Predložený projekt sa týka viacerých prioritných oblastí, o ktorých sa zmieňuje dokument DDZ univerzity. Priority sú výrazne rôznorodé a pokrývajú oblasti od ďalšieho vzdelávania pracovníkov, cez dobudovanie laboratórií, spoluprácu s externými entitami a podobne. Jednotlivé témy sú zmysluplné, avšak osobne mi chýba čosi ako "červená niť" cez tieto aktivity. Navrhované témy sú viac-menej vyplývajúce z DDZ, najmä tie týkajúce sa podpory rómskej a menšinovej kultúry.
Taktiež by sa hodilo do cieľového stavu uviesť aspoň orientačné hodnoty ambícií vo forme kvantitatívnych cieľov, veľa aktivít je zameraných na úsilie, na tvorbu, ale čo konkrétne, aký merateľný benefit očakáva univerzita od týchto čiastkových vylepšení na úrovni fakúlt a pracovísk?
Aktivita č.1: Podpora rómskej a menšinovej kultúry
Aktivita č.1 má logickú štruktúru od vytvorenia programov, platformy a samotných programov ďalšieho vzdelávania. Tu by sa žiadalo zmieniť sa o momentálnom stave v tejto oblasti a o náročnosti tohto cieľa, o prípadných rizikách. Taktiež rozviť myšlienku platformy, čo má pod tým autorský tím presne na mysli. K samotnému obsahu aktivity by sa žiadalo poskytnúť hlbšie informácie - ako, kto bude garantom, odkiaľ sa získa know-how a pod.
Konkrétne aktivity v rámci tejto oblasti zahŕňajú:
- Aktivita 1.1 na FSVZ: Obsahuje kurz v inovačnom vzdelávaní (Rómsky jazyk pre pedagogických zamestnancov škôl), kurz v špecializačnom vzdelávaní (Špecialista na výchovu a vzdelávanie detí zo SZP), kurz pre profesionálov z rôznych oblastí práce s Rómami - merateľný ukazovateľ 42 úspešných absolventov.
- Aktivita 1.2: Vytvorenie platformy pre výskum a vzdelávanie rómskeho jazyka a romológie na FSVZ na Ústave romologických štúdií a má sa neskôr stať základom pre plánované Centrum rómskeho jazyka a kultúry.
Aktivita č.2: Centrum Digital Humanities
Aktivita č.2 je popísaná relatívne vágne, zišlo by sa povedať viac o tom, odkiaľ je plánované základné know-how, sú miestni experti už vybraní alebo budú nájdení až v projekte? Čo považuje autorský tím za "adekvátnu infraštruktúru" - a prečo?
Motivácia pre túto aktivitu je „disproporcia medzi aktuálnym trendom a zanedbávaním digital humanities v domácom prostredí“. Indikátory ako počet centier či počet webových stránok nepovažujem za úplne najvhodnejšie, indikátory smerujúce k interakcii, vysielaniu pracovníkov a podobne, sú naopak vhodné.
Aktivita č.3: Vybudovanie Data Science laboratória
Aktivita č.3 je takisto vhodne štruktúrovaná do prípravy vybavenia, programu, obsahu štúdia a zavedenie pilotu. Data science je určite moderná, nie veľmi prítomná na Slovensku, takže cieľ je zaujímavý.
Odporúčam financovať vybudovanie Data Science laboratória na FPV. Aktivita sa priamo týka študentov na Katedre Informatiky, kde je nevyhnutné študentov vystaviť navrhovaným oblastiam ako Neurónové siete, Web Mining, Data mining a pod. Bolo by vhodné ísť do väčšej hĺbky ohľadom toho, ako si autori predstavujú zvýšenú efektívnosť výuky, v čom by spočívala.
Otázkou je, či pri témach ako digital humanities či data science by investícia do hardvéru nemala ísť skôr do riešení typu cloud, virtual, shared - namiesto štandardných, samostatných notebookov či PC = možno by si táto časť rozpočtu vyžadovala trochu hlbší komentár?
Aktivita č.4: Vytvorenie partnerstiev
Aktivita č.4 je popísaná relatívne voľne a abstraktnejšie. Vyznieva to, ako by univerzita práve v tomto projekte chcela mapovať svoje okolie ohľadom vhodných partnerov, čo určite nie je situácia. Nejaké partnerstvá už existujú, takže sa pravdepodobne jedná o rozvoj smerom ku strategickým partnerstvám.
Vytvorenie partnerstiev UKF s externými inštitúciami pre zefektívnenie pregraduálnej prípravy študentov sa javí ako nesystematická aktivita v rámci univerzity, ale je možné, že projekt je pilotný pre zbieranie skúseností, ktoré sa neskôr môžu zdieľať s inými fakultami. Samotné aktivity ako workshopy sú vhodným nástrojom na realizáciu rozvinutých partnerstiev.
