Trnavská univerzita patrí medzi najstaršie na území Slovenska. Založil nás už v roku 1635 kardinál Peter Pázmaň a rýchlo sme sa stali centrom vzdelanosti v Uhorsku. Po viac než dvoch storočiach bola Trnavská univerzita zákonom obnovená v roku 1992. Dnes patrí medzi moderné výskumné univerzity, pričom si zachováva svoj akademický odkaz.
Založenie Trnavskej univerzity v roku 1635 bolo mimoriadnym prínosom v dejinách Trnavy. Táto inštitúcia prispela k tomu, že sa toto najstaršie slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska stalo centrom obrody katolíckej viery a strediskom vzdelania i kultúry celého Uhorského kráľovstva. Presťahovanie univerzity do Budína v roku 1777 tak pre „Malý Rím“ predstavovalo veľkú stratu.
Vznik univerzity v kontexte doby
Nástup reformácie v roku 1517 rozpútal obdobie náboženských bojov. V snahe zabrániť rozvoju protestantizmu katolícka cirkev reagovala protireformáciou. Vznikli nové rády. Významnú úlohu v rámci nich zohrali príslušníci Spoločnosti Ježišovej, jezuiti. V dôsledku reformácie došlo aj k rozvoju školstva. Protestanti boli presvedčení, že práve absolventi škôl budú najhorlivejšími šíriteľmi reformačných myšlienok. Tam, kde pôsobili, zakladali školy. Nešlo iba o stredné školy. Významu škôl, pokiaľ ide o otázku konfesie, si boli vedomí aj jezuiti. Preto všade, kde si zriadili kolégium, otvárali latinské stredné školy a v niektorých prípadoch aj univerzity.
Predsavzatie vytvoriť univerzitu v Uhorsku, keďže tu žiadna nebola, si vytýčil aj jezuita Peter Pázmaň. Od roku 1616 zastával post ostrihomského arcibiskupa. Arcibiskupstvo bolo, kvôli blížiacemu sa tureckému nebezpečenstvu, presídlené do Trnavy. Pázmaň sa dlhodobo podieľal na budovaní katolíckeho školstva. Zriadenie univerzity, na ktorom pracoval 15 rokov, bolo preto logickým vyústením jeho činnosti.
Trnava dosiahla svoj zenit už v polovici 16. storočia. V čase tureckej expanzie sa stala významným centrom Uhorského kráľovstva. V dôsledku prílevu obyvateľov z ohrozeného juhu Uhorska, predovšetkým Maďarov, sa postupne menila národnostná štruktúra mesta, ktoré malo slovensko-nemecký charakter. Zmeny sa prejavili aj v otázke konfesionálnej. V meste obývanom pôvodne katolíkmi pribúdalo čoraz viac stúpencov reformácie, čo viedlo ku vzájomným konfliktom. Trnava v prvých desaťročiach 17. storočia prežívala ťažké obdobie. Úsilie Pázmaňa, ktorý sa rozhodol z Trnavy vytvoriť centrum svojich rekatolizačných snáh, predstavovalo pre mesto novú nádej. Jeho plán sa podarilo realizovať 12. mája 1635. V tento deň bola založená Trnavská univerzita, či „tenella universitatula“ alebo „skromnučká univerzitôčka“, ako sa o nej Pázmaň zmienil.
V zakladacej listine, ktorú vydal, sa uvádzalo, že cieľom univerzity je šíriť katolícku vieru v Uhorsku a povzniesť uhorský národ. Vzorom mu bola univerzita v rakúskom meste Graz.
Univerzita pod patronátom Spoločnosti Ježišovej
Patronát nad Trnavskou univerzitou prevzal jezuitský rád. Uhorský kráľ Ferdinand II. ju schválil bulou z 18. októbra 1635. Udelil jej privilégiá, práva a imunity, akými disponovali starobylé európske univerzity. Pápež Urban VIII. schvaľovaciu bulu vydať odmietol z dôvodu, že išlo o univerzitu neúplnú. Zo štyroch fakúlt mala totiž iba dve, filozofickú a teologickú.
Trnavská univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. Vyučovať sa začalo na druhý deň. Pázmaň predniesol reč, v ktorej oboznámil profesorov i študentov s ich právami a povinnosťami. Prvým rektorom univerzity sa stal rektor trnavského jezuitského kolégia Juraj Dobronocký.
Výučba sa začala na filozofickej fakulte. Štúdium na nej bolo trojročné. Vyučovala sa najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika. Na teologickej fakulte sa prednášalo až od začiatku roka 1636. Štúdium trvalo štyri roky. Obe fakulty viedli matriky študentov, ktoré sa zachovali dodnes. Vyučovacím jazykom bola latinčina, čo v prípade profesorov znamenalo, že rozhodovala ich kvalifikácia a nie príslušnosť k národu.
