Sofokles, jeden z najvýznamnejších gréckych dramatikov, nám v svojej tragédii Antigona predstavuje univerzálny konflikt, ktorý rezonuje dodnes. Toto dielo, napísané okolo roku 441 pred n. l., sa odohráva v antickom Grécku a hlboko sa zaoberá témami morálky, spravodlivosti, autority a ľudského svedomia.
Sofokles (asi 496 - 406 pred n. l.) pochádzal z dedinky Kolónos neďaleko Atén. Narodil sa v zámožnej rodine majiteľa dielne na zbrane. Bol všestranne vzdelaný, dobre rozumel divadlu. Stal sa hercom, no pre svoj slabý hlas sa nevenoval hraniu. Zaslúžil sa o inovovanie a zdokonalenie gréckeho divadla. Vynikal v tragickom básnictve, ktoré sa stalo jeho doménou. Patrí k najvýznamnejším starovekým dramatikom. Jeho tvorba sa zaraďuje do obdobia antickej gréckej literatúry.
Sofokles bol najväčší grécky dramatik, ktorý napísal 123 tragédií, ale z nich sa kompletne zachovalo iba sedem. Jeho prístup zvýšil dramatickosť deja a zaviedol tretieho herca. Rozšíril zbor z dvanástich členov na pätnásť, ale zároveň obmedzil jeho vystúpenia. Zbor iba komentoval a dopĺňal dej, no už do neho nezasahoval. Prísne dodržiaval kompozičné fázy drámy a Aristotelovu trojjednotu - jednotu miesta, času a deja. Vo svojich drámach rieši konflikt človek - osud.
Dielo Antigona nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus a Oidipus na Kolóne. Autor tu zachytáva konflikt medzi zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky a dodržiava tri jednoty. Tragédia Antigona zvíťazila v súťaži na počesť boha Dionýza v roku 442 pred Kristom.
Dejová osnova
Tragédia sa odohráva pred tébskym palácom. Po smrti kráľa Oidipa, ktorý mal štyri deti: Antigona, Isména, Polyneikes a Eteokles, vládli v Tébach jeho dvaja synovia. Medzi bratmi však došlo k rozporom a mladší Eteokles vyhnal staršieho brata z Téb. Ten sa uchýlil do Argu, kde nahovoril kráľov na vojenskú výpravu, nazývanú aj „výpravou siedmich proti Tébam“, a strhol sa súboj o vládu nad Tébami, v ktorom obaja bratia padli.
Kráľ Kreón pred svedkami hovorí o rozkaze, ktorý vydal: Eteokles, ktorý hrdinsky položil život za vlasť, bude pochovaný so všetkými poctami. Polyneikovi však boli odoprené a jeho telo bolo ponechané divej zveri na príkaz nového vládcu Kreonta. Pochovať telo mŕtveho zradcu Polyneika bolo pod trestom smrti.
Prológ predstavuje rozhovor Antigony a Ismény o Kreónovom príkaze. Antigonino rozhodnutie pochovať brata Polyneika je v priamom rozpore s Kreónovým nariadením. Antigona sa vzbúri proti týmto príkazom, pretože si nemyslí, že ľudské zákony by mohli prevýšiť odveké božské zákony, ktoré nariaďujú pochovať mŕtvych príbuzných. Rozhodne sa teda obdarovať mŕtveho Polyneika poslednými poctami a napriek zákazu ho pochová. Neodhovorí ju ani jej mladšia, bojazlivá sestra Isména.
Vstupná pieseň zboru opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom, ako aj ich smrť v bratovražednej bitke.
V prvom dejstve Kreón oznamuje svoj rozkaz o pochovaní Eteokla a zákaze pochovať Polyneika. Strážca ho informuje, že niekto pochoval Polyneikovo telo. Kreón zúri a hrozí vinníkovi smrťou. Po prvom dejstve nasleduje prvá pieseň zboru, ktorá oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti.
