Šikana v ošetrovateľstve: Ako ju spoznať, zastaviť a predísť katastrofálnym dôsledkom!

Mobbing v zdravotníctve predstavuje závažný problém, ktorý významne ovplyvňuje psychickú pohodu zamestnancov, súdržnosť tímov i kvalitu poskytovanej starostlivosti. Zdravotnícke prostredia, charakteristické vysokým pracovným nasadením a emočnou záťažou, sa javia ako zvlášť zraniteľné voči vzniku šikanózneho správania.

Šikanovanie patrí k závažným sociálno-patologickým javom. Z roka na rok prípady šikanovania, najmä na základných, ale aj stredných školách, stúpajú. V praxi sa však niekedy stretávame i s takými, kedy učitelia alebo rodičia ani len netušia, že niektoré z detí sú šikanované alebo šikanujú iných. Škola plní voči spoločnosti niekoľko funkcií a jednou z nich je aj výchovná funkcia. Práve v jej duchu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť problematike šikanovania a najmä tomu, aké má následky. Čím dlhšie tento sociálno-patologický jav trvá, tým sú jeho dôsledky vážnejšie.

Formy a prejavy šikanovania

Šikanovanie je závažný a bohužiaľ i častý jav. Najčastejšie je prítomné v školskom prostredí. V princípe má hlavne dvoch aktérov a tými sú agresor a obeť. Za dôležitú však treba považovať aj rolu diváka. Práve títo účastníci totiž môžu šikanovanie ovplyvniť, či už aktívne alebo pasívne. V tomto kontexte je preto vhodné spomenúť v súvislosti so šikanovaním aj efekt prizerajúceho sa (tzv. Bystander effect).

Zásadným znakom šikany je opakované cielené ubližovanie, či už vo fyzickej, ale aj psychickej rovine. Môže teda ísť o verbálne, či fyzické prejavy a v dnešnej dobe sa stretávame čoraz častejšie s kyberšikanou.

Účastníkmi šikanovania však nie sú len obeť a agresor, ale aj svedkovia šikanovania (diváci). Výskumy zamerané práve na divákov a skúmanie dôvodov ich reakcií na Slovensku absentujú. V zahraničí bolo publikovaných veľa nových, zaujímavých štúdií v oblasti šikanovania so zameraním na rolu divákov.

Prizerajúci sa resp. diváci môžu prevziať celý rad rolí účastníkov. Podľa pozorovacích štúdií, žiaľ, prizerajúci sa málokedy prevezmú úlohu obrancu. Skupina rovesníkov zohráva ústrednú úlohu v tom, ako jednotlivci reagujú na agresívne správanie druhých. Podľa účastníckych vzorov, správanie šikanovania v školách môže byť podriadené rôznym účastníckym úlohám, vrátane rolí nepriamo zainteresovaných: (a) agresor, (b) obeť, (c) asistent, (d) "posilňovač" (e) outsider a (f) obranca. „Asistenti“ sú deti, ktoré pomáhajú „šikanujúcim“ v ich šikanovaní, „posilňovači“ poskytujú pozitívnu spätnú väzbu tým, ktorí šikanujú (napr. smiechom alebo podporovaním šikanovania). „Outsiderami“ sú tí, ktorí zostávajú pasívni alebo sa nezúčastňujú na situáciách.

Výskumní pracovníci zdôraznili, že rôzne úlohy účastníkov majú tendenciu byť spojené s rôznymi úrovňami sociálneho postavenia. Napríklad niektoré zistenia naznačujú, že tí, ktorí zasahujú ako „obhajcovia“, majú tendenciu byť veľmi obľúbení a majú vyššie sociálne postavenie.

Najčastejšie považovali žiaci za šikanovanie bitky a branie vecí, no na druhej strane najčastejšie sa stretli s verbálnymi útokmi. Podľa žiakov sa šikanovanie najčastejšie vyskytovalo v triede a mimo školy.

