Fínsky systém vzdelávania je dlhodobo považovaný za jeden z najlepších vzdelávacích systémov vo svete, o čom svedčia popredné miesta v medzinárodných meraniach PISA (The Programme for International Student Assessment). Štúdia OECD PISA sa uskutočňuje v trojročných cykloch, a to od roku 2000. Zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce.
Vedeli ste, že fínske deti chodia do školy menej, majú kratší školský rok, nie sú stresované testami a písomkami, a predsa dosahujú excelentné výsledky? A čo viac, vedeli ste, že fínske deti sa do školy tešia? Je to vôbec možné? Ako to robia?
Rôznorodosť európskych školských systémov vyplýva z rôznych tradícií a rôznej jazykovej kultúry. Torsten Husén (1993, s.33) uvádza, že „v pozadí súčasných premien európskeho školského vzdelania sú ako špecifické problémy spojené s európskou integráciou, tak aj problémy globálneho významu. V súvislosti s procesom európskej integrácie, spojeným s prehlbujúcou sa kooperáciou, pohybom obyvateľov, kultúrnymi stykmi, sa zvyšuje dôraz na výučbu cudzích jazykov či multikultúrne vzdelávanie emigrantov.
Reformy fínskeho vzdelávacieho systému
Nikto múdry z neba nespadol. Hoci by sa mohlo zdať, že Fíni majú akosi prirodzene zavedený dokonalý systém vzdelávania, rovnako ako mnohé iné štáty, ktoré sa mu snažia priblížiť, si muselo prejsť mnohými zmenami a vylepšeniami. Reformy fínskeho vzdelávacieho systému (Edtech KISK) sa datujú od 60-tych rokov minulého storočia.
Prvá vlna reforiem položila základy hlavných predností fínskeho školstva, a to inklúziu a spravodlivosť. Tretia reforma riešila profesionalizáciu učiteľov a autonómiu škôl. Stanovila, že učitelia základných a stredných škôl musia absolvovať minimálne magisterské štúdium, pričom v 90-tych rokoch sa začalo požadovať minimálne bakalárske vzdelanie aj od učiteľov pôsobiacich v predškolskom vzdelávaní. V príprave učiteľov sa začal klásť dôraz na učiteľskú prax prepojenú s výskumom, na zlepšovanie výučby a na vedecky podložené riešenie problémov.
Keď sa v 80tych rokoch minulého storočia menil fínsky vzdelávací systém, ako prvé prešlo zmenou vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Bola to zásadná strategická zmena, ktorá podporila další rozvoj fínskeho vzdelávacieho systému. Vysokoškolské štúdium pre učiteľa je momentálne nastavené na 5 rokov, avneč náročnosťou prevyšuje aj medicínske vzdelanie. Väčšina budúcich učiteľov študuje bežne 7 až 8 rokov a musia prejsť štyrmi náročnými záverečnými skúškami, oproti medicíne, kde sú len dve. Je samozrejmosťou, že počas vysokoškolského vzdelávania sú študenti celý čas na školách v rôznych pozíciách. Táto náročná vysokoškolská príprava podporila v spoločnosti úctu k povolaniu učiteľa a zároveň umožnila všetkým pedagógom veľkú slobodu v ich práci.
Bezplatné vzdelávanie a duševná pohoda
Hlavnými rysmi fínskeho školstva sú štátne príspevky či vysoká autonómia škôl. Až do deviatej triedy je vzdelávanie jednotlivcov plne dotované štátom, čo v praxi predstavuje bezplatnú dopravu do školy, bezplatné učebnice a iné materiály, ako aj bezplatnú stravu. Obrovským benefitom je právo každého žiaka na pomoc. A tým nemyslíme len žiakov s postihnutím, ale i bežné deti, ktoré trebárs potrebujú pomôcť v rámci určitého predmetu.