Univerzita dostala svoj odznak, pečať, žezlá pre rektora i dekanov, ako aj taláre a klobúky pre dekanov a iných univerzitných hodnostárov.
Výzvy a rozvoj
Od začiatku univerzita zápasila s viacerými problémami. Súviseli s tým, že na teologickej fakulte bolo málo študentov. Nepostačovali tiež priestory. Najväčší problém predstavovala otázka financií. V čase protihabsburského povstania Juraja I. Rákociho v roku 1644 bola na univerzite prerušená výučba. Znovu sa obnovila po dvoch rokoch. Ťažké obdobie prežívala Trnava aj počas nasledujúcich povstaní Imricha Tököliho a Františka II. Rákociho. Univerzite sa ho podarilo prekonať.
K dvom existujúcim fakultám pribudla tretia fakulta, právnická. Po uzatvorení Satmárskeho mieru, v roku 1711, sa zakončila séria protihabsburských povstaní.
Prvé promócie sa na univerzite uskutočnili 2. septembra 1637. Titul bakalára filozofie získalo 26 študentov.
Pokiaľ ide o metódy vyučovania, univerzity 17. storočia sa viac podobali na stredoveké univerzity než na vysoké školy v dnešnom ponímaní. Primárnym cieľom jezuitskej výchovy bola viera v Boha. Profesori si nekládli za cieľ viesť študentov k samostatnému mysleniu, ale skôr k pasívnemu osvojeniu si prednášok.
Zaujímavý bol zvyk zaužívaný na univerzite, ktorý vo svojom diele Notície zaznamenal polyhistor Matej Bell. Spájal sa s uvádzaním študentov prvého ročníka do univerzitného života. Iniciačný obrad bol špecifický tým, že prvoročiaci museli chodiť počas vinobrania po meste s tvárou zamazanou od sadzí. Zo stánkov, v ktorých obchodníci ponúkali svoj tovar, mali brať všetko, čo im prišlo pod ruku. Akt mal mať výchovný charakter.
Mnohí študenti univerzity sa neskôr stali jej pedagógmi. Trnavskí profesori vydávali množstvo vynikajúcich diel z rôznych vedných odborov. Univerzita mala bohatú knižnicu, archív, zbierky, divadlo, botanickú záhradu, hvezdáreň, lekáreň a vlastné observatórium. Disponovala dobre vybavenou vlastnou tlačiarňou. Súčasťou univerzity bolo aj univerzitné rekreačné zariadenie v neďalekej obci Biely Kostol.
Reformy Márie Terézie a presťahovanie univerzity
Chod Trnavskej univerzity sa začal meniť za vlády Márie Terézie. Panovníčka si bola vedomá toho, že vzdelávanie v Uhorsku, ako aj v celej habsburskej monarchii, nedosahovalo požadovanú úroveň. Bolo nevyhnutné ho reformovať. Najdôležitejšími cieľmi modernizácie vzdelávania bolo zavedenie jednotného školského systému, poštátnenie škôl a obmedzenie cirkevného vplyvu.
V roku 1752 Mária Terézia vydala nariadenie, týkajúce sa reformy filozofickej a teologickej fakulty Trnavskej univerzity podľa vzoru univerzity vo Viedni. Doba výučby na filozofickej fakulte sa skrátila na dva roky a skúšobný rok. Na teologickej fakulte pribudli nové predmety. Právo študovať na univerzite získali aj evanjelici. Neskôr bola Máriou Teréziou zriadená lekárska fakulta. Hoci pôsobila iba krátko, v dejinách Trnavskej univerzity to predstavovalo významný krok. Jej absolventi pôsobili ako skvelí mestskí a stoliční lekári.
Reformy mali protijezuitské zameranie. Samotný jezuitský rád bol v roku 1773 zrušený bulou pápeža Klementa XIV. Následne boli jezuiti vylúčení z teologickej fakulty, na filozofickej fakulte však pôsobili naďalej. Majetok trnavského jezuitského kolégia pripadol Trnavskej univerzite. Otvorila sa aj otázka premiestnenia Trnavskej univerzity do Budína, nanovo budovanej metropoly Uhorska.
Vo februári 1777 Mária Terézia poskytla pre univerzitu budínsky kráľovský palác, čím bol jej osud fakticky spečatený. Poslednú prednášku v Trnave mal profesor uhorského práva Ján Zelenay. Ako náhradu za univerzitu mesto Trnava získalo Kráľovskú akadémiu. Bola kombináciou filozofickej a právnickej fakulty. Svoju činnosť začala v novembri 1777 a po siedmich rokoch bola preložená do Bratislavy.
