Objavte Tajomstvá Pôdy na Katedre Pedológie Prírodovedeckej Fakulty!

Chceš pochopiť procesy, ktoré vytvárajú podmienky pre život na Zemi? Zaujíma ťa problematika životného prostredia? Chceš porozumieť aktuálnym environmentálnym témam a prispieť svojím poznaním k udržateľnému spôsobu života a racionálnemu využívaniu prírodných zdrojov? Dôležitým prírodným zdrojom je pôda, keďže je základom produktivity, biodiverzity, kvality a celkového fungovania terestrických ekosystémov.

Pre ochranu životného prostredia a správne rozhodovanie o spôsobe využitia krajiny sú poznatky o pôde kľúčové. Vedecko-výskumná a pedagogická činnosť Katedry pedológie je zameraná predovšetkým na pôdu. Ide o štúdium biologických, chemických a fyzikálnych javov, vlastností a procesov, ktoré v pôde prebiehajú, alebo sa pôdy bezprostredne týkajú.

Výskumné zameranie

Katedra pedológie sa aktívne venuje výskumu v rôznych oblastiach pedológie, čo prispieva k hlbšiemu pochopeniu pôdnych procesov a ich vplyvu na životné prostredie.

Významné publikácie a projekty

prof. RNDr. Pavel Dlapa, PhD. sa vo svojom výskume zameriava na štúdium vlastností pôdy a jej vzťahu k environmentálnym procesom. Jeho práca zahŕňa aj medzinárodné spolupráce, napríklad pri hodnotení zmien požiarov vysokej intenzity v juhovýchodnej Austrálii pomocou FTIR spektroskopie (Ryan et al., 2024). Spolu s kolegami skúmal využitie izotopov bóru a FTIR spektroskopie na identifikáciu minulých požiarov vysokej závažnosti (Ryan et al., 2023) a na skúmanie týchto proxy metód pri posudzovaní závažnosti požiarov (Lu et al., 2022). Významná je aj jeho práca o vplyve využívania pôdy na hierarchické rozloženie veľkosti pórov a vlastnosti zadržiavania vody v ílovitých pôdach (Dlapa et al., 2020), ako aj štúdie o vplyve využívania pôdy na porózitu a zadržiavanie vody v pôdach bohatých na kamennú drť (Sekucia et al., 2020).
prof. RNDr. Alexandra Šimonovičová, CSc. sa vo svojom výskume zameriava na mikrobiálne spoločenstvá v rôznych pôdnych prostrediach, vrátane extrémnych podmienok. Jej štúdie zahŕňajú skúmanie hubových a prokaryotických komunít v pôdnych vzorkách zo suchého dna Aralského mora v Uzbekistane (Šimonovičová et al., 2024). Pozornosť venuje aj výskytu a diverzite kultivovateľných autochtónnych mikroskopických húb v substrátoch starých environmentálnych záťaží z banskej činnosti na Slovensku (Šimonovičová et al., 2019). Skúmala tiež odstraňovanie hliníka z vodného roztoku pomocou kmeňov Aspergillus niger (Boriová et al., 2019) a mikrobiálne spoločenstvá v alkelických technozemoch kontaminovaných banskou činnosťou (Šimonovičová et al., 2017). Ďalší výskum sa sústredil na autochtónnu mikrobiotu v arzénom obohatených technozemoch a jej potenciál pre bioleaching a biovolatilizáciu arzénu (Šimonovičová et al., 2016).
Mgr. Ivana Vykouková, PhD. sa vo svojom výskume zameriava na funkčné znaky rastlín a ich adaptácie na rôzne ekologické podmienky. Skúmala funkčné znaky rastlinných druhov v rôznych ekologických podmienkach (Kriššáková et al., 2023) a vlastnosti rastlinných druhov vhodných na rekultiváciu skládkových odpadov z niklovej huty (Čierniková et al., 2021). Jej práca zahŕňa aj štúdium vplyvu prírodných disturbancií, lesného hospodárenia a vegetačného pokryvu na biochemické charakteristiky pôdy v Tatrách (Gáfriková et al., 2020) a vlastnosti pôdy na vetrom poškodených lokalitách s druhotnou sukcesiou (Gáfriková et al., 2019).
doc. Mgr. Peter Hanajík, PhD. sa vo svojom výskume venuje chemickému zloženiu pôdy a jeho vplyvu na procesy v pôde. Jeho práce zahŕňajú štúdium vplyvu chemického zloženia na rozklad organických prísad a vplyv na štruktúru mikrobiálnych komunít v poľnohospodárskych pôdach (Heikkinen et al., 2021). Skúmal tiež vplyv prírodných disturbancií a lesného hospodárenia na pôdu v Tatrách (Gáfriková et al., 2020) a mikrobiálne spoločenstvá v technozemoch kontaminovaných banskou činnosťou (Šimonovičová et al., 2017).
