Univerzita Komenského v Bratislave (UK) je najstaršou a najväčšou slovenskou univerzitou, ktorá nesie meno po Janovi Amosovi Komenskom. Vznikla v roku 1919 a mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Bola prvou vysokou školou na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku.
Vznik univerzity v roku 1919 mal mimoriadny význam pre rozvoj kultúry, vedy a vzdelanosti na Slovensku. Po prvý raz v dejinách malo Slovensko svoju vysokú školu, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku. Absolventi tejto univerzity tvorili prvú vysokoškolsky vzdelanú generáciu, ktorá študovala na slovenskej univerzite a významne prispela k rozvoju duchovnej kultúry Slovákov.
Budova univerzity na Šafárikovom námestí č. 6 je významnou súčasťou histórie Univerzity Komenského. Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom (ďalej MNÚ) dňa 19. januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy.
Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble a. s. v Bratislave, ktorá ho 22. marca 1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 mil Kč. Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17. septembra 1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930.
Dnešná hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábrežie), Roykovej ulice (dnešná Tobrucká ulica) a Šafárikovho námestia v Bratislave. MNÚ vydal dňa 27. marca 1930 pod č. 5862/stav I.1930 stavebné povolenie na stavbu budovy "Štátny obchodný dom v Bratislave".

Realizovaním stavby, ktorej projektantom bol akad.arch. František Krupka, bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť. Napriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou a dispozičnou schémou s dôstojným vstupom na zaoblenom nároží. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá zasklenou valenou klenbou. V hmotnom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou.
V novostavbe mali byť pôvodne umiestnené plodinová burza, dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia a v suteréne zemský archív. Na základe rozhodnutia MŠANO zo 4. decembra 1936 mala byť v budove umiestnená aj pošta. Ministerstvo vnútra však rozhodlo, že poštový úrad Bratislava č. 6 zostane v miestnostiach vládnej budovy (budova FiF UK na Gondovej), kde je až do dnešného dňa.
V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Po rozhodnutí o umiestnení Univerzity Komenského do tejto polohy sám Krupka prepracoval pôvodný projekt obilnej burzy podľa potrieb univerzity. Jeho moderný klasicizmus tvorí prechod k nastupujúcej moderne. Ešte je v ňom veľa monumentality a klasických, ale kvalitných detailov.
Zápas univerzity o pridelenie budovy na Šafárikovom nám. začal v roku 1934, keď si vtedajší rektor prof. PhDr. Antonín Kolář vyžiadal audienciu u ministrov Hodžu, Dérera, Beneša a senátorov A. Štefánka a K. Stodolu. Intervenoval aj u predsedu vlády Malypetra. Na jeseň 1935 navštívil Bratislavu minister školstva Jan Krčmář, ktorý o celej záležitosti rokoval so zástupcami akademického senátu UK (ďalej AS) a profesorského zboru PraF a FiF.
Na zasadnutí AS 3. apríla 1935 bola vytvorená stavebná komisia na čele s predsedom prof. MUDr. S. Kostlivým, ktorá sa zamerala na získanie štátneho obchodného paláca pre UK. Tento zámer bol korunovaný úspechom a budova bola pridelená právnickej a filozofickej fakulte s tým, že v blízkej budúcnosti bude postavená prístavba. V nej mala byť umiestnená právnická fakulta, kvestúra a univerzitná knižnica. Bola to veľkolepo naprojektovaná stavba, ktorá mala byť vysoká až 32 m. Vypracovaním projektu bol poverený akad. arch. F. Krupka.
Stavebná komisia na svojom zasadnutí dňa 28. mája 1935, za účasti zástupcu MŠANO - ministerského radcu V. Mauleho, rozhodla o vertikálnom rozdelení budovy so všetkými výhodami a nevýhodami pre obidve fakulty. Ešte v ten istý deň súhlasil s týmto rozhodnutím profesorský zbor PraF UK.
Z troch miestností v suteréne vysťahovali zemský archív. Do takto uvoľnených miestností sa nasťahovali študentské spolky (Zväz slovenského študentstva, Právnik, Spolok Ľ. Štúra a Vysokoškolský šport).
Zápis študentov PraF v zimnom semestri šk.r.1936/37 bol ešte na Kapitulskej ul. V priebehu októbra 1936 sa právnická fakulta presťahovala do novej budovy. V tom čase bolo premiestnené na Šafárikovo nám. aj súsošie J.A.Komenského od sochára Bíleka. Budova na Kapitulskej sa adaptovala pre potreby katolíckej bohosloveckej fakulty.
Slávnostné otvorenie budovy bolo 11. marca 1937 a už na druhý deň prebehla v Auditoriu maximum inaugurácia rektora prof. JUDr. Vratislava Bušeka. Na základe rozhodnutia prijatého na zasadnutí MNÚ zo dňa 16. apríla 1937 bol pod č. 19 442/stav.-I-1937 vydaný výmer na užívanie stavby. Od apríla do novembra 1937 boli postupne skolaudované práce na vnútorných zariadeniach novostavby.