Šikanovanie v zdravotníckom prostredí, hoci nie je primárnou témou poskytnutých textov, je implicitne prítomné v kontexte celkovej atmosféry a psychickej pohody zamestnancov. Vysoké pracovné nasadenie a emočná záťaž môžu vytvárať prostredie náchylné na konflikty a nezdravé medziľudské vzťahy.

Ošetrovateľské činnosti, ktoré v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonávajú sestry, tvoria 80 percent všetkých činností v zdravotníctve. Pri takmer všetkých činnostiach, od príjmu až po prepustenie z nemocnice, pacient vidí sestru. Sestra tak určí ošetrovateľskú diagnózu, na základe ktorej ďalej plánuje celý komplex intervencií v rámci ošetrovateľského procesu. Všetky ich musí zaznamenávať do dokumentácie pacienta. Ďalej kontroluje a pozoruje jeho stav, odovzdáva hlásenia iným sestrám, koordinuje poskytovanú starostlivosť, riadi činnosť zdravotníckych asistentov a sanitárov a na základe ordinácií lekára podáva liečbu pacientovi. Poskytuje pacientovi a rodine praktické informácie o liečbe či o následnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti a pôsobí ako sprostredkovateľ medzi pacientom a lekárom. Tiež dokumentuje všetky výsledky vyšetrení, ktoré boli u pacienta realizované. Môže ich hodnotiť, prípadne sama vykonávať rôzne druhy testov a vyšetrení. Zároveň poskytuje základnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá sa zameriava na to, aby bol pacient v čistom a bezpečnom prostredí, a zabezpečuje všetky biologické potreby u pacientov, ktorých stav si vyžaduje intenzívnu či dlhodobú starostlivosť.

Pri práci sestier by mali byť vhodne využívané technológie a jedna sestra by mala mať na starosti optimálny počet pacientov. Tento počet sa môže na jednotlivých pracoviskách líšiť.

Mnohé sestry v súčasnosti hovoria, že sú vyhorené, fyzicky a psychicky vyčerpané. Práve preto, že ich je nedostatok, musia slúžiť veľa hodín nadčasov.

Dôsledky šikanovania

Čím dlhšie tento sociálno-patologický jav trvá, tým sú jeho dôsledky vážnejšie. Šikanovanie môže zasiahnuť do veľkej miery, nakoľko nastavuje atmosféru, kultúru prejavu a vážené hodnoty. Určuje vo svojej triede klímu, nastavuje normy vzájomnej komunikácie a sprostredkúva žiakom a žiačkam cenené hodnoty.

Šikana na pracovisku ako sociálny problém má dopady nielen na jednotlivca, ale aj na zamestnávateľa a na národné hospodárstvo.

Keď trvá dlhšiu dobu, má negatívne dopady najmä na psychiku obetí.

Prevencia a riešenie šikany

Text práce vyústi vo vlastné námety a odporúčania autorky, ktorými by šikanovaný jedinec i jeho zamestnávateľ mohli šikane efektívne čeliť - či už formou jej prevencie alebo ochrany zamestnanca v situácii, keď sa tento nešvar na pracovisku objaví.

Dielčím cieľom tejto práce je realizácia vlastného výskumu, ktorého výsledky pomôžu priblížiť početnosť výskytu šikany v reálnej praxi, jej formy (mobbing, bossing, staffing), a tiež najčastejšie reakcie a spôsoby ochrany šikanovaných jedincov.

V školskom kolektíve dohliadajú na naše deti učitelia. Je preto menej pravdepodobné, že sa šikana vyskytne medzi žiakmi v triede, kde sa oceňuje pomoc druhému, spolupráca, ochota, láskavosť, diskusia a nie rýchlosť, presnosť a výkon. Ak deti cítia, že úspech jedného z nich je úspechom každého, majú o dôvod menej cítiť potrebu vyvyšovať sa, ubližovať, porovnávať sa, závidieť.

