Stredná odborná škola pedagogická v Turčianskych Tepliciach nadväzuje na bohatú tradíciu a dedičstvo Maďarského kráľovského učiteľského ústavu, ktorý vznikol v roku 1870 v Kláštore pod Znievom. Škola je jedinou strednou pedagogickou školou v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Počas svojej 150-ročnej existencie pripravila pre pedagogickú prax približne 14 000 absolventov.
„Detský svet je plný hier, piesní, farieb, fantázie, spontánnej aktivity a radosti. Štúdium u nás ti umožní poznávať, chápať a rozvíjať tento svet, a zároveň rozvíjať seba samého v mnohých, najmä umelecko-kreatívnych oblastiach. Po úspešnom ukončení školy získaš predpoklady na vykonávanie jedného z najkrajších, ale i najťažších povolaní - učiteľ, učiteľka detí predškolského a školského veku. V súčasnosti patrí táto profesia k potrebným a veľmi žiadaným na trhu práce.“
Počiatky vzniku a prvé roky
Na konci 19. storočia sa vzdelanostné pomery v Uhorsku nevyvíjali pre slovenskú pospolitosť priaznivo. V duchu "maďarskej štátnej idey" prebiehala postupná asimilácia a likvidácia nemaďarských národností. Napomôcť týmto snahám malo i zakladanie učiteľských ústavov predovšetkým v tých oblastiach, kde boli slovenské vplyvy veľmi silné.
Maďarský kráľovský učiteľský ústav, ktorý bol na samom počiatku histórie dnešnej Pedagogickej a sociálnej akadémie, začal svoju činnosť 1. septembra 1870 v Kláštore pod Znievom. Do prvého ročníka riadnej triedy sa prihlásilo 14 študentov a do prípravnej triedy 16 študentov. Študenti, ktorí ústav navštevovali, pochádzali z vtedajšej Turčianskej, Zvolenskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej župy. Štúdium bolo pôvodne trojročné, od školského roku 1883/84 štvorročné. Končilo sa písomnými, praktickými a ústnymi maturitnými skúškami.
Maturitné skúšky sa konali z pedagogiky (ktorá sa počítala zároveň i za skúšku z maďarského jazyka), z geometrie, nemeckého jazyka, kreslenia a krasopisu. Písomné skúšky trvali 4 dni. Praktická maturitná skúška pozostávala z výstupov vo všetkých triedach cvičnej školy pred školským inšpektorom.
Štruktúra a obsah vzdelávania
Učebné plány z roku 1900 uvádzajú, že študenti v priebehu štvorročného štúdia museli zvládnuť spolu 25 vyučovacích predmetov. Týždenná dotácia hodín sa menila: v prvom ročníku bola 27 hodín, vo štvrtom 34 hodín týždenne. V školskom roku 1870/1871 zabezpečoval výchovu a vzdelávanie v učiteľskom ústave 7-členný profesorský zbor. Títo sa menili, dopĺňali a rozširovali. V školskom roku 1910/1911 mal profesorský zbor už 13 členov. Ich úväzky sa pohybovali od 18 do 24 hodín týždenne. Úväzky pomocných a cvičných učiteľov sa pohybovali od 22 do 29 hodín týždenne.
Vzdelávanie zahŕňalo aj náboženskú výchovu v rámci rímsko-katolíckeho, evanjelického a židovského náboženstva. Žiaci boli ubytovaní v internáte, kde boli spočiatku veľmi ťažké životné podmienky. Internát mal 7 spální a 7 učební, kde spolu žilo takmer 100 žiakov. Keďže kapacita nepostačovala pre všetkých záujemcov, vedenie ústavu zabezpečovalo ubytovanie i u zámožnejších občanov Kláštora pod Znievom. Cena za ubytovanie a stravu v internáte činila priemerne 260 korún mesačne. Majetnejší študenti prispievali i na úhradu školských poplatkov nemajetných študentov.
