V súčasnom komplexnom zdravotníckom prostredí je efektívny manažment lekárskej praxe kľúčový pre poskytovanie kvalitnej a bezpečnej starostlivosti. Tento proces zahŕňa nielen medicínske aspekty, ale aj strategické plánovanie, finančné riadenie, riadenie ľudských zdrojov a neustále zlepšovanie procesov.
Študijný program manažment a zdravotnícke technológie spája teoretické poznatky a praktické zručnosti interdisciplinárneho charakteru. Absolvent prináša do praxe pridanú hodnotu vďaka schopnosti aplikovať svoje odborné vedomosti z oblasti manažmentu do zdravotníctva a naopak, s rozvojom zručností, samostatnosti a zodpovednosti vie zabezpečiť efektívny manažment zameraný na kvalitu a bezpečnosť konkrétnej zdravotníckej technológie v prevencii ochorení, diagnostike, liečbe, na monitoring a prognózu zdravotného stavu.
Absolvent štúdia disponuje nadobudnutými všeobecnými vedomosťami na úrovni hodnotenia. Štandardná dĺžka štúdia sú dva roky.
Uplatnenie absolventov
Absolventi spoločného študijného programu manažment a zdravotnícke technológie (v kombinácii dvoch študijných odborov: odbor ekonómia a manažment, odbor verejné zdravotníctvo) nájdu široké uplatnenie v oblasti zdravotníctva, v štátnej i v súkromnej sfére.
Uplatniť sa môžu aj ako:
- notifikované osoby pre posudzovanie zdravotníckych technológií
- v zdravotných poisťovniach
- v laboratóriách kontroly kvality
- u výrobcov a dodávateľov zdravotníckych technológií, ktorí sú držiteľmi povolení pre ich uvedenie do klinickej praxe
- vo farmaceutických spoločnostiach s portfóliom zdravotníckych pomôcok
- vo všeobecných zdravotníckych, ako aj špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, vrátane nemocničných a verejných lekární
- v sieťach verejných lekární
- vo výdajniach zdravotníckych pomôcok
Podmienky prijatia na štúdium
Základnou podmienkou prijatia uchádzača na štúdium akreditovaného spoločného študijného programu druhého stupňa vysokej školy, manažment a zdravotnícke technológie, zabezpečovaného Farmaceutickou fakultou UK v Bratislave v spolupráci s Fakultou managementu UK v Bratislave, je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa (ukončené bakalárske štúdium) alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (ukončené magisterské alebo doktorské štúdium) v odboroch zdravotnícke vedy, farmácia, všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo, verejné zdravotníctvo, ošetrovateľstvo alebo pôrodná asistencia.
Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium.
Termíny prijímacieho konania (akademický rok 2026/2027)
- Termín na podanie prihlášky na štúdium: od 01. decembra 2025 do 30. júna 2026
- Termín na vloženie povinných príloh k prihláške: 30. jún 2026
- Termín na úhradu poplatku za prijímacie konanie: 30. jún 2026
- Výška poplatku za prijímacie konanie: 50 €
- Termín prijímacej skúšky: júl 2026
- Termín zasadnutia prijímacej komisie dekana: júl 2026
- Termín na zverejnenie informácií uchádzačom o výsledku prijímacieho konania: júl 2026
- Termín zápisu na štúdium: bude upresnený
Povinné prílohy prihlášky
- písomná žiadosť o prijatie
- vlastnoručne podpísaný životopis
- úradne overená kópia diplomu o získaní titulu bakalár, resp. magister alebo doktor
- dodatok k diplomu s výpisom všetkých skúšok absolvovaných na vysokej škole - overená kópia dodatku k diplomu študijným oddelením príslušnej fakulty alebo vysokej školy
- doklad o uznaní vzdelania a odbornej kvalifikácie v prípade štúdia v zahraničí
Systém prijímania uchádzačov
Na magisterský študijný program manažment a zdravotnícke technológie v dennej forme v slovenskom jazyku bude prijatých 40 študentov podľa nasledovných pravidiel:
- Uchádzač, ktorý získal celkový študijný priemer za bakalárske štúdium, resp. ucelené magisterské alebo doktorské štúdium po zaokrúhlení na jedno desatinné miesto do 2,0.