Aktivita č.5: Rozvoj celoživotného vzdelávania a poradenstva
Systematický rozvoj celoživotného vzdelávania a poradenstva (CŽVaP) na Slovensku začal na prelome tisícročia v reakcii na Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, ktoré vypracovala Európska komisia v roku 2000 s cieľom vytvoriť ucelenú stratégiu celoživotného vzdelávania v Európe. Podpora celoživotného vzdelávania predstavuje v ostatných rokoch jednu z priorít rozvoja vzdelávacieho systému na Slovensku.
Súčasne platnú Stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030 (ďalej len Stratégia) schválila vláda SR 24.11.2021. Vypracovanie a realizácia stratégie celoživotného vzdelávania je v kompetencii Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVaM SR), ktoré v tejto agende úzko spolupracuje so Štátnym ústavom odborného vzdelávania (ŠIOV), ale aj s rôznymi ďalšími sektormi verejnej správy a sociálnymi partnermi.
Východiskovým dokumentom pre tvorbu novej stratégie boli zistenia Národnej stratégie zručností pre Slovensko z dielne OECD (OECD Skills Strategy Slovak Republic), z roku 2020. Stratégia tak reaguje na potrebu zabezpečiť celoživotné vzdelávanie a poradenstvo tam, kde občania majú problém ako jednotlivci alebo tam, kde sa identifikoval systémový nedostatok v oblastiach zručností pre populáciu resp. konkrétne cieľové skupiny.
Príprava strategického dokumentu na podporu účasti na CŽV na Slovensku bola realizovaná pracovnou skupinou, ktorá pri práci na dokumente mohla vychádzať z priameho prepojenia jej členov na prax a aktivity v tejto oblasti za ostatné roky. Na podporu vyššej a rovnomernejšej účasti v CŽV je stratégia zameraná na riešenie prioritných problémov v oblasti vzdelávania dospelých. Budovanie efektívneho systému vzdelávania dospelých v kontexte kultúry CŽV v SR s dôrazom na podporu neformálneho vzdelávania a individualizovaného prístupu.
Nové potreby v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností a princípu CŽV vyžadujú otvorenie a transformáciu zložiek vzdelávacieho systému vrátane formálneho vzdelávania. Jednotlivé ciele Stratégie CŽVaP a príslušné opatrenia budú podrobne rozpracované do akčných plánov.
Prvý Akčný plán k Stratégii CŽVaP na roky 2022-2024 bol schválený vládou SR dňa 7. Akčný plán k Stratégii CŽVaP na roky 2022 - 2024 obsahuje plán aktivít na uvedené časové obdobie, ktorý vychádza z definovaných tematických oblastí Stratégie a v nich navrhnutých opatreniach. Každé opatrenie obsahuje návrh súboru aktivít, smerujúcich k dosiahnutiu cieľov daného opatrenia, ako aj celkových cieľov Stratégie, výstupové indikátory, inštitúcie zapojené do ich realizácie a indikáciu možných finančných zdrojov.
Konkrétne aktivity v rámci tejto oblasti zahŕňajú:
- Aktivita 5.1 Realizácia workshopov externých odborníkov a garantov ŠP na FSŠ: sa javí ako veľmi príbuzná predchádzajúcej aktivite, čo vyvoláva otázku koordinácie aktivít na úrovni univerzity. Obdobným spôsobom sa snaží naviazať kontakty s odborníkmi z praxe a reflektovať na existujúce študijné odbory. V aktivite 5 je veľký podiel miezd na rozpočte.
- Aktivita 5.2 Hodnotenie vzdelávania: nadväzuje na prechádzajúcu aktivitu.
Ďalšie relevantné iniciatívy a odporúčania
Výzva pre národný projekt „Centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy (CEOVP)“. Vďaka zriadeniu centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy má národný projekt prispieť k podpore kvality, flexibility a adaptability odborného vzdelávania a prípravy. V prvom rade spojí relevantných partnerov, aby sa zhodli na tom, aké prvky excelentnosti chce Slovensko dosahovať v odbornom vzdelávaní a príprave, ako aj v celoživotnom vzdelávaní. Národný projekt umožní rozvíjať tzv. „ekosystémy zručností“, ktoré budú prispievať k regionálnemu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, inováciám a stratégii inteligentnej špecializácie.
