Druhý polrok je v plnom prúde, čo pre mnohých môže znamenať aj blížiaci sa termín odovzdania seminárnych prác. Ako z názvu vyplýva, väčšinou ide o prácu týkajúcu sa konkrétnej témy preberanej v rámci seminára alebo o tému samotného seminára. Seminárna práca je písomná, odborná práca pomerne malého rozsahu. Jej rozsah sa pohybuje v priemere okolo 3000 slov. Jej charakter vyplýva už z jej samotného názvu. Na rozdiel od bakalárskej, či diplomovej práce nie je prácou záverečnou. Zvyčajne ju profesor zadáva na seminároch, alebo cvičeniach. Jej úlohou je nielen zdokonaliť študentov v písaní odborných prác, ale aj hlbšie a podrobnejšie sa dozvedieť o danom probléme. Pomerne často sa stáva, že problematika seminárnej práce býva viac než špecifická. Študent má tak možnosť podrobne sa zaoberať výlučne jedným konkrétnym problémom.
Práca písaná na seminári slúži ako istá predpríprava k písaniu bakalárskych, či diplomových prác. Už v rámci odborných cvičení a výuky sú študenti nútení samostatne pracovať s odbornou literatúrou, s cudzojazyčnou literatúrou, vyhľadávať kompetentné internetové zdroje a následne ich vhodne používať, učiť sa odbornému štýlu písania, či pracovať na rôznych výskumoch už počas štúdia. Tieto práce sú akýmisi zmenšeninami záverečných prác. Je potrebné už pri ich písaní správne používať citácie a parafrázy. Niektorí vyučujúci si môžu dokonca stanoviť podmienky v podobe minimálneho počtu citácií a parafráz, či použitých literatúr. Pri neuvedení zdroja citácií a parafráz sa študent dopúšťa porušenia autorských práv a stáva sa tak plagiátorom.
Potravinársky priemysel je úzko spätý s poľnohospodárstvom. V rámci agrokomplexu plní významné funkcie. Zabezpečuje prevzatie, skladovanie a spracovanie poľnohospodárskych produktov, vyrába potravinárske výrobky a zúčastňuje sa na zásobovaní obyvateľstva potravinami. Vyrába okolo 7 - 8 tisíc druhov výrobkov určených pre potreby trhu, vrátane hmotnostného a akostného sortimentu je to potom okolo 10 tisíc druhov výrobkov. Obyvatelia SR na nákup potravín ročne vynaložia viac ako 100 mld. Sk, pritom za potraviny dovezené zaplatia 27 - 30 mld. Sk.
Príprava a výber témy
Jedným z kľúčov k úspešnej seminárnej práci je kvalitná príprava. Všetko začína od témy. Pokiaľ vám učiteľ(ka) definoval(a), máte ušetrenú prácu. V tomto prípade je dobré zvažovať dva aspekty - to, aby vás téma zaujímala a to, aby ste k jej spracovaniu mali dostatok zdrojov a teda aj obsahu. Pokiaľ je voľba na vás, zbystrite. Na prvý pohľad môže zdať, že voľnosť vo výbere témy je pre autora výhodou, opak môže byť pravdou. Častokrát sa práve stáva, že si autori definujú tému práce príliš široko a následne počas samotného písania nie sú schopní obsiahnuť všetko, čo by práca potrebovala. Preto v tomto prípade Nech už je téma na vás alebo na vyučujúcom, nikdy nepodceňte prípravu. Kvalitná príprava je základom dobre napísanej práce. Nie len že kvalitne zvolené zdroje vám pomôžu napísať informáciami nabitý text, ale aj vám ako autorom sa bude lepšie pracovať, pokiaľ sa budete mať o čo oprieť. Pokiaľ je výber témy na tebe, platí jediné pravidlo - vyber si to, čo ťa baví a v čom sa vyznáš. Nebudem sa trápiť s tým, ako písať seminárnu prácu o riasach, keď sa vyznám dajme tomu v mäsožravcoch. Oboje je to biológia, takže keď si môžeš vybrať tému, využi to.
Štruktúra seminárnej práce
Základnými kameňmi každej práce je však obsah, úvod, jadro, rozčlenené do niekoľkých kapitol, záver a zoznam použitej literatúry. Pri zozname literatúry nezabúdajte na správnu formu citovania v texte aj na konci práce. Netreba zabudnúť na tri základné časti práce ako je úvod, jadro a záver. Nakoľko je to odborná práca, v jej závere je potrebné uviesť aj literatúru, z ktorej bolo čerpané.