- Uchádzač, ktorý absolvoval ústnu skúšku v slovenskom jazyku pred komisiou (pohovor na odborné témy z oblasti zdravotníckych pomôcok) a dosiahol primerané bodové hodnotenie od komisie. Maximálny možný súčet bodov, ktorý je možné získať na prijímacej skúške je 100 bodov.
Poradie uchádzačov sa zostavuje nasledovne:
- Ako prví sú do poradovníka zaradení uchádzači, ktorí splnili podmienky prijatia na štúdium, a to vzostupne podľa celkového priemerného prospechu.
- Za uchádzačmi uvedenými podľa predchádzajúceho bodu, budú zaradení uchádzači, ktorí splnili podmienky prijatia na štúdium podľa pravidiel, a to vzostupne podľa bodového hodnotenia ústnej skúšky na miesto podľa maximálneho počtu prijatých uchádzačov.
O prijatí uchádzačov, ktorí preukázali potrebnú spôsobilosť na štúdium, rozhoduje dekan po zasadnutí komisie dekana podľa poradia úspešnosti zostaveného na základe pravidiel, a to až do naplnenia plánovanej kapacity prijatých študentov.
Samostatná zdravotnícka prax
Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Nemôže však ísť o akékoľvek zdravotnícke zariadenie a hocijaké "iné miesto".
Samostatnú zdravotnícku prax nemožno vykonávať v rámci:
- zubno-lekárskej pohotovostnej služby
- ambulantnej pohotovostnej služby
- mobilného odberového miesta
- epidemiologickej ambulancie
- poskytovania zdravotnej starostlivosti v škole
- poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci
Možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe licencie bola do slovenského právneho poriadku zavedená od 1. januára 2005 ako súčasť rozsiahlej zdravotníckej reformy.
Držiteľ licencie na výkon SZP, ktorý nechce túto prax reálne vykonávať, by mal požiadať príslušnú komoru o zrušenie licencie. Inak bude Sociálnou poisťovňou považovaný za podnikateľa, teda osobu povinnú platiť odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie.
Z hľadiska zdravotníckych zákonov je držiteľ licencie na výkon SZP poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Jedným z práv pacienta je aj právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pacient v zdravotníckom zariadení, ktorý nemá dôvod predpokladať, že určité zdravotné výkony bude realizovať iný poskytovateľ, má byť o tejto skutočnosti informovaný.
Pokiaľ držiteľ licencie poskytuje zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, uhrádza mu ju sám pacient, iný subjekt (napr. športový klub), alebo zdravotná poisťovňa, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ak zdravotnú starostlivosť poskytuje v zdravotníckom zariadení iného poskytovateľa, tento mu uhrádza odplatu vo výške určenej vzájomnou zmluvou.
Manažment v zdravotníctve: Lekár verzus manažér
Stredný a vrcholový manažment nemocníc na Slovensku je reprezentovaný v prevažnej väčšine lekármi. Táto situácia je dobre definovaná a odôvodnená pokiaľ ide o primárov oddelení, ktorí predstavujú stredný manažment. Avšak aj na úrovni riaditeľov nemocníc, kde sa už vyžadujú komplexnejšie manažérske vedomosti a zručnosti, sa nachádzajú väčšinou lekári, výnimočne iné profesie.
Implicitne sa predpokladá, že lekár predstavuje optimálneho kandidáta pre túto manažérsku pozíciu, nakoľko detailne pozná prostredie nemocnice a zdravotníckeho systému, ako aj potreby pacienta, a táto znalosť bude mať priaznivý efekt na efektivitu organizácie a kvalitu poskytovaných služieb.
Táto situácia nie je typická iba pre Slovensko, prevažuje aj v zahraničí. V zahraničí sa mu však venuje značná pozornosť, a to vzhľadom aj na možné zdroje konfliktov vyplývajúce z duálnej roly lekár - manažment.
Na Slovensku sa tomuto problému zatiaľ nevenovala systematická pozornosť, napriek tomu, že iba zriedkavo je vo funkcii riaditeľa nemocnice iný profesionál ako lekár.
