Problematika aplikácie § 115 Trestného poriadku

Jedným zo základných predpokladov fungovania právneho štátu je požiadavka, aby štátna moc ochraňovala slobodu a práva občanov. V tomto zmysle sú základom právneho štátu vzťahy medzi občanom a štátom v zmysle „limited government“, teda sebaobmedzenie štátnej moci právom - jeho podriadenie sa zákonom, ktoré sám vydáva. Ide o bariéru, ktorá má zabrániť neprípustným zásahom štátnej moci do základných práv a slobôd jednotlivca. Splnenie tejto požiadavky vyžaduje, aby zásahy do základných práv a slobôd jednotlivca boli prípustné len z presne určených (zákonných) dôvodov a v miere nevyhnutnej na ich použitie. Zároveň možno zvýrazniť, že základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody.

Z hľadiska nášho vystúpenia by sme radi zamerali pozornosť na ochranu tajomstva správ podávaných telefónom, do ktorej možno zasiahnuť v prípade odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku. Ochrana tajomstva správ podávaných telefónom je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia, a tá je zakotvená vo viacerých ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) napr. v článku 22 a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) napr. v článku 13, ako aj v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).

Účelom Ústavou priznaného práva na súkromie je zabrániť štátnym orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný život. Právo na súkromie patrí medzi základné ľudské práva garantované medzinárodnou zmluvou.

Z hľadiska zásahov do práva na súkromie je podstatnou pre príslušné slovenské orgány rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Tieto subjekty pri zásahoch do práva na súkromie predovšetkým skúmajú, či daný skutkový stav možno ratione materiae považovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či zásah bol legálny, legitímny a proporcionálny.

Legalita

Zásahu štátu do tohto práva je determinovaná zákonom, čo predpokladá aj článok 8 ods. 2 Dohovoru. Takýto zásah musí byť vždy na základe zákona a v súlade so zákonom. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva požiadavka „v súlade so zákonom“ znamená, že právny predpis je dostatočne presný; že musí existovať prostriedok na ochranu pred ľubovoľnými zásahmi orgánov verejnej moci do záujmu, ktorému sa priznáva ochrana; ak právna úprava priznáva možnosť úvahy, rozsah a spôsob jej uplatnenia sa musí ustanoviť s dostatočnou jednoznačnosťou, aby sa zabezpečila taká ochrana. Okrem toho zásah do súkromia musí mať oporu vo vnútroštátnom poriadku. Zákonná úprava zásahu do tohto práva musí byť formulovaná tak, aby nebola popretím tohto základného ľudského práva a tomu musí zodpovedať aj jej interpretácia. Právny predpis, o ktorý ide, musí byť prístupný jednotlivcovi, ktorého sa týka, pričom jednotlivec musí mať možnosť predvídať účinky vyplývajúce pre neho z daného právneho predpisu.

Legitimita

Legalita takýchto zásahov štátu úzko súvisí s ich legitimitou, to znamená, že tieto zásahy sa môžu uplatniť len v prípadoch a okolnostiach, ktoré vyplývajú z článku 8 ods. 2 Dohovoru, t. j. ak ide o záujem štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti, v záujme spoločnosti z dôvodu ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práv a slobôd. Z hľadiska legitimity sem možno zaradiť predovšetkým nevyhnutnosť danú všeobecným záujmom na ochrane spoločnosti pred trestnými činmi a na tom, aby tieto trestné činy boli zistené a ich páchatelia spravodlivo potrestaní.

Proporcionalita

Proporcionalita znamená, že k zásahu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné (sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami). Výber prostriedkov pri týchto zásahoch štátu do práva na súkromie je ponechaný na voľnú úvahu orgánu verejnej moci, avšak za podmienky dodržania limitov spočívajúcich v nevyhnutnosti daných zásahov a v dodržaní princípov a zásad vlastných demokratickej spoločnosti.