doc. Mgr. Ivan Šimkovic, PhD. sa zameriava na analýzu organickej hmoty v pôde a jej stabilitu. Jeho výskum zahŕňa termogravimetrické analýzy naznačujúce synergické pôsobenie organických zložiek a ílu pri formovaní pôdnej štruktúry (Šimkovic et al., 2025). Skúma mikrobiálne a termálne indexy stability organickej hmoty v nížinných pôdach s variabilnou textúrou (Šimkovic et al., 2024) a aplikáciu infračervenej spektroskopie a termálnej analýzy na vysvetlenie variability hydrofóbnosti pôdy (Šimkovic et al., 2023).
Mgr. Zuzana Feketeová, PhD., MSc. sa vo svojom výskume zameriava na vplyv pôdnych chemických vlastností na bentos a mikrobiálne spoločenstvá. Jej práce zahŕňajú štúdium vplyvu chemických vlastností pôdy na abundanciu a diverzitu roztočov (Oribatida) v blízkosti uhoľných elektrární (Feketeová et al., 2021) a mikrobiálne charakteristiky indikujúce obnovu pôdneho ekosystému silne ovplyvneného ťažbou a spracovaním rúd (Feketeová et al., 2021). Skúmala tiež biologické vlastnosti extrémne kyslých banských odpadov obsahujúcich kyanidy (Feketeová et al., 2016) a biologickú aktivitu postflotačných odkališť obohatených o kovy (Feketeová et al., 2015).
Mgr. Andrej Hrabovský, PhD. sa vo svojom výskume zaoberá vlastnosťami pôdy a jej obnovou po narušení. Jeho práce zahŕňajú štúdium biologických a fyzikálno-chemických vlastností pôdy v okyslenom prostredí ovplyvnenom banskou činnosťou (Nosalj et al., 2024). Skúmal tiež obnovu trávnych porastov na bývalej ornej pôde a obmedzenia pri zakladaní druhov v dôsledku nahromadenia trávy a poškodených pôdnych podmienok (Mudrák et al., 2022). Významná je jeho práca o vplyve využívania pôdy na rozloženie veľkosti pórov a vlastnosti zadržiavania vody v ílovitých pôdach (Dlapa et al., 2020) a o vplyve využívania pôdy na porózitu a zadržiavanie vody v pôdach bohatých na kamennú drť (Sekucia et al., 2020).
Mgr. Jozef Kollár, PhD. sa vo svojom výskume zameriava na zmeny v rastlinných spoločenstvách a ich vzťah k pôdnym podmienkam. Jeho práce zahŕňajú štúdium zmien v trávnych porastoch Nardus v subalpínskej zóne západných Karpát (Palaj & Kollár, 2024) a klasifikáciu európskych dubovo-hrabových lesov (Novák et al., 2023). Skúmal tiež expanziu fanerofytov nad hranicou lesa v západných Karpatoch (Palaj & Kollár, 2021) a tradičné obhospodarovanie sadov v západných Karpatoch (Žarnovičan et al., 2020).
Mgr. Sanja Nosalj, PhD. sa vo svojom výskume zameriava na mikrobiálne spoločenstvá a ich interakcie s pôdnym prostredím. Jej práce zahŕňajú štúdium hubových a prokaryotických komunít v pôdnych vzorkách zo suchého dna Aralského mora (Šimonovičová et al., 2024). Skúmala tiež biologické a fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy v okyslenom prostredí ovplyvnenom banskou činnosťou (Nosalj et al., 2024).
RNDr. Malvína Reiffers Čierniková, PhD. sa vo svojom výskume venuje ekológii rastlín a ich adaptáciám na rôzne prostredia. Jej práce zahŕňajú štúdium obnovy trávnych porastov a obmedzení pri zakladaní druhov v dôsledku poškodených pôdnych podmienok (Mudrák et al., 2022) a funkčných znakov rastlinných druhov vhodných na rekultiváciu skládkových odpadov (Čierniková et al., 2021).

Vzdelávanie a pedagogická činnosť

Katedra pedológie zohráva kľúčovú úlohu vo vzdelávaní budúcich odborníkov v oblasti pôdoznalectva. Ponúka študijné programy, ktoré pokrývajú široké spektrum tém súvisiacich s pôdou, od jej základných vlastností až po environmentálne aspekty a udržateľné využívanie.