Súčasné trendy v európskych krajinách vedú k vyučovaniu cudzieho jazyka čoraz v nižšom veku. Pôvodný cieľ Európskej Únie zaviesť učenie aspoň 2 cudzích jazykov v ranom veku bolo pre väčšinu EU krajín nereálne a preto nová výskumná skupina odborníkov v dokumente A Policy Handbook udáva ako cieľ raného cudzojazyčného rozvoja zameranie sa na posilňovanie interkultúrnej a viacjazyčnej výchovy a vytváranie vhodných podmienok pre vnímanie cudzieho jazyka v zmysluplnom kontexte. V tomto článku sa venujeme otázkam: Kedy je vhodné začať s vyučovaním cudzieho jazyka? Aké sú výskumy v oblasti cudzojazyčného vyučovania detí v predškolskom veku? Je vhodné už v materskej škole zaťažovať deti cudzím jazykom?
Výhody bilingválnej výchovy
Multilingválna výchova detí otvára dvere do sveta rôznych kultúr, tradícií a spôsobov myslenia. Deti, ktoré sa od útleho veku učia viac ako len svoj materský jazyk, získavajú nielen komunikačné schopnosti, ale aj hlbšie porozumenie kultúr a ľudí okolo seba. Tento proces prináša nielen jazykové výhody, ale aj významné neurovýhody, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť celý život dieťaťa.
Deti do 6 rokov sú vo výnimočnom a neopakovateľnom období vývoja, kedy majú obrovskú schopnosť absorbovať nové informácie. Neuroplasticita, teda schopnosť mozgu prispôsobovať sa a meniť sa, je v tomto veku oveľa vyššia ako u dospelých. V tomto období deti prirodzene absorbujú nielen slová, ale aj tóny, rytmus a neverbálne aspekty komunikácie. Učenie sa druhého jazyka v ranom veku má výrazný pozitívny vplyv na štruktúru mozgu. Zatiaľ čo u dospelých sa rečové centrá zvyčajne nachádzajú v jednej hemisfére mozgu (často v ľavej), deti aktivujú pri učení druhého jazyka obe hemisféry. Navyše, podľa štúdií má táto hustejšia šedá hmota priamy vplyv na prevenciu neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Jedinci, ktorí sú bilingválni alebo multilingválni, majú nižšie riziko vzniku týchto ochorení, a to až s oneskorením nástupu o niekoľko rokov.
Kedy začať s výučbou cudzieho jazyka?
Otázkou, kedy je vhodné začať s vyučovaním cudzieho jazyka, sa v odbornej literatúre zaoberajú výskumníci v rámci hypotézy kritického/senzitívneho obdobia pre učenie sa cudzieho jazyka. Samotný pohľad na hypotézu kritického obdobia rozdeľuje odborníkov do dvoch táborov, tých, ktorí zastávajú existenciu tejto hypotézy a tých, ktorí s ňou nesúhlasia.
Hypotéza kritického obdobia: "Čím skôr, tým lepšie."
Zástancovia hypotézy kritického obdobia tvrdia, že deti sa učia prirodzene a ľahko a dokážu si ľahšie osvojiť cudzí jazyk. Autori spadajúci do tejto kategórie najčastejšie označujú obdobie puberty za zlomové obdobie pre osvojovanie si jazyka. Larson-Hallová (2008) porovnávala 2 skupiny japonských žiakov 9 a 12 až 13-ročných. Na zistenie rozdielov medzi skupinami detí použila gramatický test a dotazník. Z výsledkov jej vyplynulo, že existujú isté rozdiely v morfo-syntaktickej úrovni, ako aj vo fonologických schopnostiach medzi mladšími a staršími deťmi a ako pozitívum skorého veku uviedla, že so skorým začiatkom sa vyvíja aj pozitívny prístup k učeniu sa jazykov. Nespochybniteľným dôkazom pre rané oboznamovanie detí s cudzím jazykom sú neurovýskumy, ktoré preukázali vzťah medzi vekom a objemom sivej mozgovej hmoty v časti pre jazykové procesy. Novšie výskumy dokonca ukazujú, že učenie sa druhého jazyka od útleho detstva je príčinný faktor pre nárast sluchovej kôry v Heschlovom závite.
