Verejná diplomacia či presnejšie povedané aktivity, ktoré dnes pod tento pojem spadajú, sú staré takmer ako ľudstvo samo. Ich stopy môžeme nájsť spolu so zmienkami o prvých štátoch, kedy ich vládcovia nechávali šíriť povesti či príbehy, ktorých cieľom bolo jediné: budovať povesť štátu a jeho panovníka s cieľom podporiť záujmy tohto štátu a ich napĺňanie.
Samotný pojem „verejná diplomacia“ sa v minulosti objavoval vo viacerých významoch. Prvý z nich je spájaný s mierovou konferenciou vo Versailles po skončení 1. svetovej vojny a s menom amerického prezidenta Wilsona. Ten hovoril o verejnej diplomacii vo význame diplomacie otvorenej, kedy sa napríklad pred verejnosťou netaja výsledky diplomatických rokovaní či sa neuzatvárajú tajné dodatky k medzištátnym zmluvám. Ďalším z výkladov je poňatie verejnej diplomacie ako informovania domácej verejnosti o činnosti vlády v záležitostiach zahraničnej politiky. V súčasnosti je častou snahou získať pre takéto aktivity aj podporu domácej verejnosti. Tretťou definíciou je poňatie nástroja na dosahovanie cieľov zahraničnej politiky, informovanie zahraničného publika.
Autorstvo tejto definície je pripisované niekdajšiemu americkému diplomatovi Edmundovi Gullionovi, ktorý takto verejnú diplomaciu vymedzil prvýkrát v roku 1965. V teórii medzinárodných vzťahov dnes možno verejnú diplomaciu charakterizovať ako súbor štátnych alebo štátom podporovaných aktivít, ktoré sú primárne orientované na širokú verejnosť v zahraničí a ktorých cieľom je ovplyvňovať verejnú mienku, a prostredníctvom nej zmeniť správanie politických elít vo svoj prospech. Verejnú diplomaciu charakterizuje obojsmerná komunikácia, dialóg a argumentácia, čím sa odlišuje od propagandy, pre ktorú je skôr typická jednosmerná komunikácia, monológ a demagógia. Verejnú diplomaciu treba oddeľovať aj od kultúrnej diplomacie, ktorá má odlišnú povahu a vlastnú tematickú oblasť záujmov.
Dnešné chápanie verejnej diplomacie ju vidí najmä ako pravdivú komunikáciu so zahraničným publikom, ktorej cieľom je vytvárať u adresátov pozitívne predstavy o danej krajine, ktoré im umožnia zdieľať s ňou jej hodnoty a tie potom využiť pri vzájomnej spolupráci. Ide teda nad rámec prostej zahraničnej prezentácie.
Druhá polovica 20. storočia bola v tomto ohľade pod vplyvom studenej vojny, kedy sa súboj odlišných spoločenských systémov prejavoval okrem iného aj v podpore hodnôt, kultúry a ideí štátu a v ich prezentácii za hranicami. Došlo tiež k značnej zmene medzinárodného prostredia, nárastu počtu aktérov medzinárodných vzťahov, rozvoju informačných a komunikačných technológií. V oblasti hospodárstva je navyše bohatstvo spoločnosti čoraz častejšie odvodené od hodnoty znalostí, zručností či dobrej povesti.
Faktorom, ktorý tiež prispel k zmenám verejnej diplomacie, je multiplicita aktérov medzinárodných vzťahov, a to ako na medzinárodnej, tak aj na domácej úrovni. V zahraničnom kontexte to predstavuje nárast počtu subjektov, ktoré si želajú nájsť, zlepšiť či udržať svoje miesto na medzinárodnej scéne a musia o tom presvedčiť ostatných účastníkov. Mimo iného je teda aj informovať a presvedčiť o svojich kvalitách a záujmoch. Na domácej scéne sa vplyv na povesť štátu, a tým aj na jeho postavenie v medzinárodnom spoločenstve, a teda aj možnosť ľahšieho naplnenia jeho záujmov rozšíril z výhradne štátnej správy aj na verejnú správu, samosprávu, celý rad neštátnych aktérov (nevládne neziskové organizácie, súkromné firmy, odborné zväzy a pod.) aj vlastnú verejnosť.
V modernej demokratickej spoločnosti nie je mysliteľná a ani uskutočniteľná priama kontrola štátu nad aktivitami ostatných subjektov domácej scény. Nastaviť pravidlá koordinácie a komunikácie možno priamo ľahko medzi aktérmi na úrovni štátnej správy, a ani tu nie je výsledok zvyčajne istý. Zároveň by však štát mal na medzinárodnom fóre hovoriť jedným hlasom a aktivity hoci rôznych subjektov by mali smerovať k spoločnému cieľu. Z tohto dôvodu je nesmierne dôležitá aj domáca dimenzia verejnej diplomacie a schopnosť štátu presvedčiť o atraktivite ním prezentovaných postojov a hodnôt aj ostatných domácich hráčov.
