Martin Benka (21. september 1888, Kostolište - 28. jún 1971, Malacky) bol výnimočný slovenský maliar, grafik, ilustrátor a výtvarný pedagóg, ktorý sa stal zakladateľom moderného slovenského výtvarného prejavu. Jeho dielo je neoddeliteľne spojené so slovenskou krajinou, ľudom a jeho tradíciami, čím si vyslúžil titul národný umelec. Okrem maliarstva sa venoval aj grafike, úžitkovej grafike, ilustrácii, scénickému výtvarníctvu, hudbe a dokonca aj husliarstvu.
Benka sa narodil v skromných pomeroch v Kostolišti, ako najmladší zo šiestich detí tesára a robotníka. Jeho detstvo bolo poznačené biedou, čo ho naučilo skromnosti a citlivému vzťahu k ľuďom. Spomienka na matku a otca, ich pracovitosť a skromnosť, ho sprevádzala po celý život a formovala jeho umelecký odkaz.
Vzdelanie a začiatky umeleckej dráhy
Svoje prvé vzdelanie získaval na Ľudovej škole v Kostolišti a na Štátnej maďarskej škole v Malackách. Talent mladého Benku si všimol český maliar Emanuel Neumann, u ktorého študoval na súkromnej maliarskej škole vo Viedni v rokoch 1907 - 1908. Následne, vďaka spisovateľovi J. Langnerovi, študoval v rokoch 1909 - 1913 na súkromnej maliarskej krajinárskej škole Aloisa Kalvodu v Prahe. Práve v roku 1913 sa prvýkrát zoznámil so severným Uhorskom, najmä s oblasťou Oravy, ktorá sa stala neskôr jedným z jeho najčastejších námetov.
Počas štúdií absolvoval viaceré študijné cesty po okolí Křivoklátu a na Moravské Slovácko. V roku 1914 si v Prahe otvoril svoj prvý ateliér. Obdobie rokov 1915 - 1918 strávil tvorením v Miloňoviciach na Šumave, kde vznikli jeho prvé secesné krajiny. Samostatne prvýkrát vystavoval v roku 1915 v Rohatci a na Slovensku sa predstavil v roku 1920 ako člen Spolku slovenských umelcov.
Umelecký program a vrcholné obdobie tvorby
Martin Benka je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny. Jeho program sa vyznačoval monumentálnou heroizáciou krajiny a človeka ako jej organickej súčasti. Prekonal folkloristickú väzbu k vidieckemu žánru a nachádzal podstatu duchovno-estetických princípov vo fenoméne národa. Zriekol sa iluzívnosti a vytýčil expresívne zásady, na ktorých budoval koncepciu moderného obrazu.
V rokoch 1921 - 1927 objavil silu slovenskej horskej krajiny a jej obyvateľov. Tvoril monumentálne diela oslavujúce človeka hôr s národno-buditeľskou ideou. Vlniacich sa siluetách hôr a hrebeňov uplatnil svoj zmysel pre dekorativizmus, navrstvenými obrazovými plánmi budoval klasickú trojuholníkovú kompozíciu.
Vrcholným obdobím jeho tvorby sú 20. a 30. roky 20. storočia. V tomto čase rozvinul tendenčný romantizmus a postromantický symbolizmus s námetmi zo slovenského života a mýtu. Jeho cieľom bolo zobrazovať slovenského človeka silného a sebavedomého, aby povzbudil národ k nepoddajnosti. Na jeho dielach dominuje harmónia človeka s prírodou, poetický pátos a silné emócie.
Jeho diela z tohto obdobia zachytávajú najmä majestátnu slovenskú prírodu - monumentálne scenérie, oblaky, široké obzory, roviny a obilné polia v súhre s človekom. Rád zobrazoval ľudí pri práci na poliach, lúkach či v horách, čím vyjadroval úctu k ich životu a námahe.
Tvorba a inšpirácia
Inšpiráciu nachádzal nielen v samotnej krajine, ale aj vo tvarovej a farebnej kráse ľudového výtvarného prejavu a v melódiách slovenských piesní. Citlivo vnímal výnimočnosť tradičnej ľudovej kultúry a jej tvorivú silu. Bohatstvo krajinných a figurálnych motívov tvorí ťažisko jeho tvorby.
