Romantizmus predstavuje významný umelecký smer, ktorý sa rozvinul v Európe a Amerike na prelome 18. a 19. storočia, pričom jeho vplyv siahal až do polovice 19. storočia. Jeho vznik bol stimulovaný zásadnými spoločenskými zmenami, akými boli Veľká francúzska revolúcia a následný rozpad feudálneho systému, čo viedlo k nástupu kapitalizmu. Heslá revolúcie ako „sloboda, rovnosť, bratstvo“ sa však v realite často nenaplnili, čo viedlo k pocitu neslobody a osamelosti jednotlivca v spoločnosti.
Pred romantizmom stál preromantizmus, často označovaný aj ako sentimentalizmus. Tento smer zdôrazňoval citovosť ako primárny spôsob poznávania sveta, čím sa odkláňal od predchádzajúceho racionalizmu. Kľúčovým sa stal nový typ hrdinu - precitlivený, často tragický jedinec, túžiaci po slobode a úteku z reality do ideálneho sveta.
V literatúre romantizmu sa objavujú viaceré charakteristické znaky. Výrazne sa presadzuje individualizmus a subjektivizmus, pričom autor často využíva autoštylizáciu, čiže sa stotožňuje so svojimi postavami. Základný konflikt romantizmu spočíva v napätí medzi snom a realitou, túžbou a možnosťami, ako aj v rozpore medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Tento konflikt sa často prejavuje prostredníctvom tzv. „harmónie kontrastov“, kde sa napríklad spája fyzická znetvorenenosť s vnútornou ušľachtilosťou.
Romantický hrdina je zvyčajne výnimočný jedinec, často „vydedenec spoločnosti“ - zbojník, väzeň, pustovník či žobrák. Je zmietaný silnými vášňami a túži po plnom živote a láske, ale jeho ideály narážajú na tvrdú realitu, čo často vedie k tragickému koncu. Autor sa s takouto postavou často stotožňuje, čím vyjadruje svoj vlastný pohľad na svet.
Hlavným literárnym druhom sa v období romantizmu stáva lyrika, ktorá najlepšie umožňuje vyjadriť hlboké vnútorné pocity autora. Rozvíjajú sa však aj epické a lyricko-epické útvary, ako sú balada a básnická poviedka.
Romantizmus v rôznych národných literatúrach
Romantizmus sa prejavil v rôznych podobách v literatúrach rôznych národov:
Nemecký romantizmus
V Nemecku vzniklo v tomto období hnutie Sturm und Drang (Búrka a vzdor), ktoré združovalo mladých autorov s protifeudálnymi názormi.
Johann Wolfgang Goethe je jednou z kľúčových postáv nemeckého aj svetového romantizmu. Jeho dielo Utrpenie mladého Werthera je sentimentálno-psychologický román písaný formou listov. Mladý maliar Werther v ňom opisuje svoju nešťastnú lásku k Lotte, snúbenici jeho priateľa Alberta. Wertherova samovražda nie je len dôsledkom nešťastnej lásky, ale aj protestom proti stiesňujúcim spoločenským pomerom. Jeho vrcholným dielom je veršovaná dráma Faust, ktorá zobrazuje túžbu po poznaní a hľadaní zmyslu života.
Friedrich Schiller vyjadril vo svojej tvorbe túžbu po národnej i osobnej slobode a odpor voči tyranii. Jeho drámy ako Zbojníci či Wilhelm Tell sú výzvou do boja za slobodu.
Anglický romantizmus
Anglický romantizmus je úzko spojený s postavou George Gordona Byrona. Jeho romantický epos Childe Haroldova púť s autobiografickými prvkami zobrazuje intelektuála, ktorý sa nevie zmieriť so svojím osudom a protestuje proti tyranii a bezpráviu.
Percy Bysshe Shelley je známy svojím „titanizmom“ - vzdorom proti osudu a vyššej moci. Jeho básnická dráma Odpútaný Prometeus oživuje antickú báju a vyjadruje vieru v víťazstvo dobra nad zlom.
Francúzsky romantizmus
Vo francúzskej literatúre vynikol Victor Hugo, ktorý bol básnikom, dramatikom aj prozaikom. Jeho manifestom romantizmu bol predhovor k dráme Cromwell, v ktorom žiadal slobodu umenia. Jeho román Chrám Matky Božej v Paríži je príbehom o škaredom, ale dobrom Quasimodovi, krásnej Esmeralde a pokryteckom kňazovi Frollovi, pričom zachytáva život rôznych spoločenských vrstiev v stredovekom Paríži.