Výzva pre národný projekt „Zavedenie manažérstva kvality v odbornom vzdelávaní a príprave a vzdelávaní dospelých“. Jej cieľom je zmena prístupu k zabezpečovaniu kvality vzdelávania a vytvorenie potrebných nástrojov - napr. zavedenie sebahodnotenia v školách či prípravy akčných plánov, ktoré stavajú na vlastných zisteniach a smerujú k zlepšovaniu sa. V oblasti vzdelávania dospelých, projekt zavedie kritériá pre inštitúcie poskytujúce vzdelávanie podporované z verejných zdrojov, aby bola garantovaná jeho kvalita na očakávanej úrovni.
S účinnosťou od 1. januára 2023 vošla do platnosti novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Novela predstavila vznik a vymedzenie kompetencie Aliancie sektorových rád, ako základ pre zosúlaďovanie systému CŽV s potrebami trhu práce.
Medzi plánované opatrenia návrhu Akčného plánu Stratégie celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2022-2024 patrí aj posilnenie motivácie pre účasť dospelých na vzdelávaní zavedením pilotáže nástroja tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. Implementácia Odporúčania Rady týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov zníži finančné bariéry, posilní informovanosť o ponuke kurzov záujemcu a tiež signalizuje záujem štátu posilniť individuálnu zodpovednosť za úroveň zručností jednotlivca.
Informačný systém ďalšieho vzdelávania je nástrojom voľného prístupu občanov, zamestnávateľov, verejnej správy a inštitúcií k vzdelávaniu. Obsahuje databázu vzdelávacích ustanovizní, lektorov a akreditovaných vzdelávacích programov.
Rozpočet projektu je podobne ako personálna matica uvedený položkovo, relatívne do detailných kategórií, čo dáva lepšiu predstavu o realizácii projektu a vhodne dopĺňa popis aktivít. Veľká časť rozpočtu je venovaná osobným nákladom na expertov, školenia, pracovné cesty a podobne. Rozpočet je vhodne okomentovaný, sú uvedené jednotkové ceny - tie zodpovedajú bežným trhovým podmienkám. Takže rozpočet patrí medzi najrozpracovanejšie a najdetailnejšie časti návrhu projektu. Celkovo projekt predpokladá rozpočet vo výške cez 210 tisíc, z čoho je takmer 180 tisíc vo forme dotácie. Sponzorom projektu je doc. Sollár, ktorý je v pozícii prodekana pre výskumnú činnosť - tomu zodpovedá aj celkový charakter projektu, ktorý je zameraný výrazne na rozvoj kompetencií v oblasti výskumu aj vzdelávania.
Z hľadiska nadväznosti aktivít projekt je štruktúrovaný ako séria paralelných aktivít, každá z nich trvá celú dobu projektu. V tomto zmysle teda predstavujú portfólio paralelne bežiacich "projektov". Tento portfóliový prístup je tak trochu slabšou stránkou návrhu - v dokumente nie zmienené, ako dôjde k realistickej koordinácii vzájomne minimálne spojených tém. Takéto projekty však budú pod gesciou jednotlivých fakúlt, čo predstavuje z môjho pohľadu výzvu pre dosiahnutie synergií na úrovni univerzity, nie len fakúlt.
Samotné aktivity sú plánované na relatívne krátkodobý horizont, čo znamená, že sú formulované pragmaticky, fokusované na konkrétne, rýchle výsledky. Táto forma znižuje riziká toho, že by sa riešitelia v dlhodobo koncipovanom projekte mohli "stratiť" resp.
Projekt sa venuje témam, ktoré sú jednotlivo zaujímavé a odrážajú nielen dokument DDZ ale aj trhovo zaujímavé oblasti, ako napr. dáta science, digitálne humanitné odbory či romológia. Cieľom projektu je investovať prevažne do ľudí, ich know-how a osobného rozvoja, čo dáva šancu na to, aby investícia mala dlhodobejší dopad na univerzitu a jej výkonnosť aj v blízkej budúcnosti, nie len počas realizácie projektu.
Projekt je zaujímavý, relevantný, realisticky dosiahnuteľný. Odporúčal by som autorom uviesť viac detailov, ako konkrétne navrhnuté aktivity naplnia cieľ zvyšovania efektívnosti procesov, riadenia a pod. Mimoriadne nepriehľadný dokument aj v časti DZ, ale v podstate navrhované aktivity sa javia byť v súlade s niekoľkými strategickými cieľmi univerzity. Neprehľadnosť je spôsobená najmä počtom a rôznorodosťou navrhovaných projektov na rôznych fakultách.
Čo sa týka potreby inovácie študijných odborov vo všeobecnosti, bolo by vhodné zdokumentovať potrebu inovácie. Žiaden projekt tohto druhu v tejto výzve neobsahoval popis zistenia potreby inovovať nad rámec updatu kurzov v rámci bežnej pedagogickej praxe.
tags: #odporucania #pre #prax #ohladom #vyucovania