Úvod
Je časťou práce predmetom ktorej autor predznamenáva a naznačuje riešený problém. Je vhodné, ak si autor dá záležať na úvodných vetách a napísal ich tak, aby čitateľa oslovili a navnadili mu chuť čítať prácu. Neskôr je nutné v krátkosti zhrnúť cieľ, predmet a obsah práce. Ako sme už spomenuli, seminárnu prácu je možné, okrem odborného štýlu, písať aj esejistickým štýlom. Práve úvod a záver sú časti práce, v ktorých je esejistický štýl povolený, niekedy až žiadaný. Na rozdiel od jadra a záveru, v úvode sú tiež povolené rôzne špecifické prvky či už v podobe rôznych zaujímavých vetných konštrukcií, citátov, nedokončených viet a podobne.
Jadro
Tvorí hlavnú časť práce. Niekedy býva rozdelené na kapitoly a podkapitoly, praktickú, či teoretickú časť. Ako sa v úvode problematika len naznačila, v jadre je potrebné sa zamerať na problém podrobnejšie, preto mnoho autorov využíva možnosť delenia na rôzne časti či už pomocou odsekov, alebo kapitol. V úvode jadra býva zvykom presne špecifikovať a vymedziť problém, alebo aj zvoliť metódu a štýl písania práce, prípadne stanoviť a presne špecifikovať cieľ, ktorý je nutné, na rozdiel od jadra, podrobnejšie rozanalyzovať.
Záver
Záver seminárnej práce by mal byť akýmsi zhrnutím nadobudnutých informácií, výsledkov a získaných poznatkov. V závere práce sa tiež opäť prihovárame čitateľov so slovami, čo sa nám podarilo, alebo nepodarilo dosiahnuť. Tieto riadky by mali byť adresované čitateľovi a mali by v krátkosti vystihnúť charakter práce. Tak ako úvod, aj táto časť môže obsahovať zložitejšie vetné konštrukcie, nedokončenú výpoveď a podobne. Záver býva v obsahu častokrát oddelený od jadra a tým sa stáva špeciálnou a osobitnou časťou.
Zoznam použitej literatúry
Použitá literatúra je dôležitou súčasťou každej práce odborného charakteru rôzneho obsahu. Slúži na zverejnenie publikácii z ktorých sme v práci čerpali či už v podobe citácií, parafráz, obrázkov a podobne. Bibliografický záznam môže mať rôznu postupnosť. Je viacero názorov na to, v akom poradí literatúru uvádzať. Niektorí uvádzajú nutnosť záznamu bibliografie podľa intenzity používania v práci, iní zase zastávajú názor, že bibliografický zoznam by mal byť uvedený v abecednom poradí. V nijakej seminárke nesmú chýbať dôveryhodné pramene, z ktorých vychádzaš. V dnešnej internetovej dobe nie je problém sa k nim dostať. Avšak pozor, skoro vždy treba čerpať aj z kníh, nie len zo stránok. Našťastie, existujú stránky ako Google Books - mimochodom veľmi dobrá pomôcka, o tom sa dočítaš ďalej. Na nenahradenie sú ale staré, klasické knihy z knižníc alebo od priateľov. Mnohokrát môžeš literatúru zohnať od profesorov, navyše tam je záruka že ju budú plne akceptovať. Najväčším zdrojom sú samozrejme internetové stránky. Opäť platí pravidlo angličtina > slovenčina. Treba si dať pozor na laické stránky, skôr sa orientuj na profesionálnejšie weby. Wikipedia je klasika, avšak odporúčam si informácie z nej si overiť, predsa len ju píšu obyčajní ľudia.
Pri zozname zdrojov ale platí, že musia byť dôveryhodné a mali by byť uvádzané v abecednom poradí. Zoznam zdrojov je odrazom skúmania rôznej literatúry, či odborných článkov, z ktorých sme získali dôležité poznatky. Hoci sa môže zdať, že pri seminárnej práci nie sú odkazy dôležité, opak je pravdou. Ani text v nej si autor celý nevycucá z prsta a preto na bibliografiu nikdy nezabudnite.
Príklad záznamu preloženej knihy:
PEASE, Allan: Reč tela. Preklad Petra Šimkovičová. Bratislava: Ikar 2004. 431 s.
Príklad záznamu knihy:
BLANÁR, Vincent: Teória vlastného mena. Bratislava: SPN 1967. 96 s.
Formálne náležitosti práce
Ďalšia časť práca, ktorú môžete mať zadanú spolu s témou práce. Najčastejšie ide o font, veľkosť písma, zarovnanie textu a riadkovanie ale môže ísť aj o podmienku úvodnej strany. Pokiaľ máte tieto údaje v zadaní, máte vyhrané a to najmenej, čo môžete pre prácu spraviť je, že sa týmto zadaním budete riadiť. Pokiaľ však tieto údaje vaše zadanie neobsahuje, neznamená to, že na forme práce nezáleží. Napríklad najmä na vysokých školách sa častokrát už očakáva, že tieto podmienky nie je potrebné uvádzať, pretože sú všeobecne platným pravidlom. Aké sú ale zvyklosti, pokiaľ nemáte zadanú veľkosť písma? Najčastejšie sa používa písmo Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5, zarovnanie do bloku a okraje 2,5 cm.