Deti vo veku 2-6 rokov majú mimoriadne prispôsobivý mozog, ktorý im umožňuje rýchlo prijímať cudzie jazyky. V tomto období vieme vytvoriť silný základ pre budúce učenie sa akýchkoľvek jazykov, vrátane španielčiny a angličtiny, ktoré ponúkame. Naša škôlka pripravuje deti na multikultúrny svet, kde je dôležité byť otvorený a flexibilný pri učení sa rôznych jazykov. Podporujeme u detí nielen jazykovú zručnosť, ale aj schopnosť porozumieť iným kultúram.
Počúvanie hrá zásadnú úlohu v procese učenia sa cudzieho jazyka. Deti prirodzene vstrebávajú jazyk, keď ho okolo seba počúvajú. Najefektívnejšie je, ak sa s nimi komunikuje v rôznych jazykoch v prirodzenom prostredí. Tento proces formuje pevné základy jazykových zručností. Najlepšie výsledky dosahujú deti, ktoré sú obklopené native speakrami - ľuďmi, pre ktorých je cudzí jazyk ich materinským jazykom. Deti sa tak učia nielen správnu gramatiku a výslovnosť, ale získavajú aj autentický zážitok z používania jazyka. Ak sú deti obklopené native speakrami, ktorí používajú jazyk autentickým spôsobom, získavajú cenné jazykové zručnosti. Komunikácia v cudzom jazyku začína počúvaním a pasívnym prijímaním informácií. Postupne sa deti začnú aktívne zapájať do konverzácie, najprv krátkymi vetami a neskôr dlhšími. Tento proces podporuje rozvoj ich schopnosti rozumieť aj jemným nuansám jazyka.
Alternatívny názor: "Stačí začať neskôr."
Na druhej strane, skupina odborníkov tvrdí, že učenie sa jazyka v staršom veku je efektívnejšie a rýchlejšie, a to hlavne v situáciách formálneho učenia sa. Raný vek by mal byť prenechaný hre a nemal by byť preceňovaný kognitívny vývin na úkor ďalších oblastí vývinu. Snowová a Hoefnagel-Hohleová priniesli výsledky dokumentujúce, že dospievajúci jedinci vo veku 12 až15 rokov sú efektívnejší pri učení sa CJ ako deti vo veku 3 až 5 rokov. Proti ranej výučbe CJ sa ozvali aj slovenskí a českí výskumníci. Hanušová, Najvar (2007), sledovali výsledky uchádzačov o štúdium učiteľstva anglického jazyka a zistili, že sa nepreukázali významné rozdiely medzi uchádzačmi, ktorí sa učili anglický jazyk od materskej školy, a tými, ktorí sa ho začali učiť neskôr v základnej alebo až na strednej škole. Tieto závery sú ale po dôkladnom preskúmaní otázne, nakoľko išlo o prijímacie testy zamerané na gramatiku a netestovala sa foneticko-fonologická stránka. Uchádzači boli rôzneho veku a autori nesledovali ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu osvojenia si anglického jazyka. Snowová a Hoefnagel-Hohleová (1978) testovali niekoľko vekových skupín anglicky monolingválnych jedincov imigrovaných do Holandska po pol roku od ich príchodu do krajiny. Druhé testovanie prebehlo po 5-tich mesiacoch a tretie po nasledujúcich 5-tich mesiacoch. V jednotlivých vekových skupinách bolo zastúpenie od 9 do 11 subjektov. Všetky vekové kategórie boli podrobené rovnakým testom zameriavajúcim sa na porozumenie, výslovnosť, morfológiu (Berkov wug test), Peabody Picture vocabulary test, opakovanie viet, hodnotenie viet, porozumenie príbehu a porozprávanie príbehu na základe obrázkov. Snow a Hoefnagel Hoehle zistili, že v komplexnom teste, ktorý administrovali deťom vo veku do 3 až 5, 8 až 10 rokov, adolescentom vo veku od 12 do 15 rokov a dospelým vo veku od 18 do 60 rokov v priebehu času najlepšie skórovali adolescenti. Skupina detí dosiahla najlepšie výsledky na konci školského roku v nasledujúcich testoch: Test výslovnosti, test porozumenia príbehu a prerozprávania príbehu. Dospelí na konci roku nedosiahli v žiadnom teste najlepšie výsledky.