Základné pravidlá správania boli prísne. Odvtedy bol študent povinný navštevovať vyučovanie a tam vyhovieť všetkým požiadavkám slušnosti. Za chovancovu nedbalosť hrozilo vylúčenie z ústavu. Počas cvičenia na hudobných nástrojoch museli byť zatvorené obloky. Zakazovalo sa rušenie ticha spevom, hvízdaním, behaním a hraním mimo triedy. Fajčiť bolo dovolené iba za hranicami mesta. Študenti nesmeli navštevovať krčmy, ba ani robiť u obchodníkov dlžoby.
Denný režim študentov bol prísne stanovený. V pracovný deň vstávali študenti o 5. hodine. Od 5. do 7. hodiny vykonávali rôzne pracovné činnosti. Od 7. do 8. hodiny boli raňajky a bohoslužby. Od 8. do 12. hodiny prebiehalo vyučovanie. O 12. hodine bol obed. Od 13. do 14. hodiny nasledovali opäť pracovné činnosti. Od 14. do 17. hodiny sa konali prednášky. Od 17. do 18. hodiny museli študenti tráviť prechádzkami a nie schádzaním sa po domoch. O 18:30 hodine bola večera. Od 19. do 20. hodiny bolo tiché zamestnanie a od 21. hodiny bol večierka. V nedeľu a vo sviatok bol denný režim upravený. Každý musel navštíviť bohoslužby podľa vlastného vyznania a počas sviatočného dňa nevykonávať žiadne hlučné zamestnanie.
Financovanie, vybavenie a mimoškolské aktivity
Pre potreby vyučovania získavala škola nevyhnutnú odbornú literatúru, často s veľkými ťažkosťami. V roku 1873 mala knižnica 141 titulov odbornej literatúry. Zbierky sa rozširovali vďaka príspevkom od bývalých absolventov, rodičov a zámožnejších mecenášov školy. Zbierky učebných pomôcok a knižničné zbierky sa rozširovali každý rok. Škola sa tiež starala o hospodárstvo a zveľaďovala svoj majetok. V školskom roku 1900/1901 pribudli dokonca i dva kone a 4 kravy.
Okrem teoretického vyučovania sa kládol dôraz aj na praktické zručnosti. V dielni sa vyučovalo rezbárstvo, kreslenie, práca s hlinou a modelovanie. V roku 1875 založili študenti ústavu samovzdelávací krúžok, v ktorom vyvíjali pedagogickú, literárnu a hudobnú činnosť. Krúžok mal v roku 1885 už 30 členov a viedli ho profesori ústavu. Pozoruhodná bola i športová činnosť, najmä v rámci gymnastiky a vojenských cvičení, ktoré boli súčasťou výchovy.
Škola organizovala aj rôzne slávnosti a kultúrne podujatia. V školskom roku 1901/1902 sa takýchto slávností zúčastnil i kráľovský školský inšpektor Gyula Berecz a grófka Batthányová.
Presťahovanie do Turčianskych Teplíc a prvá svetová vojna
Po dlhších úvahách a diskusiách bolo rozhodnuté o presťahovaní učiteľského ústavu. Najvážnejšími kandidátmi boli mestá Kremnica, Vrútky a Štubnianske Teplice. Rozhodnutím ministerskej rady z 14. augusta 1908 sa sídlom učiteľského ústavu stali Štubnianske (dnešné Turčianske) Teplice. Výstavba novej budovy trvala 3 a pol roka. Od 1. septembra 1911 sa už vyučovalo v nových podmienkach.
Prvá svetová vojna prerušila sľubný rozvoj výchovy a vzdelávania. V priebehu školského roka 1914/1915 narukovalo spolu 50 študentov starších ako osemnásť rokov a potom postupne ďalších 70. Správy referujú, že 26 z nich už padlo na frontoch. Do skončenia vojny ich počet ešte stúpol.
