Ján Amos Komenský, svetoznámy český pedagóg, filozof a teológ, zanechal nesmiernu stopu v dejinách vzdelávania. Jeho dielo presahuje hranice času a priestoru a jeho myšlienky o výchove a vzdelávaní rezonujú dodnes. Svet pozná tohto skromného Čecha ako tvorcu novej pedagogiky, ktorá vychádzala z hlbokej úcty k dieťaťu. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je úporný dril a mechanické učenie sa textov naspamäť. Tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania a hrou.
Deň jeho narodenia, 28. marec, si aj v našej vlasti pripomíname ako Deň učiteľov.
Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam, no napriek tomu sa stal jedným z najvýznamnejších mysliteľov svojej doby. Bol filozofom, teológom, spisovateľom a priekopníkom v mnohých oblastiach.
Jeho život bol poznačený mnohými presunmi a útrapami. J. A. Komenský žil v Uherskom Brode do roku 1604. Po smrti rodičov ho vychovávala teta Zuzana Nohálová v Strážnici, kde navštevoval školu Jednoty českobratskej. V rokoch 1608-1611 bol J. A. Komenský žiakom latinskej školy Jednoty českobratskej v Přerove, kde získal úplné humanistické vzdelanie. V rokoch 1611-1614 študoval na vysokých školách v Herborne a v Heidelbergu v Nemecku a cestoval do Holandska. V roku 1614 sa vrátil do Přerova, aby pôsobil ako duchovný aj učiteľ. Dňa 26. apríla 1616 sa stal duchovným Jednoty českobratskej. V roku 1618 odišiel do Fulneku, kde bol vymenovaný za správcu cirkevného zboru aj školy. Vo Fulneku prežil do jari 1621 roky plné učiteľskej tvorivosti a starostlivosti o rodinu. Spoločenská situácia súvisiaca s následkami bitky na Bielej hore ho prinútila skrývať sa pred prenasledovaním.
V rokoch 1622-1623 sa J. A. Komenský musel vyrovnať s ďalšími životnými tragédiami. V Přerove mu počas morovej epidémie zomrela manželka Magdalena aj obaja synovia (1622). Vo Fulneku zhorela jeho knižnica (1623). Pochopenie našiel u Marie Doroty, dcéry českobratského seniora Jana Cyrilla z Třebíča, ktorá sa stala jeho druhou manželkou v Brandýse nad Orlicí 3. septembra 1624.
V marci 1625 bol J. A. Komenský vyslaný do Lešna v Poľsku, aby zabezpečil príchod exulantov. Podieľal sa na splnení rozhodnutia, že bratia z Moravy odídu na Slovensko či do Uhorska a bratia z Čiech do Poľska. Počas svojho pobytu v Lešne pôsobil v rokoch 1628-1640 ako učiteľ i rektor školy vyššieho stupňa (gymnázium). Sklamanie z politického vývoja v Európe prekonával intenzívnou pedagogickou aj literárnou činnosťou.
Nádeje na politický obrat inšpirovali J. A. Komenského k vytvoreniu niekoľkých prác zaoberajúcich sa reformou kultúry i školstva. V roku 1631 vydal v Lešne učebnicu "Brána jazykov otvorená". V roku 1632 dokončil teóriu výchovy a vzdelávania najmenších v diele "Informatórium školy materskej". Po zániku nádeje na návrat do vlasti prekladal Didaktiku do latinčiny, aby slúžila európskym školám - tak vznikla "Didactica magna" (Veľká didaktika), teória vzdelávania a výchovy detí a mládeže od 6 do 24 rokov.
Koncom novembra 1640 bol J. A. Komenský pozvaný do Londýna. Dňa 21. septembra 1641 pricestoval do Londýna, aby objasnil pansofické zámery a venoval sa reorganizácii vedeckej práce, reforme škôl a zmiereniu evanjelických cirkví. Svoje úmysly konkretizoval v spise "Katalóg diel, ktoré majú byť napísané". Návrhy na reformu výchovy predstavil v roku 1642, no revolučné pomery v Anglicku neumožnili ich realizáciu.