Ako ponúknuť spoluprácu mimovládnym neziskovým organizáciám inak, než zdieľaním spoločných hodnôt? Vedomím, že ochrana ľudských práv či zahraničná rozvojová spolupráca patria k hodnotám, ktoré sú pre daný štát dôležité a spoluvytvárajú jeho identitu? Rovnako tak ochota súkromných firiem spojiť svoju značku so zemou pôvodu závisí často práve od povesti daného štátu. V neposlednom rade je dôležitým hráčom aj samotná verejnosť, či už v súvislosti s podporou zahraničnopolitických priorít vlády, ktorá je najmä v parlamentných demokraciách kľúčová, alebo v súvislosti s reprezentáciou krajiny v zahraničí jej vlastnými občanmi.
Predpokladom pre úspešnú verejnú diplomaciu v zahraničí sa stala atraktivita štátu a hodnôt, ktoré reprezentuje pre zúčastnené subjekty doma. Stálym záujmom štátu je zvyšovanie blahobytu, ktorého dosahuje mnohými rôznymi cestami, v rôznych tematických rovinách, napríklad politickej, ekonomickej či spoločensko-kultúrnej. V súčasnosti už nestačí byť štandardným členom medzinárodného spoločenstva a zastávať všeobecne prijímané hodnoty.
V súvislosti s Českou republikou a aktivitami dotknutých subjektov sa pojem verejná diplomacia neobjavuje príliš dlho. Avšak aj tu platí to, čo v mnohých iných štátoch. Aktivity, ktoré dnes do oblasti verejnej diplomacie zaraďujeme, či s ňou aspoň do určitej miery súvisia, sú známe a spomínané nepomerne dlhšie. Veľkú pozornosť venovala propagácii svojej existencie prvá Československá republika. Činila tak z pochopiteľných dôvodov, kedy ako novo ustavený štát musela dať vedieť o svojej existencii a predstaviť hodnoty, ktoré sú jej vlastné. Obdobné aktivity, hoci rôzne modifikované, aplikovali aj ďalšie štátne útvary na českom území. To isté sa týka aj súčasnej Českej republiky.
Faktom je, že v prvých rokoch svojej novodobej existencie venoval český štát oblasti verejnej diplomacie príliš koncentrovanú pozornosť. Dôvodom môžu byť jednak odlišné priority, ktoré bezpochyby sprevádzali vznik nového štátu, jednak fakt, že len málokto si na začiatku deväťdesiatych rokov plne uvedomoval nastalé zmeny medzinárodného prostredia (počet aktérov, rozvoj komunikačných technológií, nárast významu verejného mienky) a dôsledky, ktoré to bude mať.
Že je nutné cielene začať dbať o svoju povesť, si český štát - prostredníctvom MZV - začal uvedomovať zhruba okolo roku 1997 v súvislosti s úvahami o budúcom prípadnom vstupe do Európskej únie. Snahou bolo napomôcť priaznivému dojmu o Českej republike medzi verejnosťou existujúcich členských štátov a tiež podporiť záujem doteraz nerozhodnutej časti českej verejnosti o toto členstvo. Českí predstavitelia sa tu stretli so skutočnosťou, ktorej museli čeliť aj predstavitelia mnohých ďalších štátov, a to, že predstavy domácej verejnosti o vlastnej krajine aj realita sama sa často veľmi líšia od predstáv, ktoré o danom štáte má zahraničná verejnosť. Kampaň pred vstupom do EÚ jednoznačne prispela k ochote politickej reprezentácie priznať si potrebu cielenej, dlhodobej a koordinovanej prezentácie štátu v zahraničí.
S ohľadom na skúsenosti zo zahraničia, kde sa napríklad rad západoeurópskych štátov zaoberal touto témou už od začiatku 90. rokov, bola ako kľúčový aktér identifikovaná štátna správa, jednotliví aktéri v jej rámci aj ich úlohy. Ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo a vláda potom v roku 2005 prijala Koncepciu jednotnej prezentácie Českej republiky. Dokument, ktorý analyzoval existujúci stav a predkladal kroky na dosiahnutie žiaduceho vývoja v rôznych etapách časového horizontu.