Čo sa týka niekdajšej Trnavskej univerzity pôsobiacej v Budíne, na základe nariadenia Jozefa II. bola neskôr presťahovaná do Pešti. Bezmála 150-ročné pôsobenie univerzity v Trnave malo veľký význam pre mesto i celé územie dnešného Slovenska. Ako sa vyjadril jeden z jej rektorov, Trnava sa dostala do povedomia celej Európy. Mesto sa stalo strediskom vedy, vzdelanosti a kultúry.
Počas svojej existencie na trnavskej pôde vydala približne 5 000 titulov. Jej tlačiareň opúšťali latinské, grécke, hebrejské, nemecké, maďarské, rumunské, chorvátske či francúzske texty. Vychádzali však aj texty slovenské, počet ktorých sa zvýšil najmä v druhej polovici 18. storočia. V priebehu rokov 1635 - 1777, keď univerzita pôsobila v Trnave, ukončilo štúdium 4 315 študentov. Boli to príslušníci všetkých národov a národností habsburskej monarchie, ale aj zahraniční študenti z viacerých štátov vtedajšej Európy. Prevažná časť poslucháčov pochádzala práve z oblastí dnešného Slovenska. Aj vďaka Trnavskej univerzite sa začalo v Trnave formovať moderné slovenské kultúrne povedomie.
Obnovenie univerzity v modernej dobe
Nová Trnavská univerzita bola na podnet Slovenskej národnej rady obnovená 25. marca 1992. Svoje brány oficiálne otvorila v júli toho istého roku. Ako prvé vznikli fakulty humanistiky a pedagogiky. Dnes ponúka bakalárske, magisterské a doktorandské študijné programy. Vzdelanie poskytuje v oblasti filozofických, spoločenských a humanitných vied, pedagogiky, práva, zdravotníctva a teológie.
Trnavská univerzita sa v roku 2016 stala víťazom Národnej ceny SR za kvalitu. Od roku 2019 je inštitúcia oprávnená používať označenie „výskumná univerzita“. Pre udelenie tohto oprávnenia je rozhodujúci číselne vyjadrený profil kvality výskumnej činnosti vysokej školy. Zároveň je dôležitý počet oblastí výskumu, v ktorých sa uskutočnilo hodnotenie tvorivej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie jej činností.
V poslednom období oznámila táto inštitúcia aj niekoľko zaujímavých projektov, ktoré majú rozšíriť rozsah vzdelávacích priestorov patriacich pod univerzitu. V roku 2016 odkúpila univerzita od mesta Trnava historickú budovu, známu ako Adalbertinum. V roku 2019 sa univerzite podarilo zrekonštruovať strechu objektu. Zámer pokračovať v rekonštrukcii Adalbertina bol ohlásený v roku 2022.
V máji 2024 Trnavská univerzita oznámila aj ďalšie plány. Tentokrát pripravuje vybudovanie novej auly a vzdelávacie priestory na mieste bývalého kina Sloboda v Trnave. Predstavené vizualizácie však naznačujú, že pôvodný výraz budovy ostane zachovaný, a to predovšetkým v časti čelnej fasády, hoci zvyšok objektu zanikne.
Úspešná realizácia spomínaných zámerov by Trnavskej univerzite mohla priniesť nielen značné priestorové rozšírenie, ale podľa predstavených vizualizácií aj architektonicky zaujímavé objekty, ktoré vďaka striedmej obnove zapadnú do existujúcej zástavby. Posilní sa tak význam a spojenie univerzity s Trnavou.
| Dátum | Udalosť |
| 25. marec 1992 | Obnovenie univerzity zákonom č. 191/1992 |
| 1. júl 1992 | Oficiálne otvorenie univerzity |
| 1. september 1992 | Zriadenie Fakulty humanistiky a Pedagogickej fakulty |
| 1994 | Zriadenie Fakulty ošetrovateľstva a sociálnej práce |
| 1. september 1994 | Zriadenie Teologického inštitútu sv. Alojza SJ |
| 1995 | Zriadenie Pedagogického inštitútu sv. Ondreja v Ružomberku |
| 1996/97 | Vznik Katecheticko-pedagogickej fakulty sv. Ondreja |
| 1. november 1997 | Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja prešla do zväzku Žilinskej univerzity |
| 23. október 1997 | Zriadenie Teologickej fakulty TU so sídlom v Bratislave |
| 1. október 1998 | Zriadenie Právnickej fakulty TU |
| 1998 | Zmena názvu Fakulty ošetrovateľstva a sociálnej práce na Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce |
tags: #prva #uplna #uhorska #univerzita #v #trnave