Na podklade uvedených skutočností možno konštatovať, že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu orgán verejnej moci zasahuje do súkromia, predstavuje závažný zásah do základných práv a slobôd. V tejto súvislosti možno upozorniť na aplikáciu ústavnej zásady, že zásah do základného práva človeka musí byť predvídateľný zákonom, ktorý pre dosiahnutie svojho účelu musí voliť čo najšetrnejšie prostriedky. Zo strany orgánu verejnej moci je prípustný len taký zásah do základného práva a slobody človeka, ktorý je zákonný, legitímny a proporcionálny. Predpokladom naplnenia týchto podmienok je aj existencia systému dostatočných a adekvátnych záruk, ktoré sa skladajú zo zodpovedajúcich právnych predpisov a účinnej kontroly ich dodržiavania.

Tieto právne predpisy musia byť presné vo svojich formuláciách, aby dali osobám dostatočnú informáciu o okolnostiach a podmienkach, za ktorých je orgán verejnej moci oprávnený zasiahnuť do ich súkromia a to tak, aby tieto osoby mohli predvídať dôsledky ich aplikácie. Zároveň tieto predpisy musia byť zlučiteľné s princípom právneho štátu. Za týmto účelom musí byť jednoznačne definovaná právomoc a postup príslušného orgánu verejnej moci tak, aby jednotlivcom bola poskytnutá ochrana proti svojvoľnému zasahovaniu do práva na súkromie. Súčasne platí, že oprávnené zásahy majú vo všeobecnosti charakter preventívny (predchádzať určitým spoločensky nebezpečným javom), ale i represívny (ochraňovať spoločnosťou uznané hodnoty).

Na základe vyššie uvedených skutočností mienime venovať pozornosť právnej úprave zásahu do základných práv a slobôd, z hľadiska odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku.

I. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky

Právnym predpisom upravujúcim vymedzenie, podmienky, subjekt a spôsob odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky v trestnom konaní je Trestný poriadok. Samotný inštitút je vymedzený v § 10 ods. 21, v rámci informačno-technických prostriedkov, ktorými sa pre potreby Trestného poriadku rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“). Možno uviesť, že uvedený pojem je upravený v § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Vzhľadom na skutočnosti, ktorým bola venovaná pozornosť v predchádzajúcej časti môjho vystúpenia možno konštatovať, že aj v prípade odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku je prípustný iba taký zásah do základného práva alebo sloby človeka zo strany orgánu verejnej moci, ktorý je nevyhnutný. Predpokladom rešpektovania tejto nevyhnutnosti je existencia systému adekvátnych a primeraných záruk, skladajúcich sa z dostatočných právnych predpisov a účinnej kontroly ich dodržiavania. Zásah do ústavne zaručených práv a slobôd v trestnom konaní pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky je prípustný len v prípadoch a spôsobom ustanoveným Trestným poriadkom.

Podstatou odpočúvania podľa § 115 Trestného poriadku je pred účastníkmi aktuálne prebiehajúcej telekomunikačnej prevádzky utajené a účelové vnímanie ich komunikácie, ktoré je sprostredkované telekomunikačným zariadením, tretím subjektom. Záznamom sa v rôznych súvislostiach rozumie jednak zaznamenávanie takto vnímanej komunikácie prebiehajúcej v telekomunikačnej prevádzke na dátový nosič, ktorý umožní uchovanie komunikácie a reprodukciu zachytenej komunikácie v budúcnosti, a jednak to, čo nosič obsahuje.

I.1 Zákonné podmienky

Podmienky a účel odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky sú ustanovené v § 115 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku nasledovne: v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, legalizácii príjmov z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Z uvedeného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky možno vykonať výlučne v trestnom konaní v prípade trestných činov uvedených v § 115 ods. 1, eventuálne pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.

Súčasne platí, že Trestný poriadok v § 115 ods. 5 umožňuje odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačnej prevádzky, pre iný trestný čin než je uvedený v § 115 ods. 1. Podmienkou aplikovania § 115 ods. 5 Trestného poriadku je splnenie týchto kumulatívnych podmienok:

• konanie o úmyselnom trestnom čine,
• súhlas účastníka odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného zariadenia,
• existencia príkazu vydaného predsedom senátu a v postupe pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie.

