, ako aj na vykonanie atestácií je naďalej ustanovená podmienka, ktorou je päť rokov zaradenia v zákone uvedenom príslušnom kariérovom stupni. Zákon vyžaduje dobu zaradenia v príslušnom kariérovom stupni, nie dobu vykonávania pracovnej činnosti v tomto kariérovom stupni, teda do tejto doby sa započítava aj doba materskej a rodičovskej dovolenky, ak pracovný pomer zamestnanca počas doby starostlivosti o dieťa trval. Do podmienky zaradenia najmenej päť rokov v kariérovom stupni „samostatný“ sa však nezapočítava doba zaradenia do kariérového stupňa začínajúci ani doba, počas ktorej zamestnanec nebol zaradený v kariérovom stupni, resp.
Započítanie praxe počas materskej dovolenky
Materská a rodičovská dovolenka je náhradnou dobou, ktorá sa v zmysle zákona zarátava do započítanej praxe, nie však do odbornej praxe. Máme teda za to, že zamestnávateľ Vašej manželky vychádzal z vyššie uvedeného. Podľa nášho názoru nie je v tomto smere rozhodujúcim právnym predpisom Zákonník práce definujúci výkon práce, ale zákon č. 553/2003 Z. z.
Vzhľadom na to, že v rokoch 1993-1998 riaditeľka MŠ nevykonávala pedagogickú činnosť a nemala ani pedagogické vzdelanie, obdobie práce administratívnej pracovníčky a sekretárky, ako aj materská dovolenka počas tohto obdobia, by sa nemali započítať do odbornej pedagogickej praxe. Avšak, obdobie materskej dovolenky sa môže započítať ako náhradná doba v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z.
Započítanie praxe z dohôd a štúdia
V zmysle § 6 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odmeňovaní“) je kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami zákona o odmeňovaní (upozorňujeme, že uvedená zákonná úprava sa nevzťahuje na pedagogického, odborného zamestnanca v zmysle zákona č. 317/2009 Z.z. a čas náhradnej doby (starostlivosť o dieťa, doktorandské štúdium a ďalšie v zmysle § 6 ods. 5).
Prax na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta), by zamestnávateľ mal započítať do predchádzajúcej praxe. Je však dôležité uviesť, že určenie konkrétnej dĺžky započítanej praxe prináleží iba zamestnávateľovi.
Čo sa týka zápočtu doby vysokoškolského štúdia, ako z už z pojmu „štúdium“ vyplýva, nemôžeme hovoriť o pracovnej činnosti, teda túto dobu nemožno považovať ani za odbornú prax ani prax v inom odbore. Rovnako zápočet tejto doby nezaradzuje zákon ani do tzv. náhradných dôb v zmysle § 6 ods. 5.
Započítanie doktorandského štúdia
Do započítanej praxe sa, okrem iných dôb, započítava aj čas doktorandského štúdia v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej pracovnej činnosti. To znamená, že započítanie doby doktorandského štúdia do započítanej praxe je v kompetencii zamestnávateľa, ktorý môže dobu doktorandského štúdia započítať do započítanej praxe v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti vykonávanej u zamestnávateľa.
Z dôvodu, že vykonávate činnosť učiteľky ruského jazyka a doktorandské štúdium ste absolvovali na Technickej univerzite, zamestnávateľ posúdi mieru využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie Vašej pracovnej činnosti.
tags: #zapocet #rokov #pedagogickej #praxe #zaokruhlovanie