Martin Benka bol mimoriadne pracovitý umelec, ktorý rozšíril svoju tvorbu o voľnú a úžitkovú grafiku, knižnú ilustráciu a monumentálnu tvorbu. Jeho grafické diela vynikajú polyfunkčnosťou a bohatstvom štýlových podôb. Bol tiež vynikajúcim ilustrátorom, ktorý vizuálne stvárnil vrcholné diela slovenských klasikov, ako aj množstvo rozprávkových kníh. Zvlášť cenná je jeho ilustrácia Prostonárodných slovenských povestí od Pavla Dobšinského.
Významné miesto v jeho tvorbe majú aj exlibrisy, ktoré vychádzajú z umeleckého kánonu jeho "veľkej" tvorby. Pri ich tvorbe myslel viac na milovníka kníh ako na zberateľa, preto základnou technikou bola kresba tušom.
Drobná maliarska tvorba, tvorená štúdiami slovenskej krajiny, výstižne predstavuje jeho pocity a zážitky z potuliek po Slovensku, najmä z Oravy, Liptova a Spiša, ktoré boli pre neho veľkým zdrojom poznania a inšpirácie.
Osobný život a odkaz
Napriek tomu, že 39 rokov prežil v Prahe, jeho tvorba sa vždy prikláňala k Slovensku. Po rozpade Československa v roku 1939 sa natrvalo usadil v Martine, kde strávil obdobie druhej svetovej vojny. Po oslobodení vytvoril pozoruhodný cyklus obrazov s povstaleckou tematikou.
Martin Benka bol osobnosťou s vyhradeným názorom na život. Nikdy neodmietol pomoc mladším kolegom v núdzi. Bol známy svojou šporovlivosťou, no nie mamonárstvom. Svoj majetok nakoniec zanechal národu.
Jeho túžbou bolo vybudovať ateliér a galériu v Malackách, no neúspešne. Nakoniec sa usadil v Martine, kde mu postavili dom s ateliérom a galériou. Ako protihodnotu odovzdal štátu svoju základnú umeleckú zbierku obsahujúcu vyše 5000 diel, ktoré sa stali základom fondu Múzea Martina Benku v Martine.
Posledné mesiace života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Jeho pozostatky sú uložené v hrobke na Národnom cintoríne v Martine.
Počas svojho života získal Martin Benka množstvo ocenení doma i v zahraničí. Bol vyznamenaný Radom republiky a ako prvý slovenský výtvarník získal titul národný umelec. Jeho dielo je dodnes uznávané a obdivované, pričom múzeá a galérie na Slovensku uchovávajú a prezentujú jeho rozsiahlu a cennú tvorbu.
SNM - Múzeum Martina Benku
Múzeum Martina Benku
V Martine bolo v roku 1972 otvorené Múzeum Martina Benku, ktoré predstavuje autentické prostredie a výtvarné dielo národného umelca. Expozícia približuje dielo všestranne orientovaného umelca, no predovšetkým maliara a ilustrátora. Základ zbierkového fondu múzea vznikol ešte počas jeho života, keď v roku 1960 daroval štátu 5200 diel.
V roku 1973 pribudla do zbierkového fondu pozostalosť umelca, ktorá zahŕňa výtvarné diela, písomnú pozostalosť a osobné predmety, ktoré sú súčasťou expozície. Múzeum poskytuje návštevníkom lektorský výklad, predaj suvenírov a literatúry o Martinovi Benkovi.
Aj v jeho rodnom dome v Kostolišti bola sprístupnená Pamätná izba M. Benku, kde je možné vidieť aj obraz sv. Martina na koni, ktorý namaľoval pre miestny kostol.
Martin Benka bol aj zanieteným literátom a esperantistom. Písomne spracúval svoje zážitky z ciest a bol autorom spomienkových úvah a cestopisných článkov. Bol tiež milovníkom hudby, čo potvrdzuje aj jeho vlastná výroba huslí. Skladateľské úsilie však ostalo pri pokusoch, no hudobné cítenie plne rozvinul vo svojom výtvarnom diele.
tags: #maritn #benka #univerzita #komenskeho