Trestný poriadok v § 115 ods. 1 upravuje aj ďalšiu podmienku, ktorou je existencia dôvodného predpokladu, že odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Týmito skutočnosťami možno rozumieť skutočnosti uvedené najmä v § 119 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku, ak sú podstatné pre trestné konanie. Dôvodnosť predpokladu o zistení skutočností dôležitých pre trestné konanie možno vyvodiť napr. z charakteru páchanej trestnej činnosti, prípadne zo spôsobu vytvorenia podmienok na jej páchanie, komunikácie osôb, ktoré takúto trestnú činnosť páchajú, vzťahu týchto osôb v rámci štruktúry skupiny a pod.

Možno zvýrazniť, že zisťovanie skutočností významných pre trestné konanie, v ktorých sa predpokladá komunikácia, predstavuje účel odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. Zároveň možno zvýrazniť, že odpočúvanie obhajcu, ktorý obhajuje (zastupuje) obvineného nie je prípustné, preto nemôže byť ani nariadené. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, tak tieto získané informácie nie je možné použiť na žiadny účel, a to ani v trestnom konaní. Tieto informácie musia byť predpísaným spôsobom bezodkladne zničené, a musí byť o tom vyhotovený záznam. Výnimkou z tohto postupu je možnosť využitia týchto informácií v prípade, ak ide o vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného (§ 115 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku). Prípadné aplikovanie tejto výnimky vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní a súd veľmi precízne posudzovali splnenie zákonných podmienok tohto postupu, ako aj využitie takto získaných informácií ako dôkazu v trestnom konaní.

I.2 Kontrola využívania odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky

Trestný poriadok upravuje súdnu kontrolu tohto inštitútu, ktorá predstavuje zákonnú záruku pred svojvoľným odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky, ako aj nevyhnutnú podmienku spravodlivého procesu v trestnom konaní. V tejto súvislosti možno uviesť, že subjektom oprávneným rozhodnúť o aplikovaní tohto inštitútu (vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky), ako aj o jeho predĺžení, je predseda senátu. Pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní je ním sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje na základe návrhu prokurátora. Vecne príslušným na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní je okresný súd v sídle toho krajského súdu, Špecializovaný trestný súd alebo okresný súd uvedený v osobitnom zákone (pozri § 24 ods. 4 Trestného poriadku).

Pre úplnosť možno uviesť, že Trestný poriadok za osobitných podmienok oprávňuje prokurátora vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní. Tento postup je možný za splnenia týchto kumulatívnych podmienok:

• vec neznesie odklad,
• príkaz sudcu pre prípravné konanie nemožno získať vopred,
• odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nie je spojené so vstupom do obydlia.

Súčasne sa vyžaduje, aby takýto príkaz vydaný prokurátorom bol do 24 hodín potvrdený sudcom pre prípravné konanie, inak stráca platnosť. Informácie získané na základe sudcom nepotvrdeného príkazu vydaného prokurátorom sú nepoužiteľné ako dôkaz na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