Napriek tomuto sľubnému začiatku sa však v uplynulých rokoch občas zdalo, že česká prax v tomto ohľade ustrnula na polceste a nedokáže pokračovať naznačeným smerom. Hoci uznesením vlády bol prijatý záväzný dokument, podľa ktorého predpokladu sa malo dlhodobo pokračovať v tomto úsilí, na politickej scéne akoby záujem o túto tému upadol. V komentároch, ktoré sa tejto téme venovali, bola zdôraznená nutnosť zásadnej politickej podpory daným aktivitám a potreba v nich pokračovať. Tieto výhrady sa však týkajú najmä politickej scény.
V rovnakom čase sa celý rad výkonných aktérov mohol pochváliť množstvom realizovaných projektov, ktoré bezpochyby prispeli k budovaniu pozitívneho obrazu Českej republiky. Či už išlo o českú účasť na Svetovej výstave EXPO 2010 v Šanghaji, činnosť Českých centier, CzechTourismu i ďalších aktérov. Väčšina projektov sa však uskutočnila v rámci rezortných či tematicky vymedzených rámcov a len ťažko, ak vôbec, bolo možné nájsť známky koordinovaného prístupu.
Zdá sa však, že v súčasnosti dochádza k oživeniu debát i realizácie konkrétnych krokov smerom ku koordinácii štátnych aktivít na poli verejnej diplomacie. Český štát a jeho inštitúcie sa zapájajú veľmi aktívne aj do multilaterálnej spolupráce, či už na regionálnej (V4), alebo európskej (EUNIC) úrovni.
Odbor verejnej diplomacie pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí Českej republiky od roku 2011, od roku 2023 je súčasťou Odboru komunikácie. Agenda verejnej diplomacie sa zaoberá kontaktom s českou i zahraničnou verejnosťou. Nová koncepcia zahraničnej politiky ČR, ktorá vošla v platnosť v júli 2015, pevne zakotvila ako jeden zo svojich cieľov aj šírenie „dobrého mena v zahraničí“, čo je základnou úlohou českej verejnej diplomacie. Tá zohráva dôležitú úlohu pri podpore ostatnej diplomatickej činnosti ministerstva, a to napríklad konaním prezentačných akcií v zahraničí, propagáciou českej kultúry, rozvojom školskej spolupráce, prehlbovaním aktivít neziskového sektora vo vzťahu k zahraničným partnerom, atď.
Pri propagácii Českej republiky v zahraničí vychádzame z niekoľkých nosných tém. Vo vzťahu k domácemu publiku sa snažíme o posilnenie diskusie o zahraničnej politike a rozšírenie povedomia o postojoch českej diplomacie a jej aktivitách, kde je naším partnerom Ústav medzinárodných vzťahov, v. v. i. Odbor komunikácie spolupracuje s radou ďalších partnerov, ktorých podpora je pre efektívnu verejnú diplomaciu doma i v zahraničí kľúčová.
Ocenenie Vyslanec dobrej vôle sa udeľuje osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o úspešnú prezentáciu Slovenskej republiky, či už svojou prácou, jej výsledkami, športovými alebo kultúrno-spoločenskými úspechmi. Ide o občanov Slovenska, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí a presadili sa vďaka vlastnej práci a úspechom.
V rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ zorganizovalo MZV v dňoch 21. - 22. Festival PAW 22 sa koná v období predsedníctva Českej republiky v Rade Európskej únie. Jedná sa o mimoriadnu kultúrnu akciu, na ktorej sa čiastočne podieľa aj MZV. Počas siedmich dní od 9. do 15. XXIII. Dňa 21. apríla 2022 prebehol na MZV ČR 23. Diplomatický salón. Dňa 15. marca 2022 sa v Černínskom paláci uskutočnila vernisáž výstavy „Aj diplomati fotografujú“. Pri príležitosti 20. výročia pôsobenia Stredoeurópskej kultúrnej platformy (The Platform Culture Central Europe - PCCE) sa v Reykjavíku dňa 6. V Černínskom paláci sa rozdávali Ceny SDGs. Vo štvrtok 16. septembra sa v Černínskom paláci, sídle Ministerstva zahraničných vecí, uskutočnilo slávnostné vyhlásenie víťazov 5. ročníka Cien SDGs. Minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek (ČSSD) odovzdal vo štvrtok 16. septembra 2021 Cenu Gratias agit. Pri príležitosti 30. XX. Hostia jubilejného 20. Diplomatického salónu, ktorý sa konal 19. XIX. Dňa 14. novembra 2019 prebehol na MZV ČR už 19. Diplomatický salón. Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky si v roku 2019 pripomenulo 30. V rámci českého predsedníctva v Stredoeurópskej kultúrnej platforme (Platform Culture - Central Europe: PCCE) bola v Minsku v dňoch 14. - 17. V utorok 5. Dňa 5.
tags: #verejna #diplomacia #definicia