Príprava lekárov na manažérske pozície
Príprava lekárov na manažérske pozície má však svoje rezervy. Podiel manažmentu, ako aj iných odborov, kľúčových pre riadenie organizácie, ako sú napr. právo alebo ekonomika, sú v pregraduálnom štúdiu medicíny zastúpené minimálne. Avšak aj v postgraduálnom vzdelávaní a v celoživotnom vzdelávaní je manažment zastúpený v pomerne malej miere.
Kurzy manažmentu sú súčasťou postgraduálneho vzdelávania a tieto sa vyžadujú na manažérske pozície stredného a vrcholového manažmentu zdravotníckych zariadení. Ako však upozorňujú odborníci, krátkodobé kurzy bez hlbších vedomostí z oblasti manažmentu môžu paradoxne fixovať predchádzajúce nevhodné návyky, prípadne niektoré kurzy sú vhodné pre organizácie, ktoré sú zamerané na zisk.
Hybridný klinický manažér: Výzvy a paradoxy
Profesionálny konflikt vo všeobecnosti vzniká v situácii, keď dochádza k nesúladu medzi profesionálnymi hodnotami a úlohami organizácie. Hybridný klinický manažér je pôvodne expert pre klinickú prácu, a jeho rola je do určitej miery paradoxná.
Profesionál pôvodne sústredený na prácu s individuálnym pacientom sa dostáva do inej situácie. V manažérskej pozícii by sa jeho činnosť mala sústrediť na manažment zmeny, rozhodovanie a riešenie problémov, rozvoj ľudských zdrojov a plnenie cieľov organizácie.
Ukazuje sa však, že hybridní manažéri venujú relatívne málo času práci s údajmi, manažmentu kvality a procesov, strategickému plánovaniu a vzťahu organizácie s okolím.
Na druhej strane treba zdôrazniť, že hybridný klinický manažér a zdravotnícka organizácia zdieľajú zásadné primárne spoločné hodnoty. Sú nimi zameranie na pacienta a zabezpečovanie čo najlepšej starostlivosti.
Rola hybridného klinického manažéra v zložitom zdravotníckom prostredí je komplikovaná a vyžaduje pri rozhodovaní zohľadňovanie ako manažérskych, tak aj medicínskych problémov.
Nakoľko sú lekári primárne špecificky pripravení na riešenie medicínskych problémov, považujú väčšinou svoje manažérske povinnosti za záťaž, ktorá ich vlastne odpútava od ich „skutočnej“ práce, a napriek tomu, že pôsobia vo vrcholovom manažmente, identifikujú sa profesionálne primárne ako lekári.
V prípade preferencie manažérskej práce, dochádza u pôvodne klinických expertov k frustrácii zo zanedbávania klinickej práce, vedúcej k zníženej spokojnosti v zamestnaní, demotivácii, zníženiu výkonu, syndrómu vyhorenia a fluktuácii. Tieto faktory majú výrazný psychologický dosah s potenciálnym zdravotným rizikom.
Navyše, súčasný trend, a to nielen na Slovensku, je zameraný na redukciu nákladov a zvyšovanie efektívnosti zdravotníckych zariadení, takže malá pripravenosť a limitované vedomosti hybridných klinických manažérov z oblasti finančného manažmentu a strategického plánovania zvyšujú ich pocit frustrácie a majú vplyv na výkon organizácie a kvalitu poskytovaných služieb.
Rolu hybridného klinického manažéra vníma paradoxne aj jeho okolie, pričom môže dochádza ku konfliktom v horizontálnom ako aj vo vertikálnom smere, ktoré vyplývajú z komplikovaných očakávaní.
Kolegovia na horizontálnej úrovni na jednej strane očakávajú, že hybridný klinický manažér bude naďalej vykonávať svoj podiel klinickej práce. Nakoľko toto očakávanie nie je reálne, negatívne vnímajú svoju zvýšenú klinickú záťaž ako „suplovanie“ za svojho nadriadeného. Na druhej strane očakávajú, že bude riešiť všetky ich problémy z hľadiska manažmentu, čo je pri zohľadnení možností organizácie z hľadiska ľudských, technologických a finančných zdrojov, ako aj z hľadiska väzieb na okolie veľmi komplikované.