Vzhľadom na charakter zásahu do základných práv je vydanie príkazu na odpočúvanie... Publikované: 24. 04. JUDr. analyzuje ustanovenie § 115 ods. poriadku účinné od 1. k správnemu aplikovaniu ustanovenia § 115 ods. 7 Trestného poriadku. taktiež vykonáva detailný rozbor zákona číslo 166/2003 Z. z. Do uplynutia legislatívnej doby, kedy 1. účinnosť zákon číslo 312/2020 Z. z. z ustanovení § 113 ods. 9, § 115 ods. 7, § 118 ods. 7Tr. por.“[3], znela pôvodná dikcia ustanovenia § 115 ods. v odseku 1.“[4]. V ustanovení § 117 ods. prvej časti Trestného poriadku“[5]. k okamihu vykonávania odposluchu. príkladom argumentum ad absurdum. predmetného senátu vie viedol k vylúčeniu ustanovenia § 115 ods. Autor príspevku sa do 17. na jeho ohraničovanie tak, ako to popisujú vyššie uvedené alieny. ods. Slovenskej republiky zo dňa 17. trestného činu uvedeného v ustanovení § 115 ods. tzv. činmi. získania alebo použitia záznamu. veci" podľa § 113 ods. zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov" podľa § 114 ods. v zmysle ustanovenia § 118 ods. číslo 166/2003 Z. z. pred odpočúvaním). v žiadosti o jeho použitie v zmysle ustanovenia § 7 ods. zákon číslo 312/2020 Z. z. Komparáciu účinnej právnej úpravy ustanovenia § 115 ods. s ustanovením § 88 ods. 6 zákona číslo 141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní řád). orgánu, ktorý záznam pořídil. sú uložené. činy uvedené v ustanovení § 115 ods. ktorým sa mení zákon č. vo znení neskorších predpisov, zákon č. vo znení neskorších predpisov, a niektoré ďalšie zákony, platným od 31. a účinným od 1. základ. osobitného zákona sa 1. už v okamihu odposluchu vo veci, v ktorej bol vydaný príkaz. zo dňa 17. číslo 312/2020 Z. z. zákonov. Trestného poriadku. Príkladmo možno spomenúť „ustanovenia § 314 l až § 314 n zákona č. 141/1961 Sb. do siedmej hlavy tretej časti Trestného poriadku implementoval VIII. v kraji­ne. v predpisoch upravujúcich ich postavenie (§ 36 zákona číslo 171/1993 Z. 4/2001 Z. z. číslo 652/2004 Z. z. čo možno nepochybne označiť za nedostatok. trestného konania. s článkom 13 ods. nie sú konkretizované v zákonoch, kto­ré ustanovujú ich postavenie. všeobecnej právnej úpravy zákona o ochrane pred odpočúvaním. zmocnenými orgánmi nie je rovnocenná. Finančná správa majú iba možnosť požiadať o súčinnosť. doposiaľ ani len jeden krát daný inštitút nevyužil. o tom, že táto bola odpočúvaná. v rozpore s III. ÚS 83/05 a IV. Federatívnej republiky účinný od 01. súkromie vo vyššej miere ako mimo trestného konania. súkromie v zmysle článku 8 ods. odškodnenia. terorizmus. ľudské práva možno taktiež zaradiť prípad Liberty a ďalší vs. kráľovstvo (rozsudok z 1. zneužitia. v tejto oblasti možno zaradiť rozsudok zo 4. v prípade Big Brother Watch a ďalší vs. januára 2016 v prípade Szabó a Vissyvs. zákona o ochrane pred odpočúvaním. k úpravám účinným od 1. Úvodom kritiky možno napadnúť právnu úpravu ustanovenia § 2 ods. Z. z. niektorých zákonov nepozná. uvedený v § 2 ods. na spravodlivý súdny proces. v ustanovení § 4 ods. 1 pred­met­ného zákona. miesta ide. iba miesta v exteriéri, ako napr. práva na súkromie vo vzťahu k priestorom slúžiacim na bývanie. priestory a podobne. 8 Dohovoru. legitímne označiť právnu úpravu v ustanovení § 4 ods. Za nevhodnú právnu úpravu možno označiť aj § 4 ods. 2 a ods. ustanoveniu § 7 ods. Vo vzťahu k problematike právnej úpravy ustanovenia § 7 ods. o svojom odpočúvaní mohla dotknutá osoba legálne dozvedieť. domnievajúceho sa, že sú voči nemu používané informačno-technické prostriedky. zákonom o ochrane pred odpočúvaním. a zákonne aprobovaným a definovaným verejným záujmom. na súkromie je možný len cez imperatívnu zákonnú úpravu. „súčasne" uvedenú do 1. januára 2021 v ustanovení § 115 ods. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. spisovou značkou Tpj 46/2020 a nadobudnutie účinnosti zákona číslo 312/2020 Z. z. majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 115 ods. do siedmej hlavy tretej časti Trestného poriadku implementoval VIII. zákonnosti jeho realizácie. Európskeho súdu pre ľudské práva. ten­to orgán oprávňuje na začatie odpočúvania bez súhlasu sudcu. právnej úpravy zákona o ochrane pred odpočúvaním. nachádzame cit pre právo a spravodlivosť. miery pridelených darov nájdu aj vysoko talentovaní ľudia, aj dile­tanti“[17]. svojho svedomia, zákonite v živote naráža na prekážky“[18].