Nedostatočné finančné prostriedky počas vojny nútili vedenie ústavu a všetkých pedagógov i žiakov, aby sa podieľali na každodennom chode školy. Zaviedlo sa napríklad včelárstvo, každá trieda dostala časť záhrady na pestovanie zeleniny, študenti chodili po domoch nakupovať potraviny pre kuchyňu. V roku 1915 sa vyskytla i mimoriadne tuhá zima.
V týchto pohnutých časoch vznikol na pôde školy tajný spolok "Mor ho". Za svoju činnosť bol študent Miloš Kolesár vylúčený zo štúdia.
Obdobie medzivojnovej Československej republiky
S pádom Rakúsko-Uhorska v roku 1918 skončilo obdobie maďarského kráľovského učiteľského ústavu. Toto obdobie bolo často označované ako jedno z najšťastnejších, objavilo sa v ňom veľa vedcov, národných buditeľov, osvetových pracovníkov a ďalších, ktorí napomáhali rozvoju národa. Medzi významné osobnosti, ktoré navštevovali alebo vyučovali na učiteľskom ústave, treba spomenúť prof. Antona Margitaiho (botanika) a Mikuláša Moyzesa (hudobného skladateľa), ako aj Máriu Hollú-Riznerovú a mnohých ďalších.
Prvý povojnový zápis do všetkých ročníkov sa uskutočnil koncom apríla 1919. Na štúdium bolo prijatých 71 chlapcov a 67 dievčat. Riaditeľom ústavu sa stal Ernest Polóni. Prvé povojnové maturitné skúšky sa konali 15. a 16. júna 1919. Zúčastnilo sa ich 25 študentov. V roku 1920 bola škola premenovaná na Československý štátny koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára. V roku 1937 sa škola opäť premenovala, tentokrát na Štátny učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach, a bola určená len pre dievčatá. Zmena sa objavila i v názve.
V rokoch 1919 - 1945 sa priama pedagogická i mimoškolská práca v ústave veľmi priaznivo rozvíjala. Študenti sa aktívne zapájali do rôznych záujmových činností. Pod vedením skúsených profesorov nacvičovali divadelné hry, podnikali zájazdy, výlety a exkurzie. Spolupracovali s významnými osobnosťami ako M. Š. Trnavský a ďalší.
V medzivojnovom období bol školský život mnohotvárny a pestrý. Vyučovalo sa v 6 triedach, pričom pedagogický zbor tvorilo 12 profesorov, 4 cviční učitelia a 4 výpomocní. Mníchovský diktát a rozbitie Československa ovplyvnilo aj pomery v škole. Budova školy bola počas druhej svetovej vojny využívaná ako zajatecký tábor a vojenská poľná nemocnica. Vyučovanie bolo prerušené až do mája 1945.
Mnoho študentov a absolventov školy sa zapojilo do Slovenského národného povstania. Niektorí z nich zahynuli na bojiskách, alebo boli umučení v koncentračných táboroch. Medzi významné osobnosti tohto obdobia patria Gustáv Donoval, Ľudovít Krasnec, Ján Marták, Jozef Ľupták, Jozef Matuľa, Jozef Spratek a ďalší.
Poválečné obdobie a súčasnosť
Po oslobodení v roku 1945 prechádzala škola viacerými obsahovými zmenami. Od roku 1947 sa učiteľská akadémia postupne rušila. V roku 1951 bol zriadený Pedagogický inštitút, ktorého sídlo bolo v roku 1951 premiestnené do Žiliny a namiesto neho bol zriadený Štátny kurz pre prípravu pracujúcich na vysoké školy. Dňa 1. septembra 1953 bolo obnovené učiteľské vzdelávanie a škola dostala názov Pedagogická škola pre vzdelanie učiteľov národných škôl. Dňa 1. septembra 1959 začalo trojročné štúdium učiteliek materských škôl, ktoré sa v roku 1960 zmenilo na štvorročné. Neskôr škola rozšírila svoje zameranie o prípravu vychovávateľov mimoškolských zariadení a v osemdesiatych rokoch aj o študijný odbor vychovávateľstvo.