Noam Chomsky o osvojovaní si jazykov
Metódy výučby v materskej škole
Hlavnou vyučovacou metódou BiLingvi jazykového centra je učenie sa hrou. Prostredie, v ktorom sa dieťa cíti ako vo vlastnej izbe plnej hračiek mu pomáha odbúravať strach z cudzieho jazyka. Deti sa hravou formou oboznámia s anglickým jazykom, skamarátia sa so základnými slovíčkami i vetami a možno sa z nich stanú aj speváci. Učiteľ anglického jazyka sa dostaví na Vami uvedenú adresu, navodí tú správnu atmosféru a zabezpečí rýchly príjem nových informácií. Meetingy si dávame jedenkrát do týždňa po 45 minút. V prípade ak ste dostali chuť na náš pestrý jedálny lístok, radi Vás navštívime osobne a odprezentujeme Vám naše materiály, ktoré sú špeciálne vyrobené pre materské školy.
Materská škola má veľa dôležitých funkcií, ktoré sú asi prioritnejšie ako učiť sa cudzie jazyky: socializácia, učenie sa schopnosti spolupráce, komunikácia s autoritami, rovesníkmi, podriaďovanie sa režimu, prejavovanie svojich požiadaviek, tvorivosť, rozvoj telesných schopností, zručností, návykov ap. Ak sa však v programe týždňa nájde čas na to, aby sa deti „učili“ hrou aj v nejakom jazyku, nie je to kontraproduktívne. Niekedy je to prestížou či marketingovým ťahom materskej školy prilákať rodičov na to, že v ich škôlke sa učí cudzí jazyk.
Každá trieda má svojho lektora, takže jazyky sa u nás učia v rôznom pomere na formálnej i neformálnej úrovni. Niektorá trieda má napríklad viac španielčiny a predškoláci ju majú tento školský v rovnakom pomere s angličtinou. Naši lektori cudzích jazykov v littleBIG pochádzajú z rôznych kútov sveta a sú neoddeliteľnou súčasťou nášho tímu. Každý z nich so sebou prináša našim detičkám nielen každodennú výučbu cudzích jazykov, ale aj náhľad do iných kultúr a zvykov.
Inklúzia detí cudzincov
Manuál pre inklúziu detí cudzincov do výchovno-vzdelávacieho procesu v Slovenskej republike sa zameriava na vysvetlenie základných pojmov ako cudzinec, deti cudzincov, migrant, utečenec, azylant a pod., ako aj legislatívne východiská problematiky, ktoré majú priamy vplyv na vzdelávanie detí cudzincov. Je návodom ako postupovať pri príprave na príchod žiaka-cudzinca do školy, ako ponúknuť možné prístupy a praktické odporúčania o postupoch pri prijímaní žiaka a jeho následnej adaptácii na školské prostredie. Súčasťou Manuálu je Súbor materiálov a formulárov pre potreby základných škôl v rôznych jazykových mutáciách.
„Niektoré deti prichádzajúce do materskej školy nerozumejú alebo nehovoria po slovensky, majú ťažkosti dorozumieť sa s učiteľkami či inými deťmi v triede a ich ďalšie vzdelávanie v základnej škole sa nebude realizovať v ich materinskom jazyku. Nehovoríme len o deťoch z Ukrajiny, ale o všetkých deťoch, ktorých materinský jazyk nie je slovenský. Program inovačného vzdelávania je zameraný práve na aplikáciu princípov, metód a foriem vo výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole u detí s odlišným materinským jazykom,“ konkretizuje Mgr. Miroslava Višňovská, PhD. NIVaM pripravil celkom 6 programov inovačného vzdelávania k novému systému podporných opatrení. Všetky programy inovačného vzdelávania sú v rozsahu 50 hodín. Reakcie zo strany účastníkov vzdelávania potvrdzujú, že problematika systému podporných opatrení je pre nich novou témou, ku ktorej aktuálne vítajú najmä základné a praktické informácie. Ako možnosť rozvoja vníma tento typ vzdelávania aj jedna z vychovávateliek: „Preberané témy sú podávané zrozumiteľne, s dôrazom na utvrdzovanie získaných informácií prostredníctvom spätnej väzby. Používame cookiesSúbory cookie a ďalšie technológie sledovania používame na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania našich webových stránok, na to, aby sme vám zobrazovali prispôsobený obsah a cielené reklamy, na analýzu návštevnosti našich webových stránok a na pochopenie toho, odkiaľ naši návštevníci prichádzajú.
Zavádzanie podporných opatrení do škôl a školských zariadení je nový a adresný spôsob podpory detí a žiakov pri prekonávaní ich prekážok vo výchove a vzdelávaní. Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) pripravil pre odborných a pedagogických zamestnancov rovnako adresnú podporu, ktorá ich so systémom podporných opatrení oboznámi.
tags: #vzdelanie #na #kruzkovu #cinnost #cudzieho #jazyka