Referencie:

• ČENTÉŠ, J. 2013. Odpočúvanie - procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty. 1. vydanie. Bratislava: C. H.
• ČENTÉŠ, J. a kol. 2019. Trestný poriadok. Veľký komentár. Aktualizované vydanie.
• DESET, M. 2020. Zákon o ochrane pred odpočúvaním - Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015.
• HARABIN, Š. 2018. Srdcom a svedomím. O problémoch, o ktorých nám zakazujú hovoriť. 1. vydanie. Dlžín: Iz­ko­na.
• MEDVECKÝ, M. 2020. Na prahu studenej vojny. Vojenské spravodajstvo - Nové koncepcie spravodajských činností. Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl gen. M.R. Štefánika.
• ŠKRINÁR, T. 2017. O Policajnom zbore. Aplikačná prax. 1. vydanie.
• ŠANTA, J. 2020. Zákon o ochrane pred odpočúvaním a Trestného poriadku.

V ďalšej časti sa zameriame na konkrétne ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ako aj na súvisiacu judikatúru.

Tabuľka: Porovnanie zákonných podmienok pre odpočúvanie podľa § 115 Trestného poriadku

Je nutné poznamenať, že kvalita vykonaného dokazovania v prípravnom konaní priamo determinujuje dokazovací proces v konaní pred súdom. V tejto súvislosti vystupuje do popredia otázka účelu prípravného konania a konania súdneho. Kontinentálny model uplatňovaný Slovenskou republikou je príznačný dokazovaním v prípravnom konaní, na podklade ktorého sa po skončení vyšetrovania prokurátor ako dominus litis prípravného konania a nositeľ dôkazného bremena rozhoduje, či podá obžalobu.

V aplikačnej praxi nie je ničím výnimočné arbitrárne zamietanie podaných návrhov, ktorým je vyhovené až pri postupe podľa § 210 Trestného poriadku, prípadne pri využití iných zákonných mechanizmov. V reakcii na uvedené však nie je možné za postup contra legem odporujúci zásade ústnosti a bezprostrednosti označiť prečítanie výpovede zaprotokolovanej vo výsluchu z prípravného konania.

Najväčšia vlna kritiky je adresovaná voči nadmerne obšírnemu skrátenému vyšetrovaniu alebo vyšetrovaniu, čo sa odzrkadľuje v samotnej dĺžke prípravného konania, ktoré „môže pretrvávať roky“[8] a je tak v rozpore s heslom Williama Ewarta Gladstonea: Justice Delayed Is Justice Denied. Za dôvod takéhoto stavu označil významný český procesualista J. Pre úplnosť je nutné uviesť, že existuje viacero iných - zmiešaných modelov konania. Príkladmo možno spomenúť tzv.

Možno konštatovať, že diskusia v odbornej verejnosti na tému dokazovania v prípravnom konaní a v konaní pred súdom bude pokračovať, pretože „časy, keď staré zásady postačovali na usmernenie správania všetkých dotknutých osôb, sú nenávratnou minulosťou“.

Nemožno však opomenúť, že problémy dokazovania v prípravnom konaní prameniace z kontinentálnych zvyklostí budú riešené prostredníctvom faktu, že prípravné konanie má len predbežnú funkciu tak, ako to vyplýva aj z jeho terminologického označenia v Trestnom poriadku. Problematikou, kde sa má tvoriť dôkazný materiál, rozsahom dokazovania sa zaoberali významné osobnosti Slovenského a Českého práva ako napríklad J. Ivor, J. Jelínek, D. Císařová a podobne. Analýzou funkcií plnených prípravným konaním vo vzťahu k súdnemu konaniu, možno spomenúť fixačnú (zabezpečovaciu) funkciu a filtračnú (verifikačnú) funkciu.