Na prvom stupni je učiteľ/ka so svojou triedou väčšinu vyučovania a môže si tak všímať vzťahy medzi deťmi aj počas prestávok. Na druhom stupni zas majú možnosť všímať si vzťahy v triede viacerí učitelia, a ak si majú možnosť svoje postrehy vymeniť, môže sa stať, že prídu spoločne na možné nezrovnalosti. Môžu sa dohodnúť na spoločnom postupe pri monitorovaní rizikových vzťahov.

Rodič by nikdy nemal bagatelizovať to, s čím sa mu jeho dieťa zdôverí a mal by spoločne s dieťaťom a so školou hľadať riešenia pre dobro dieťaťa. Vedomie, že rodič mi dôveruje a chce mi pomôcť, je jedným z liečivých faktorov v celom procese.

V prípade ak by výskumy potvrdili, že miera sociálnych kompetencií u žiakov má výrazný vplyv na reakcie divákov, v rámci triednických hodín tiež odporúčam pracovať na zvyšovaní sociálnych kompetencií interaktívnou formou (rôzne aktivity, modelové situácie a pod.). Možno by bolo vhodné k týmto aktivitám zakomponovať aj nenásilnú komunikáciu či rovesnícku mediáciu.

V rámci legislatívy je dôležitým dokumentom Metodické usmernenie č. 7/2006-R k prevencii a riešeniu šikanovania žiakov v školách a školských zariadeniach. Tam by podľa môjho názoru bolo vhodné tiež dopracovať aj rolu divákov.

V oblasti prevencie šikanovania fungujú rôzne preventívne programy a preventívne aktivity realizujú aj príslušníci PZ. Možno by však bolo zaujímavé zaradiť medzi takéto aktivity besedy s ľuďmi, ktorí si šikanovaním prešli.

Na skvalitnenie poskytovaných služieb v nemocniciach a v zariadeniach sociálnych služieb podľa neho rozhodne treba zvýšiť spoločenské postavenie profesie sestra, neustále zlepšovať pracovné prostredie a podmienky aj cez zmeny minimálnych personálnych normatívov. Cieľom má byť stabilizácia odborného personálu.

Základná mzda sestier je rozdielna v primárnej, sekundárnej aj terciárnej sfére. Je zásluhová a teda zohľadňuje aj odpracované roky. Zároveň je závislá od druhu vzdelania a tiež nárokovateľných častí mzdy, akými sú napríklad príplatky za prácu v noci či počas dní pracovného pokoja.

Celé životné vzdelávanie je legislatívnou povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka. Je to nástroj, ktorým reflektujú jednotlivé povolania na vedecko-technický pokrok spoločnosti. Po pandemickej kríze podľa ministerstva došlo k mohutnému progresu v oblasti digitalizácie a online vzdelávacieho priestoru, čoho sa chytili aj zamestnávatelia a ponúkajú svojim zamestnancom rôzne vzdelávacie platformy, aby nemuseli za vzdelávaním cestovať.

Na stránke sikana.sk, ktorá zbiera dáta o šikanovaní, nájdete tieto dáta. V školskom roku 2019/2020 sa podľa koordinátorov prevencie s problémom šikanovania stretla väčšina škôl (86,3 %). Aj na základe týchto výsledkov vidíme, že šikanovanie je v našej spoločnosti veľmi vážny a najmä rozšírený problém, ktorému sa musíme začať viac venovať.

KROCOVÁ, Jana. Šikana na pracovišti z pohledu manažera. Online. Diplomová práce. Ústí nad Labem: Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, Fakulta zdravotnických studií. 2025.

KACZOROVÁ, Irena. Šikana na pracovišti jako sociální problém. Online. Diplomová práce. Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě. 2020.

DYČKOVÁ, Lenka. Šikana na pracovišti z pohledu inspektorátu práce. Online. Diplomová práce. Slezská univerzita v Opavě, Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné. 2024.