V súčasnosti sa škola zameriava na prípravu budúcich učiteľov pre materské školy a vychovávateľov, ako aj na odbory ako sociálny pracovník, starostlivosť o človeka a špeciálna pedagogika. Škola funguje ako samostatná jednotka.
Počas svojej bohatej histórie sa škola stala kultúrnym a osvetovým centrom Turčianskych Teplíc a Horného Turca. Jej študenti sa aktívne zapájajú do kultúrnych programov a súťaží. Zúčastňujú sa recitačných, hudobných, výtvarných, jazykových a športových súťaží, na ktorých dosahujú aj veľmi pekné výsledky.
Škola kladie dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií študentov. Medzi ne patrí schopnosť analyzovať informácie z rôznych zdrojov, nachádzať príčinné vzťahy, určovať možné dôsledky javov a situácií. Dôležitá je tiež schopnosť kultivovane vystupovať a komunikovať s rodičmi, spolupracovníkmi i s celou pedagogickou a nepedagogickou verejnosťou. Študenti sú vedení k tvorivej samostatnej práci i práci v tíme, sú sociálne cítiaci a uplatňujú ekologické myslenie. Po úspešnom ukončení štúdia sú absolventi pripravení na úspešnú pedagogickú prácu a sú schopní vybavovať a vyhotovovať písomnosti späté s touto činnosťou. Ich všeobecné a odborné vzdelanie im umožňuje ďalej sa úspešne rozvíjať, inovovať a prehlbovať svoje znalosti a trvalo sa zaujímať o vývoj v oblasti školstva a pedagogiky.
Štruktúra štúdia a maturitná skúška
Úspešné ukončenie 9. ročníka základnej školy je podmienkou pre prijatie na štúdium. V rámci vzdelávania sa študujú predmety ako slovenský jazyk a literatúra, cudzie jazyky, matematika, dejepis, občianska náuka, etika/náboženstvo. Maturitná skúška sa skladá zo slovenského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka, teoretickej a praktickej časti odborných vyučovacích predmetov. Dôraz sa kladie na predmety najmä humanitného zamerania.
Vzdelávanie zahŕňa teoretické vzdelávanie a praktickú prípravu. Teoretické vyučovanie prebieha v 1. a 2. ročníku v rámci konzultačných hodín. Cieľom je zabezpečiť kvalitnú prípravu budúcich pedagógov a sociálnych pracovníkov.
Škola aktívne organizuje dni otvorených dverí, aby prilákala nových študentov a ich rodičov. Napríklad, deň otvorených dverí školského internátu sa uskutoční 23., 24. a 30. marca 2026 od 8:00 do 14:30 hod. Počas návštevy si záujemcovia budú môcť prezrieť izby, spoločné priestory aj jedáleň.
Školský internát je miestom aktívneho života študentov, kde sa organizujú rôzne podujatia. Dňa 17. februára 2026 sa konalo tradičné pochovávanie basy, ktoré si pripravila žiacka samospráva. Dňa 11. februára 2026 Eko komisia organizovala Eko kvíz s cieľom rozšíriť vedomosti o ochrane životného prostredia. Dňa 28. januára sa konal vedomostný kvíz „Poznaj svoju rodnú zem“, zameraný na históriu, geografiu a zaujímavosti Slovenska. Dňa 29. januára 2026 sa uskutočnila súťaž v speve „Internát má talent“. Dňa 27. januára 2026 prebehla debata s Filipom Jánošíkom Lehotským. Dňa 20. januára 2026 mali dievčatá možnosť navštíviť Pilates štúdio Bc. Kataríny Šedíkovej. Dňa 21. januára 2026 sa skupina dievčat vybrala korčuľovať na umelú ľadovú plochu. Eko komisia tiež vyrábala vtáčie búdky a krmítka z odpadového materiálu.
tags: #pedagogicka #a #socialna #akademia #turcianske