Záverom tejto kapitoly možno konštatovať, že účel prípravného konania je identický s predmetom Trestného poriadku vymedzenom v § 1 ods. Problematika prieťahov v prípravnom konaní „veľmi úzko súvisí“[10] s prejednaním veci v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom. Ide o vyjadrenie základného práva na spravodlivý proces a zasadenie sa o odstránenie stavu právnej neistoty.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že nerešpektovanie práva na prejednanie veci konvenujúce zásade primeranosti spôsobuje v aplikačnej praxi niekoľko problémov, ktoré sa v zásade prejavujú právom dotknutého subjektu na náhradu škody a uplatnenie rôznych, viac či menej využívaných kompenzačných mechanizmov. Príkladmo možno spomenúť iniciovanie konania pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) alebo Ústavným súdom SR.

V aplikačnej praxi sa tiež vyskytli prípady kompenzačných mechanizmov, ktoré nemajú expressis verbis vyjadrenie v zákone. Ako už autor poznamenal v predchádzajúcej kapitole, prejednanie veci v primeranej lehote je základným právom, na ktoré pamätá Európsky dohovor v čl. 6 ods. 1, ktorému logicky konvenuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

V rozhodovacej činnosti ESĽP sa v tejto oblasti vytvorila rozsiahla doktrína. Dies a quo v trestnej judikatúre ESĽP určuje to, kedy nastala rozhodná skutočnosť - deň obvinenia sťažovateľa. „Obvinením v zmysle čl. 6 Dohovoru sa podľa judikatúry súdu rozumie oficiálne oznámenie, ktoré príslušný orgán adresuje jednotlivcovi, obsahujúce tvrdenie, že spáchal trestný čin.“

Vychádzajúc z judikatúry ESĽP, táto skutkovú a právnu obťažnosť trestnej veci posudzuje okrem iného i s prihliadnutím na „skutočnosť, že v trestnom konaní bolo potrebné pribrať znalca“,[18] „že v konaní bolo potrebné vypočuť veľké množstvo svedkov“.[19] „ESĽP berie tieto skutočnosti do úvah pri posudzovaní zložitosti prípadu“,[20] pričom skutočnosť, že ide napríklad o ekonomickú trestnú činnosť „nerobí sama o sebe prípad zložitým“.[21] „Vec môže byť ale zložitá aj vzhľadom na právne problémy, ktoré treba riešiť, na procesné problémy (napr. „ESĽP zdôrazňuje, že čl. 6 Dohovoru nevyžaduje, aby obvinený z trestného činu spolupracoval s justičnými orgánmi“[23] a nesmie sa mu vytýkať ani to, že využil všetky dostupné právne mechanizmy na obhajobu. Na druhej strane dĺžku konania nemožno hodnotiť negatívne iba preto, že obvinený bol napríklad na úteku alebo sa inak konaniu vyhýbal.

Napriek uvedenej judikatúre nie je možné striktne určiť reasonable time prípravného konania. „Žiačik v. „Masár v. „Loveček and others v. „Varnavčin v. Vo všetkých vyššie uvedených rozhodnutiach ESĽP konštatoval prieťahy v konaní a porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. V zásade konštantnú judikatúru vo veciach primeranosti dĺžky prípravného konania konvenujúcu judikatúre ESĽP zaujal aj Ústavný súd SR. Ústavný súd rozhodol, že „právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený.“