Pre zaujímavosť uvediem niekoľko dodávateľských firiem:
- kamenárske práce, vnútorné žulové schody položila fa. B.Komárek, kamenársky priemysel v Letoviciach
- schody medzi 3. - 6. posch., obklady a dlažbu položila fa. R.Schramm, Bratislava
- stolárske a sklárske práce, bronzové okná dodala a nasadila fa. J. Pleva, Bratislava
- bronzové okná na schodišti nasadila fa. F.Jílek syn, Hradec Králové
- vnútornú úpravu auditória maxima (ďalej AM) previedla Strnad a Vaníček, Praha
- dubové okná v AM a okná nad aulou nasadila fa. Ľ. Kincs a synovia, Bratislava
- zámočnícke a železiarske práce mreže (vestibul, AM), osadenie zábradlia vykonala fa. F.Jílek a syn, Hradec Králové
- železný krov nad aulou položila fa. F.Schenk, Brno
Na nákup nábytku a vnútorného zariadenia dostala univerzita od MŠANO dotáciu vo výške 231.130 Kč.
Ďalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu V. Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori Ján Miloslav Bahna, František Starý a Igor Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly - na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter.
V tomto „amfiteátri“ univerzity prestavba vylúčila voľakedajšiu galériu a poslucháreň rieši stupňovitým spôsobom v polkruhovom usporiadaní sedenia. Na čelnej strane sú popri bežnom vybavení (plátno na premietanie, tabuľa) umiestnené zboku prekladateľské kalúry, tie však, žiaľ, pôsobia rušivo. Naopak, citlivo sú využité pôvodné výtvarné detaily, zakomponované do nového riešenia. Hľadisko sa ľahko demontuje, no vyhotovenie niektorých detailov nie je dostatočne kvalitné.
Projekt rekonštrukcie amfiteátra Univerzity Komenského vznikal už koncom 80. rokov. Až súčasné vedenie univerzity však dokázalo zabezpečiť financovanie tejto na pomery školstva dosť nákladnej stavby. Požiadavky pamiatkových orgánov boli jasne definované - zachovať čo najviac pôvodných prvkov a novú funkciu integrovať do rozdeleného priestoru tak, aby vznikli dva plnohodnotné celky - poslucháreň a rektorská sieň.
Spodná časť získala komorný charakter s galériou rektorov a reprezentačným priestorom rektorskej siene. Dvojpodlažná horná časť slúži ako poslucháreň s kapacitou 240 miest na sedenie. Kapacitu priestoru limitovala výška vloženého amfiteatrálneho sedenia, ktoré nemalo zablokovať priehľad na okenné vitráže, a tým nežiaduco zaplniť objem. Rekonštrukcia si vyžiadala výmenu okien - popri obnovených vitrážach majú dobré protihlukové vlastnosti. Realizovalo sa nové kúrenie a vzduchotechnika. V interiérových úpravách obnovili travertínové obklady, svietidlá, zasklené steny, dvere a hodiny. V štúdiách sa preskúmali aj iné varianty sedenia, ale klasický amfiteáter sa ukázal ako najprirodzenejší a najekonomickejší. Základnú kresbu amfiteátra vytvárajú pevné pulty so sklopenými sedadlami. Sedadlá sú anatomicky tvarované, harmonicky pôsobia v sklopenej i nesklopenej polohe.
V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Právnická fakulta UK (PraF UK) ako súčasť verejnej vysokej školy sídli v budove na Šafárikovom nám. č. 6 v Bratislave spolu s rektorátom UK a časťou Filozofickej fakulty UK, pričom PraF UK užíva približne tretinu z týchto priestorov. Táto priestorová situácia nebola celkom vyhovujúca ani koncom 80-tych rokov minulého storočia, nieto ešte v súčasnosti, keď sa počty študentov oproti minulosti znásobili.
V posledných rokoch sa ukázalo, že fyzické priestory predstavujú jednu z hlavných hrozieb pre úspech PraF UK na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni. Za ostatných päť rokov sme urobili množstvo reforiem v štúdiu, značne sme ho znáročnili, pribudli a ešte pribudnú nové klinické (praktické) predmety, mnohé z nich vo forme povinných predmetov, mnohé predmety, majú oproti minulosti, vyššiu hodinovú dotáciu. Ak majú byť tieto formy výučby účinné a majú študentov pripraviť do praxe, musia sa realizovať v menších skupinách.
Nedostatok verejných priestorov pre študentov znemožňuje študentom stretávať sa na pôde fakulty aj mimo vyučovacieho procesu a obmedzuje ich mimoškolské aktivity. Na PraF UK sa organizuje mnoho študentských podujatí, avšak z kapacitných dôvodov je vždy potrebné na mieste konania prerušiť resp. presunúť výučbu.
Nedostatok priestorov taktiež obmedzuje fakultu pri organizovaní extra podujatí, kde môže dôjsť k zlepšeniu interakcie medzi fakultou a študentom, ako aj vzájomných partnerských skúsenosti. V súčasnosti už nie je priestor pre nové kancelárie fakulty a noví členovia fakulty či už ide o zamestnancov alebo doktorandov sú buď nútení zdieľať kancelárske priestory, alebo sú presúvaní medzi neobsadenými priestormi. Pre vysokoškolských učiteľov je v súčasnej situácii problematické zladiť vedeckú prácu, konzultácie a skúšanie, na ktoré sú kancelárie využívané, s rozvrhom kolegov, s ktorými kancelárie zdieľajú. Nedostatočné administratívne priestory obmedzujú administratívnych pracovníkov pri plnení svojich úloh, ktoré zabezpečujú riadny chod fakulty ale taktiež prispievajú k zabezpečeniu pedagogického procesu a vedeckých aktivít.
EHPS 2022 in Bratislava | aftermovie
Budova na Šafárikovom námestí č. 6 je dnes sídlom Rektora, kvestora a časti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Je to významné centrum akademického života, ktoré hostí nielen výučbu, ale aj mnohé kultúrne a spoločenské podujatia.
tags: #univerzita #jana #amose #komenskeho #budova #c