Ruský romantizmus
Významným predstaviteľom ruského romantizmu bol Alexander Sergejevič Puškin. Jeho veršovaný román Eugen Onegin kombinuje romantické a realistické prvky a predstavuje typ „zbytočného človeka“, ktorý nenachádza svoje miesto v spoločnosti. Puškin bol vášnivým zástancom slobody a jeho dielo ovplyvnilo celý vývoj ruskej literatúry.
Michail Jurievič Lermontov je autorom diel ako Démon či Hrdina našich čias, ktoré sa tiež vyznačujú romantickými prvkami.
Americký romantizmus
V americkej literatúre patrí k hlavným predstaviteľom Edgar Allan Poe, majster krátkej poviedky a zakladateľ detektívnej novely. Jeho diela sa vyznačujú atmosférou hrôzy a tajomna, často využívajú symboly a považujú sa za predchodcov hororu. Medzi jeho známe diela patria básne ako Havran a poviedky ako Vraždy na ulici Morgue, Jama a kyvadlo či Zánik domu Usherovcov.
Český a poľský romantizmus
V českej literatúre sa romantizmu venovali autori ako Karel Hynek Mácha s jeho lyricko-epickou básňou Máj, ktorá je považovaná za vrcholné dielo českého romantizmu. Karel Jaromír Erben je známy svojou zbierkou balád Kytice. Božena Nemcová napísala diela ako Babička a V zámku a v podzámčí.
Poľský romantizmus je spojený predovšetkým s menom Adama Mickiewicza.
Slovenský romantizmus
Slovenský romantizmus, predovšetkým v období tzv. Štúrovskej generácie (50. až 70. roky 19. storočia), sa vyznačoval silným dôrazom na lásku k vlasti, ktorá prevládala nad osobnými citmi. Subjektivita bola často potláčaná v prospech národných ideálov. Využíval sa národný a ľudový jazyk, čerpal sa vplyv z ľudovej slovesnosti a záujem sa upieral na slovenský ľud, prírodu a históriu.
Typickými žánrami boli lyricko-epické útvary, najmä balada. Hlavným literárnym druhom zostávala lyrika.
Medzi kľúčových slovenských romantických autorov patria:
- Samo Chalupka, ktorý sa venoval najmä jánošíkovskej a protitureckej tematike. Jeho dielo Mor ho! je lyricko-epicko-reflexívna báseň vyjadrujúca lásku k vlasti a presvedčenie o potrebe rozhodného činu.
- Janko Kráľ, prezývaný „divný Janko“, bol najrevolúcejším štúrovcom. Jeho dielo Zakliata panna vo Váhu a divný Janko je balada zobrazujúca rozpor medzi ideálom a skutočnosťou.
- Ján Botto, autor baladickej básnickej skladby Smrť Jánošíkova, ktorá má alegorický ráz a symbolizuje pocity sklamania po revolúcii, pričom zdôrazňuje slobodu ako najvyššiu hodnotu.
Slovenský romantizmus za 3 minúty - predstavitelia, obdobie
V slovenskej romantickej literatúre sa uplatňovali špecifické básnické prostriedky ako izosylabizmus (rovnaký počet slabík vo verši), dieréza (intonačná prestávka delí verš na dve polovice), združený rým a rytmicko-syntaktický paralelizmus (jeden verš = jedna veta).
Konflikty romantizmu sa prejavovali v rozpore sena (ideálu) a skutočnosti (reality), jednotlivca a spoločnosti, pričom sa často využívala harmónia kontrastov.
Typickým hrdinom bol výnimočný človek ľudového pôvodu (zbojník, pútnik), osamelý, ovládaný vášňami, ktorý túžil po uskutočnení svojho ideálu, no väčšinou pri tom zomrel. V slovenskej literatúre sa stretávame s dvoma typmi hrdinu: kolektívnym (napr. v diele Mor ho!) a individuálnym (napr. v diele Zakliata panna vo Váhu a divný Janko).
Romantizmus ako smer položil základy mnohým neskorším literárnym žánrom a ovplyvnil myslenie o úlohe umenia v spoločnosti a o povahe ľudského citu a individuality.
tags: #romantizmus #v #svetovej #literature #maturita