Je pravdou, že začatie trestného stíhania je obligatórnou podmienkou pre aplikáciu trestno-procesných inštitútov šiestej hlavy, prvej časti Trestného poriadku, avšak v aplikačnej praxi sa objavilo množstvo prípadov, kedy bolo o trestnom oznámení rozhodnuté doslova „od stola“ a následne bolo trestné stíhanie začaté až na základe podanej sťažnosti alebo proaktívnej dozorovej činnosti dozorového prokurátora a niekedy dokonca až po ingerencii nadriadeného prokurátora. Rovnako nemožno opomínať prípady, kedy osobe nebolo priznané procesné postavenie uvedené v § 210 Trestného poriadku, oprávňujúce túto osobu uplatniť predmetný inštitút, načo až následne reagovala judikatúra v tom smere, že „poškodenému“ a „zúčastnenej osobe“ umožnila aplikovať predmetné zákonné ustanovenie. V tomto smere je však nevyhnutné neopomínať márne uplynutie času, ktoré nie je nijako konvalidovateľné, predstavuje okrem procesného pochybenia aj s ním súvisiaci prieťah v konaní, ktorý by mal byť, podľa názoru autora, zohľadnený tak v judikatúre tuzemských súdov, ako i v judikatúre ESĽP.

Taktiež nie je možné opomenúť, že čl. 48 ods. Ústavný súd vo vzťahu k otázke prieťahov spôsobených orgánmi prípravného konania konštatoval, že pre dôvodnosť podania sťažnosti adresovanej ústavnému súdu je nevyhnutné predchádzajúce vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, pretože úlohou ústavného súdu, ktorý nie je v postavení OČTK nie je posudzovanie optimálnosti postupu orgánov prípravného konania, ale „zistiť, či konkrétny postup orgánov činných v trestnom konaní nie je z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 397/06-38 z 15. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 393/09-34 z 9. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 195/05 z 28. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 183/05-25 z 29.

V nerešpektovaní „prokurátorskych“ lehôt, neplnením záväzných pokynov v požadovanej kvalite a nedostatočným venovaním pozornosti prednostnému vybavovaniu väzobných vecí. V praxi nie je ničím výnimočným ukončovanie trestných vecí v prípravnom konaní v maximálnych lehotách stanovených § 203 ods. 2 a § 209 ods. 2 Trestného poriadku a po ich uplynutí.

3.1 Dozor prokurátora v zmysle § 230 ods. 2 písm.

„Pri výkone dozoru je prokurátor oprávnený zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta. K predmetnému osobitnému zmocňujúcemu ustanoveniu, ktoré zakladá oprávnenie prokurátora vykonať celé skrátené vyšetrovania ako aj vyšetrovanie je nutné poznamenať, že ide o ojedinele využívané ustanovenie a iba sporadicky pertraktované v odbornej verejnosti. Autor v tejto spojitosti poukazuje na medzinárodný presah dozorovej činnosti prokuratúry. Je nutné poukázať na Odporúčanie Rec (2000) 19 Výboru ministrov členských štátov o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva z 6. októbra 2000, prijaté na 724. zasadnutí zástupcov ministrov. Z predmetného odporúčania, ktoré je „považované za základný medzinárodný dokument“[33] v tejto oblasti rezultuje záver o tom, že prokurátor pri výkone dozorovej činnosti rozhoduje, či sa má začať trestné stíhanie, pokračovať v ňom a zároveň dozerá na zákonnosť postupu policajtov vykonávajúcich skrátené vyšetrovanie alebo vyšetrovanie.

Tu je vhodné taktiež poukázať na skutočnosť, že implementácia obligatórnej dozorovej činnosti do prípravného konania bola jednou z hlavných požiadaviek predvstupných rokovaní s Európskou úniou. Konkrétne možno hovoriť o rokovaní vo vzťahu k 24. Je sporným, či predmetné ustanovenie Trestného poriadku konvenuje alebo koliduje samotnému účelu dozorovej činnosti prokurátorov, pretože pokiaľ celé skrátené vyšetrovanie alebo vyšetrovanie vykoná prokurátor, je absencia dozoru viac než signifikantne sprítomnená a možno hovoriť iba o možnej dohľadovej činnosti prostredníctvom nadriadeného prokurátora. Tu je však potrebné uviesť, že pri výkone dohľadovej činnosti nadriadený prokurátor nedisponuje oprávneniami uvedenými v § 230 ods. 2 Trestného poriadku, ale môže aplikovať iba § 6 zákona číslo 153/2001 Z. z.