Pokiaľ nejde o bežný referát, ktorému stačí len text práce, úvodná strana nikdy nie je na škodu. Tá by mala obsahovať hlavne názov témy, názov predmetu, vaše meno, ročník, skupinu či iné dôležité informácie.
Časový manažment a stres
Čas na písanie je tiež dôležitá súčasť tvorby kvalitnej práce. Pokiaľ viete o sebe, že máte tvorivú časť dňa večer, nechajte si písanie na tento čas. Pokiaľ zase mávate problém s time managementom, nebojte sa si prácu rozplánovať na jednotlivé dni. Čas -> Ak nemáš čas na písanie tvojej seminárnej práce a dôvodom je škola, tak sa prihlás na odber tipov a trikov o rýchlejšom učení. Stiahni si knihu Poraz školu! Ak využiješ len zlomok z toho, čo sa dozvieš v knihe a v tipoch, budeš sa zaručene učiť omnoho rýchlejšie a budeš mať viac času. Stres -> niektorí z nás sú stresové typy, niektorí pod nátlakom podajú lepší výkon. Zvyčajne sa stres zvyšuje s blížiacim sa deadlineom. Dlhodobý stres -> ak trpíš stresom dlhodobo, tak ťa určite budú zaujímať spôsoby, ako študovať bez starostí a v pohode. Mať vynikajúce výsledky a pritom viac voľného času. Jednoduché a prekvapivo účinné metódy môžeš získať zadarmo prihlásením sa na odber tipov a trikov (vpravo hore).
Pri zadávaní práce je zvykom študentom a žiakom poskytovať detailnejšie informácie o tom, čo sa v práci očakáva. Niektorí vyučujúci vám môžu napríklad povedať, aby ste sa nesústredili natoľko na úvod alebo záver práce, ale aby ste svoju pozornosť venovali najmä tomu najdôležitejšiemu obsahu, teda jadru práce. Iní vám môžu povedať, že úvod a záver sú rovnako dôležitými časťami ako je samotné jadro. V tomto prípade je dôležité sa riadiť pokynmi zadávateľa práce. Pokiaľ žiadne takéto inštrukcie nedostanete, držte sa zaužívaných pravidiel. Pokiaľ máte prístup k starším prácam, nebojte sa inšpirovať.
Ako si riadim čas - 8 tipov, ktoré mi zmenili život
Užitočné nástroje a zdroje
Zdroje -> nikdy sa nedá povedať, že nič o svojej seminárke nenájdeš. Na internete sú obrovské komunity ľudí, ak sa vieš dorozumieť tak ti poradí aj niekto na druhom konci sveta. Skúsenosti -> pomôžu, ale povedať „ja s tým nemám žiadne skúsenosti“ je veľmi slabá výhovorka.
- OCR programy - Optical character recognition, alias optické rozoznávanie znakov. Slúžia na prevedenie textu z knihy do elektronickej podoby. Funguje to tak, že oskenuješ/nafotíš knihu, použiješ OCR program a ten ti vyhodí text ako dokument alebo pdf. Osobne to nepoužívam, ale pokiaľ čerpáš veľa z kníh, ušetrí kopu času.
- Google Books - úžasná vec, ktorá dokáže zachrániť nedostatok prameňov. Obsahuje obrovské množstvo elektronických kníh, ktoré sú presnou kópiou tlačenej verzie. Vďaka tomu môžeš tieto údaje využiť do bibliografie seminárnej práce tak, ako keby si použil tlačenú knihu - autor, dátum vydania, ISBN. Pokiaľ nezoženieš klasickú knihu, skús si nejakú pohľadať na Google Books, na 99% niečo nájdeš.
- Pravidlo 10% - na záver si to celé prebehni a vyhoď 10% textu. Táto rada sa uplatňuje pri väčšine prác ako sú referáty, seminárne práce, projekty, ba aj slohy. Tých 10% ber približne, môže to byť aj viac, aj menej.
Písanie seminárnych prác nemusí byť každého obľúbenou časťou školského roka. Ich výhodou však je, že pri ich spracovávaní sa človek dozvie o téme veľké množstvo informácií a vždy si môže povedať, že trénuje na vysokú školu, kde sa písaniu takmer nedá vyhnúť.
tags: #seminarna #praca #z #praxe #potravinarstvo