V druhom dejstve strážca pristihne Antigonu pri pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred Kreonom obhajuje svoj čin s odvolávaním sa na božské zákony a mravné princípy. Kreón odmieta jej argumenty a dá priviesť Isménu, ktorú podozrieva zo spolupáchateľstva. Isména sa snaží zachrániť Antigonu tvrdením, že kráľ nesmie zabiť snúbenicu svojho syna.
V treťom dejstve Haimón, syn kráľa Kreóna a Antigonin snúbenec, sa snaží Kreontovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu nespravodlivosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje názor obyvateľov Téb, že by si zaslúžila skôr odmenu ako trest. Kreón si stojí za svojím názorom a poháda sa so synom. Kreón rozhodne, že Isménu ušetrí, ale Antigonu zaživa pochová do hrobky v pustatine.
Štvrté dejstvo opisuje, ako Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Ona narieka a ľutuje svoju mladosť a neprežité dni.
V piatom dejstve do paláca prichádza slepý veštec Teiresias, ktorý upozorňuje na Kreonovo porušenie mravných princípov a previnenie voči božskému zákonu. Teiresias mu vraví, že bohovia hnevajú a nabáda Kreóna k múdremu vládnutiu. Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu.
Epilóg prináša správy o tragických udalostiach. Prvý posol oznamuje smrť Antigony a Haimóna. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontovým zrakom prebodol mečom. Kreontova manželka Eurydika si zo žiaľu vzala život. Kreón pociťuje obrovský žiaľ, až šalie od súženia.
Postavy
Antigona je hlavnou postavou tragédie. Je to dobrosrdečné, odvážne, rozumné, múdre, rozhodné a sebavedomé dievča, odhodlané diskutovať o svojich názoroch. Je dcérou zosnulého kráľa Téb, Oidipa. Rozhodla sa pochovať svojho brata Polyneika aj napriek Kreónovmu zákonu, pretože božské zákony sú pre ňu dôležitejšie. Je ochotná zomrieť za správnu vec, ktorá zodpovedá jej presvedčeniu a božím zákonom.
Kreón je necitlivý, neoblomný, tvrdohlavý, neobmedzený vládca, ktorý nerešpektuje božské zákony. Myslí si, že keď je kráľom, vždy má pravdu a jeho rozkazy musí každý plniť. Je brat Antigoninej matky, krutý, nemilosrdný a pomstychtivý. Potrestá Antigonu a nakoniec na to doplatí sám, keď príde o svojich najbližších.
Haimón je syn kráľa Kreóna a Antigonin snúbenec. Je múdry, citlivý, mierumilovný, rozumný, úprimný a nebojácny. Nesúhlasí s prístupom svojho otca a snaží sa zachrániť svoju snúbenicu. Pre svoju lásku sa vzoprie svojmu otcovi, ale smrť svojej milej nedokáže odvrátiť.
Isména je mladšia sestra Antigony. Je bojazlivá a rešpektuje Kreóna. Na rozdiel od Antigony sa bojí porušiť kráľovo nariadenie. Napriek svojej bojácnosti sa nakoniec pridá na stranu Antigony a chce s ňou zdieľať jej osud.
Ďalšie postavy zahŕňajú Eteokla a Polyneika (bratia Antigony), Eurydiku (Kreónova manželka), Teiresia (veštec), poslov, zbor tébskych starcov a strážcu.
Znaky starovekej literatúry a antická trojjednota
Dielo dodržiava antickú jednotu času (jeden deň), miesta (dej sa nepresúva pred palác kráľa v Tébach) a deja (priamočiara dejová línia bez odbočení). Autor vychádza z antickej predstavy sveta ako spravodlivého poriadku, kde musí byť zabezpečená rovnováha medzi vinou a trestom. V Sofoklovej tragédii bohovia neriadia činy ľudí, nezasahujú do deja, preto musí konať Antigona. Postava sa často ocitá medzi princípmi božskými a ľudskými.
Antická „trojjednota“ znamená jednotu času (jeden deň), jednotu miesta (dej sa nepresúva - všetko sa odohráva pred palácom v Tébach - postavy prichádzajú pred palác, kde referujú, čo sa stalo na iných miestach) a jednotu deja (priamočiara dejová línia).