Dôvody sa v praxi rôznia. Môže ísť o snahy vyhnúť sa nestotožňujúcemu názoru dozorového prokurátora s ich postupom a následnému, napríklad vráteniu veci na doplnenie, či zrušeniu meritórneho rozhodnutia. Nemenej časté sú prípady, v ktorých policajti jednoducho nevedia, ako majú v trestnom konaní postupovať. Trestný poriadok „konzultácie“ s prokurátorom výslovne nepripúšťa, avšak s prihliadnutím na zmysel prokurátorského dozoru a osobitným predpisom stanovenú povinnosť proaktívneho prístupu prokurátora, ich nemožno a priori vylúčiť.

K prvým dvom parciálnym problémom sa autor nebude hĺbavejšie vyjadrovať, poznamenáva však, že „konzultovanie“ veci prokurátorom bez jej predchádzajúceho naštudovania je neobjektívne a prokurátor by sa ho mal vyvarovať. K tretiemu bodu je však potrebné vyjadriť sa vyčerpávajúcim spôsobom, pretože ak je súčasťou „konzultácie“ pokyn formou opatrenia s poukazom na § 10 ods. Je pravdou, že „dozorový prokurátor je oprávnený usmerňovať postup policajta vydaním pokynu alebo súhlasu, a to i nad rámec tých ustanovení Trestného poriadku, ktoré postup policajta vydaním súhlasu podmieňujú. Patrí k nim aj pokyn dozorového prokurátora na vydanie uznesenia alebo predchádzajúci súhlas dozorového prokurátora s jeho vydaním, ktoré majú formu opatrenia“.[36] „Predchádzajúci súhlas dozorového prokurátora s vydaním uznesenia musí byť daný písomne dopredu, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o jeho obsahu a s uvedením konkrétneho rozhodnutia policajta. V aplikačnej praxi nie je nič výnimočné, že o nijako nezaznamenanom pokyne či súhlase dozorového prokurátora smerujúcemu k vydaniu meritórnemu rozhodnutiu, neskôr napadnutého sťažnosťou rozhodne sám prokurátor, ktorý k takémuto konaniu udelil privolenie, či dal naň dokonca pokyn, čo je nesporne v príkrom rozpore s § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, s výnimkou postupu podľa § 190 ods. 1, alinea druhá Trestného poriadku. V prípadoch, ak dá pokyn alebo súhlas prokurátorovi, alebo jeho prostredníctvom policajtovi nadriadený prokurátor, má to per analogiam za následok jeho vylúčenie s rozhodovania o sťažnosti. „V týchto prípadoch o sťažnosti rozhodne iný prokurátor, spravidla toho stupňa prokuratúry, ktorá ako prvá vydala pokyn.“[38] Uvedené možno tiež oprieť o relevantnú judikatúru. Napríklad II. „Ak teda prokurátor krajskej prokuratúry s využitím svojho oprávnenia daného § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. zabezpečí prostredníctvom prokurátora okresnej prokuratúry alebo okresného prokurátora vydanie uznesenia policajtom, je podľa § 31 ods. 3 posledná veta Tretsného poriadku vylúčený z rozhodovania o sťažnosti. Je na mieste, aby o sťažnosti rozhodol iný prokurátor krajskej prokuratúry, u ktorého je záruka nestrannosti. Imanentnou zložkou kontradiktórneho prípravného konania je právo obvineného alebo jeho prostredníctvom obhajcu zasahovať do dokazovacieho procesu a tento vo svoj prospech meniť. Strana ob...

tags: #problemy #aplikacnej #praxe #115 #trestny #poriadok

Populárne príspevky:

• O individuálnom štúdiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied
• Informácie o štúdiu na DAMU
• Diskusie o maturite z matematiky
• Informácie o štúdiu na DAMU
• Vzdelávanie pre prax