V polovici roka 1642 sa J. A. Komenský rozhodol odísť cez Haag a Amsterdam do Švédska. V Elblagu vytvoril učebnice pre Geerove školy. V auguste 1648 odišiel zo Švédska, keďže bol zvolený za hlavného seniora (biskupa) Jednoty českobratskej. Opäť sa usadil v Lešne a napĺňal záujmy Jednoty. Súčasne vystupoval v prospech českých krajín, najmä pri rokovaniach o ukončení 30-ročnej vojny.
Cestou do Sárospataku (Blatného Potoka) v Uhorsku, kde žil na dvore vdovy Zuzany Lorantffyovej-Rákociovej, sa J. A. Komenský venoval aj reforme sedmohradského školstva a praktickému uplatneniu idey pansofizmu. Pansofická škola v Blatnom Potoku vznikla 24. novembra 1650, kde predniesol slávnostný príhovor "Reč o vzdelaní ducha". Počas budovania školy v Sárospataku prepracoval sústavu učebníc a ako vyučovací prostriedok využíval i školské hry.
Po smrti kniežaťa Žigmunda Rákociho v roku 1652 sa pracovné podmienky J. A. Komenského zhoršovali. Roku 1654 českí exulanti v Poľsku požiadali J. A. Komenského o návrat do Lešna. Pred definitívnym odchodom zo Sedmohradska v júni 1654 napísal politický traktát venovaný Jurajovi Rákocimu. Vrátil sa do Poľska, kde sa objavila možnosť vytvorenia veľkej protihabsburskej koalície. V Lešne, kde zásluhou vojenských akcií počas konfliktu Poľska so Švédskom zanikla relatívne vysoká úroveň školstva, sa J. A. Komenský ocitol v ťažkej situácii.
V rokoch 1656-1670 posledným útočiskom J. A. Komenského sa stal Amsterdam. Tu mu vyšli tlačou všetky najdôležitejšie didaktické práce. Súčasne pokračoval v pansofických štúdiách. Dňa 3. januára 1665 si založil poznámkové archy "Výzvy Eliášove", kde až do konca života zbieral materiál k rozpracovaniu všenápravnej koncepcie. Podieľal sa na formovaní mierových rozhovorov medzi Anglickom a Holandskom. Názory, ktoré prezentoval počas májových rokovaní v Brede v roku 1667, prekonávali eurocentrizmus a zdôrazňovali potrebu mierového spolužitia ľudstva.
Ján Amos Komenský zomrel po dlhšej chorobe v Amsterdame 15. novembra 1670 ako 78-ročný. Pochovaný bol 22. novembra 1670 v kostolíku valonskej reformovanej cirkvi v Naardene.
Kľúčové pedagogické postupy a myšlienky J. A. Komenského
Komenský odmietal tradičný názor, že vzdelávanie má byť založené na mechanickom drile a učení sa textov naspamäť. Jeho prístup bol založený na úcte k dieťaťu a radosti z poznania.
- Škola hrou (Pampaedia): Komenský navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu, nie drinu. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia - vševýchova.
- Názorné vyučovanie: Presadzoval, aby sa učivo prezentovalo názorne a aby sa učenie odvíjalo od zmyslového vnímania.
- Vyučovanie v materinskom jazyku: Hovoril, že v prvých rokoch školskej dochádzky sa majú používať materinský jazyk, nie jazyk latinský.
- Výchova celého človeka: Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vyučovanie celého človeka, rozvoj jeho telesných, zmyslových a rozumových schopností.
- Vzťah učiteľ-žiak: Učiteľ má „zostúpiť“ k žiakovi a pomáhať mu pochopiť látku. Učiteľ nemôže učiť toľko, koľko by sám mohol, ale len toľko, koľko môže žiak pochopiť. Vzájomný úctivý vzťah učiteľa a žiaka je samozrejmým doplnkom jeho reformy.
- Postupné vyučovanie: Presadzoval myšlienku, aby sa deti učili systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky majú viesť k zložitejším. Vyučovať sa malo od jednoduchšieho k zložitejšiemu.
- Zrušenie fyzických trestov: Zásadne odmietal vyučovanie prostredníctvom fyzických trestov, hnevu, mrzutosti či trpkých slov zo strany učiteľa voči žiakovi.
- Školský rok a hodiny: Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok.
- Nové stupne vzdelávania: V pedagogike zaviedol úplne nové veci ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov, až potom univerzity.