Hlavná myšlienka diela
Hlavná myšlienka diela spočíva v zdôraznení božských zákonov (spravodlivosť, demokracia, ľudskosť, morálka), ktoré víťazia nad diktatúrou jednotlivca a nespravodlivosťou. Láska je silnejšia ako nenávisť.
Antigona predstavuje konflikt medzi zákonmi vládcov a večnými pravidlami morálky. Jej rozhodnutie obetovať svoj život za dodržanie božských zákonov je silným posolstvom o morálnej zodpovednosti a vernosti vlastnému presvedčeniu.
ANTIGÓNA OD SOFOKLEA – ZHRNUTIE ANIMOVANEJ HRY
Štruktúra tragédie
Tragédia sa člení na päť častí:
- Expozícia/úvod (Prológ): Predostrenie dejov, ktoré predchádzali príbehu - hriech ich nebohého otca Oidipa; boj bratov o vládu nad Tébami, ich vzájomná smrť; pohreb pre Eteokla, zákaz pochovať Polyneika.
- Kolízia/zauzlenie: Nastáva zauzlenie deja, Kreón sa dozvedá, že niekto porušil jeho rozkaz a pochoval Polyneikovo telo.
- Kríza/vyvrcholenie: Kreón nevyslyší Ismeninu prosbu a neobmäkčia ho ani slová vlastného syna. Antigonu odsúdi na smrť v skalnej dutine.
- Peripetia/obrat v deji: Nečakaný zvrat. Veštcove slová predsa len vyvolajú v kráľovi obavy, a tak zmení svoje rozhodnutie - prikáže pochovať Polyneikovo telo a vypustiť Antigonu.
- Katastrofa (Epilóg): Kráľovo rozhodnutie prišlo neskoro. Antigona sa obesí, Haimón sa prebodne, Euridika si zo žiaľu vezme život.
Dej prerušujú zborové spevy. Za prológom je zaradená vstupná pieseň zboru, za prvým až piatym dejstvom sú zaradené piesne zboru označené radovou číslovkou.
Kladná postava v antickej dráme
Kladná postava v antickej dráme sa vyznačuje vnútornou silou a výnimočnými vlastnosťami. Je odhodlaná vykonať hrdinský čin a rešpektuje božské zákony, aj keď sú v rozpore s ľudskými. Prežíva vnútorný konflikt, trpí v dôsledku vlastného rozhodnutia alebo viny a vždy umiera. Jej smrť má symbolický význam a často prináša zlepšenie spoločnosti alebo napravenie nespravodlivosti zo strany tyrana. Po smrti kladnej postavy nastáva u diváka alebo čitateľa katarzia - citová/duševná úľava.
Antigona je typickou kladnou postavou. Je veľmi odvážna (na rozdiel od bojazlivejšej Ismény), odhodlaná vykonať hrdinský čin. Jej rozhodnutie jej prinesie utrpenie a smrť. Je natoľko silná, že odmietne pomaly umierať v skalnatej hrobke. Obesí sa na svojom závoji. Jej smrť spustí reťaz ďalších úmrtí.
Kreón predstavuje autoritu štátnej moci, vládcu s totalitnou mocou, ktorý dbá na dodržiavanie tvrdých zákonov a nemieni zmeniť svoj názor, aj keď je v rozpore s božími príkazmi. Je pyšný, sebavedomý, no až príliš precení svoje schopnosti, postavenie i úsudok. Nakoniec však predsa len dá na radu veštca a rozhodne, aby pochovali Polyneika a vyslobodili Antigonu. Jeho rozhodnutie však prišlo neskoro.
Haimón je rozvážny, pokojný, miluje Antigonu. Nesúhlasí s prístupom svojho otca a snaží sa zachrániť svoju snúbenicu.
Isména je bojazlivá a ústupčivá. Bojí sa porušiť kráľovo nariadenie.
Typickým vyvrcholením antických tragédií je reťaz smrtí zúčastnených - sled tragických udalostí, pri ktorých zomiera viacero postáv.
tags: #sofokles #antigona #prezentacia #gymnazium
