Samo Chalupka, významný predstaviteľ slovenského romantizmu, vytvoril jedno z najvýznamnejších diel slovenskej literatúry - hrdinskú lyricko-epickú báseň s názvom Mor ho! Toto dielo, zaradené do slovenskej romantickej literatúry, je reprezentatívnym príkladom slovenskej hrdinskej epiky a ostro odmieta zotročovanie a podmaňovanie malých národov.
Báseň bola prvýkrát vydaná v roku 1864. Autor, Samo Chalupka (1812 - 1883), bol slovenský básnik a evanjelický kňaz, mladší brat dramatika Jána Chalupku. Narodil sa v rodine evanjelického kňaza, študoval filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Pôsobil ako farár, najdlhšie na otcovej fare vo svojom rodisku, v Hornej Lehote. Patril k iniciátorom vzniku samovzdelávacieho spolku Spoločnosť českoslovanská. V roku 1930 sa zúčastnil ako dobrovoľník na poľskom povstaní proti ruskej nadvláde. Angažoval sa v slovenskom národnom hnutí, bol člen Štúrovej školy a prijal Štúrovu kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Medzi jeho ďalšie významné diela patria Spevy, Junák, Turín Poničan a Branko.
Chalupka sa pri vzniku básne Mor ho! inšpiroval historickými bojmi Rimanov s kmeňmi Limigantov/Lemiakov, ktoré považoval za Slovákov. Tieto kmene údajne napadli rímskeho cisára Constanta v roku 358. Autor si historické udalosti prispôsobil svojmu zámeru, pričom v texte rozlišuje Sloven (Slovák) a Slovan (utláčaní Slováci).
Obsah a charakteristika diela
Mor ho! je hrdinská epická skladba s ambíciou vytvoriť epos. Námet čerpá z historických udalostí, avšak hlavným posolstvom je boj za slobodu aj napriek presile súpera. Hrdinom nie je jednotlivec, ale kolektív - slovenská družina. Autor v diele nedodržiava epický odstup medzi rozprávačom a rozprávaným dejom, čím vytvára silnejšie emocionálne spojenie s čitateľom.
Dej sa odohráva v blízkosti hradu a Dunaja, kde sa so svojím vojskom usadil rímsky cár. Slovenskí junáci, opísaní ako mierumilovní, pohostinní a ctitelia rovnosti medzi ľuďmi a slobody, privítajú cisára s chlebom a soľou. Praktiky ako hlboké úklony či klaňanie sa cisárovi sú im neznáme. Prinášajú mierové posolstvo od rady starších, ale zároveň cisára varujú. V ich krajine je hriechom, keď sa niekto nadraďuje nad ostatných alebo im chce vládnuť. V ich krajine sa všetci starajú len o svoje problémy a ich nepriatelia si často podrobili ich krajinu a nazdávali sa, že z ich práce budú žiť naveky.
Cisár však ich dary odmieta, rovnako ako ich slobodu, a vyhlasuje ich za otrokov. Pyšným hlasom im oznámi, že rovnako ich vlasť ako aj všetky krajiny, ktoré povstali v boji proti Rímu, budú dobité, ľud zotročený a mladí junáci odvedení.
Poslovia sa však jeho slov nezľaknú. Práve naopak, hľadia mu rovno do očí bez strachu. Vytasia meče a akoby jedným hlasom zvolajú „Mor ho!“. Cisár sa zo strachu vrhá medzi svoju družinu. Na povel sa každý vojak chytá zbrane a celá slovenská družina je obkľúčená rímskymi vojakmi. No posli nepriateľov nepočítajú a statočne bojujú. Sú si vedomí toho, že ich nepremôžu, ale ak už majú padnúť, tak nech padnú ako víťazi.
Junáci bojujú ako kedysi ich dedovia, ktorí bránili vlasť pred nájazdmi a ktorých mená sa stali nesmrteľnými v ľudových piesňach. Posli zomierajú ranení, ale bez vydania hlásku, nikdy sa už nevrátia, padli v boji za národ. Stávajú sa morálnymi víťazmi.
Po skončení boja stojí cisár na bojisku, ale nemá dôvod radovať sa. Vidí pred sebou veľkú hromadu mŕtvych Rimanov a hanbí sa.
Jazykové prostriedky a symbolika
Chalupka vo svojej básni využíva bohatý jazykový arzenál, ktorý prispieva k jej hrdinskému a emocionálnemu náboju:
- Personifikácia: krv zovrela, mestá ľahli
- Metafora: svieti pevný hrad, veľkým citom srdcia im zahrali
- Symboly: orol, vatra = sloboda, orli = slovenskí bojovníci
- Epitheton: vysoké hory, šíra voda, valný Dunaj
- Epizeuxa: Mor ho!
- Synekdocha: kto kradmou rukou siahne ...
Slováci sú v diele charakterizovaní ako mierumilovní, pohostinní, ctitelia rovnosti medzi ľuďmi a slobody. Rimania naopak ako krutí, panovační, chcúci zvíťaziť za každú cenu. Kontrast medzi týmito dvoma skupinami je jedným z charakteristických znakov romantizmu, ktorý autor v diele využíva.
Baštrng - Mor ho! - Michal Kubovčík
Posolstvo diela
Hlavným posolstvom básne je odsúdenie pokusov o podmanenie malých národov a viera v silu ľudu, ktorý si vie ubrániť svoju slobodu. Autor zdôrazňuje rovnosť človeka s človekom a národa s národom. Báseň nesie silné národné a mierové posolstvo.
Mor ho! je dielo, ktoré aj napriek svojej epickej forme a historickému námetu rezonuje s moderným čitateľom svojou témou boja za slobodu, hrdosti a odmietania útlaku. Je to výzva k statočnosti a k ochrane vlastnej identity.
tags: #mor #ho #obsah #maturita