Komenského filozofickou ideou bola myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos a súvislosť zmyslu všetkého bytia.
Diela J. A. Komenského
Dielo J. A. Komenského je rozsiahle a obsahuje takmer 62 spisov. Medzi najznámejšie patria:
- Orbis pictus (Svet v obrazoch): Prvá obrázková učebnica pre deti.
- Didactica Magna (Veľká Didaktika): Jeho najvýznamnejšie pedagogické dielo.
- Škola hrou: Koncept vzdelávania prostredníctvom hry.
- Labyrint sveta a raj srdca: Dielo, ktoré útrpne hľadá zmysel života.
- Obecná porada o náprave vecí ľudských: Najrozsiahlejšie zachované dielo.
- Brána jazykov otvorená: Učebnica pre výučbu jazykov.
- Informatórium školy materskej: Teória výchovy a vzdelávania najmenších.
Vôbec najväčší Česko-nemecký slovník mu zhorel v Lešne. Po tragickej smrti manželky a dvoch detí, začal písať knihu "Labyrint sveta a raj srdca", dielo, ktoré útrpne hľadá zmysel života v neuveriteľne krutej dobe. Komenský svoj raj srdca našiel v absolútnom pohrúžení sa do práce.
Komenský a sociálna pedagogika
Hoci Komenský nepoužíval priamo termín "sociálna pedagogika", jeho myšlienky položili základy tomuto odboru. Vyslovil myšlienku, že človek je úzko spätý so spoločenským prostredím a toto sa môže rozvíjať len vďaka solidarite jeho členov. Cieľom spoločenskej výchovy je podriadiť individuálne záujmy jednotlivca spoločenským záujmom. Sociálna pedagogika vznikla pod vplyvom sociológie na prelome 19. a 20. storočia, no jej korene siahajú až ku Komenského.
Predstavitelia sociálnej pedagogiky sa usilovali riešiť sociálnu biedu, nevzdelanosť a zaostalosť praktickými činmi. K najvýraznejším predstaviteľom, ktorí nadviazali na Komenského myšlienky, patrí napríklad J. H. Pestalozzi, ktorý sa hlásil k sociálnej pedagogike svojou teoretickou a praktickou činnosťou, zakladaním útulkov pre osirelé deti a starostlivosťou o chudobné deti.
Robert Owen, anglický pedagóg a predstaviteľ utopistického socializmu, pripisoval veľkú úlohu spoločnosti a spoločenskej výchove. Snažil sa zlepšiť robotníkom ich podmienky zmenou životných a pracovných podmienok a zriadil školu "Ústav pre formovanie charakteru".
Zo slovenských predstaviteľov možno spomenúť Samuela Tešedíka, ktorý bol ovplyvnený nemeckým filantropizmom, Pestalozzim a najmä J. A. Komenským. Vychádzal z hesla, že nie pre školu, ale pre život sa učíme.
Za zakladateľa sociálnej pedagogiky ako teoretickej vedy je považovaný Paul Natorp, ktorý bol inšpirovaný názormi J. H. Pestalozziho. Natorp tvrdil, že človek bez spoločnosti nie je človekom a vzdelávanie malo byť oporou pre spoločnosť.
Komenského vplyv na náš výchovný systém bol obrovský a dodnes môže byť inšpiráciou. Jeho základná myšlienka, že každé dieťa by malo po šiestom roku života navštevovať materskú školu, potom základnú školu, kde by sa učilo v materinskom jazyku, a následne latinskú školu, položila základy modernému školstvu.
Mystika Jana Amosa Komenského
Je takmer neuveriteľné, že Komenský dokázal vynájsť nové a také objavné postupy v pedagogike, ale aj v iných oblastiach. Písal, organizoval, v čase tridsaťročnej vojny, prenasledovania protestantov, pri veľkých osobných tragédiách, ktoré ho niekoľkokrát postihli. Reforma školstva v tých časoch, napriek nedostatku peňazí a búrlivej politickej atmosfére, bola dôkazom Komenského osobnej zanietenosti - všetky projekty prakticky odskúšal. Nie všade sa ujala, ale zapustila také hlboké korene, že sa podľa jej princípov vyučuje dodnes.
tags: #socialna #pedagogika #komensky