Práce, ktoré sú zamerané na roly hybridných klinických manažérov, identifikovali niekoľko bariér, ktoré bránia možnému vybalansovaniu duálnej roly. Sú to predovšetkým časové nároky, ktoré vyžadujú klinické a manažérske povinnosti. Hybridní klinickí manažéri primárne vidia svoju kariéru v rozvoji klinickej profesie, a majú malý záujem sústrediť sa preferenčne na manažérsku prácu. Objektívnou príčinou býva často formálna nevyjasnenosť pracovnej pozície hybridných manažérov, ktorá sa prejavuje napr. v absencii jednoznačne definovaných úloh v pracovnej náplni pre duálne manažérske pozície.
Alternatívne prístupy k manažmentu lekárskej praxe
Akýkoľvek manažment druhých začína pri nás samých. Druhých nedokážeme zmeniť a je to tak správne. Avšak tým, že zmeníme seba, zmení sa všetko okolo nás.
Existujú rôzne prístupy k manažmentu lekárskej praxe, ktoré sa zameriavajú na vytvorenie výnimočnej praxe a na hlboké naplnenie práce. Tieto prístupy zdôrazňujú:
- Sebapoznanie a autenticita: Pochopenie vlastnej motivácie, cieľov a hodnôt je kľúčové pre vytvorenie praxe, ktorá odráža individualitu a prináša spokojnosť.
- Rozvoj potenciálu: Vytvorenie pracovného prostredia, kde sa členovia tímu môžu rozvíjať a napĺňať svoj potenciál.
- Budovanie vzťahov: Nastavenie zdravých a napĺňujúcich vzťahov so spolupracovníkmi.
- Interaktívny prístup: Práca s vlastnými otázkami a nachádzanie vlastných odpovedí, ktoré pomôžu vytvoriť prax, ktorá je o vás, napĺňa vaše potreby a odzrkadľuje to, kým naozaj ste.
- Praktické nástroje: Osvojenie si techník a postupov, ktoré zlepšujú fungovanie praxe a umožňujú dosahovať ciele.
10 lekcií, ktoré som sa naučil od začiatku svojej lekárskej praxe
Spokojný pacient, ktorý vás odporučí ďalej, je najlepšou reklamou na svete. Dvojdňový intenzívny kurz vám ukáže nástroje, ako je to možné.
Vzdelávanie a rozvoj v manažmente zdravotnej starostlivosti
Štúdium MBA v oblasti manažmentu v zdravotníctve môže byť spôsobom, ako sa zlepšiť v oblastiach ako je financovanie, riadenie ľudských zdrojov, marketing a efektívnejšie pracovné postupy.
Titul MBA z manažmentu v zdravotníctve sa vo vašom životopise bude vynímať, najmä ak sa uchádzate o niektorú z manažérskych alebo vedúcich pozícií. Môže tiež pomôcť vašej finančnej situácii.
Znalosti získané počas štúdia MBA sú použiteľné nielen v zdravotníctve, ale aj v podnikaní a manažmente vo všeobecnosti. Naučíte sa riadiť, postupy osobného rozvoja a riadenie projektov a inovácií.
Lekári s manažérskym vzdelaním potom zohrávajú špecifickú úlohu - v inštitúciách často tvoria most medzi skupinami lekárov a manažérov, pretože rozumejú každodenným otázkam a problémom lekárskej praxe, ako aj chápu obchodnú stránku veci.
Štúdium MBA v oblasti manažmentu zdravotníctva na CEMI je koncipované ako dvojsemestrálne online štúdium, ktoré sa končí obhajobou diplomovej práce. Cieľom štúdia je naučiť sa riadiť zdravotnícke zariadenia, pochopiť financovanie týchto zariadení, ale aj rozvíjať vlastnú osobnosť, stať sa lídrom a zvládnuť všetky fázy manažmentu.
Študenti absolvujú celkovo desať rôznych predmetov pod vedením odborníkov z praxe. Kurzy sú zvyčajne ukončené seminárnymi prácami na témy vychádzajúce z reálnych situácií alebo problémov, s ktorými sa študenti môžu stretnúť nielen v zdravotníckych zariadeniach.
Na Slovensku sú stále rezervy v manažérskom vzdelávaní a tréningu pre manažérov zdravotníckych zariadení. O príprave špecializovaných manažérov pre zdravotníctvo sa zatiaľ neuvažuje, ani takáto špecializácia nie je na Slovensku v ponuke vzdelávania na vysokej škole alebo univerzite.
tags: #manazment #lekarskej #praxe