Celkovo je v školách kladený veľký dôraz na tzv. „wellbeing“ (blahobyt) žiakov a v tejto súvislosti tu existuje celý systém podpory. Napríklad poskytujú špeciálno-pedagogickú diagnostiku priamo v rámci školy; neexistujú tu pedagogicko-psychologické poradne.
Fínski učitelia čelia veľmi podobným ťažkostiam u detí a hľadajú rovnako ako my riešenia. Vo Fínsku chýba polovica psychológov v školách, každé druhé miesto ostáva neobsadené. Fínske školstvo rozhodne netrpí nedostatkom financií (dávajú do školstva až 5,9 % HDP oproti slovenským 4,6 %). Otázkou je, do čoho financie investujú. Už menej je to personálna podpora detí v psychickom a duševnom zdraví. Deti vypĺňali každoročný well-being dotazník pre štátne štatistiky a identifikáciu rizík, no či váha zberu dát zodpovedala skutočným opatreniam pre pomoc deťom sme sa nedozvedeli. Vypracúvajú sa plány well-beingu, ale pravdepodobne sa nelíšia od našich plánov koordinátorov prevencie.
Školská inšpekcia? Nonsens!
Školských inšpektorov by ste vo fínskych školách hľadali márne. Školská inšpekcia tu totiž neexistuje. To však kladie veľkú mieru zodpovednosti na samotné školy, a to tak v auto-evaluácii, ako i v testovaní žiakov.
„Pomôž mi, aby som to dokázal sám“
Zodpovednosť škôl, ktorá im je plne prenechaná zo strany štátnych orgánov, je ďalej prenášaná na samotných žiakov. Fíni razia heslo, že žiak sám musí cítiť zodpovednosť za svoje vzdelávanie a napredovanie. Platí tu princíp zamerania sa na učenie detí než na ich testovanie.
Pri štúdiu na strednej škole sú niektoré predmety povinné, ale väčšinu si žiaci volia sami. Žiaci sú teda viac než u nás autormi svojej vlastnej študijnej dráhy.
Prístup učiteľov na hodinách má často vysokoškolský „nádych“, čo polopatisticky vysvetlil Alexis Katakalidis, z iniciatívy Učiteľ naživo, myšlienkou: „Radi ti pomôžeme, ale keď nechceš pracovať, je to tvoj problém a my ťa nebudeme nútiť“. Ústrednou ideou vzdelávania vo Fínsku je vzbudiť u žiakov prirodzenú túžbu po poznaní a radosť z učenia. Ak sa žiak na hodine cíti bezpečne, má dobrý vzťah k učiteľovi, vidí v ňom v prvom rade človeka, ktorý mu chce pomôcť a „naštartovať“ ho pre správnu vec, potom je jeho mozog otvorený učeniu. Potvrdzuje to i Kristi Lonka, profesorka psychológie vzdelávania na univerzite v Helsinkách, ktorá dodáva: „Myslím, že najväčšou chybou je viesť deti k presvedčeniu, že svet je jednoduchý, a že keď sa naučia určité fakty, budú naň pripravené.“
Sebahodnotenie ako cesta k úspechu
Aby bol žiak vnútorne motivovaný k sebavzdelávaniu a patrične zaň zodpovedný, je dôležité rozvíjať uňho schopnosť hodnotenia vlastnej práce a pokroku (sebahodnotenia). Vo fínskych školách sú žiaci dôsledne vedení k sebahodnoteniu a identifikácii svojich vzdelávacích potrieb. V rámci nového kurikula je súčasťou hodnotenia i vlastné hodnotenia a hodnotenie od spolužiaka. Je to zároveň skvelá cesta k tomu, aby žiaci porozumeli cieľom učenia. Len tak môžu hodnotiť seba i spolužiaka. Žiaci sú tu tiež hodnotení z rôznych aspektov - tak za celkový výsledok, ako aj za pracovné schopnosti (vynaložené úsilie, snahu) či správanie. Celkovo tu o hodnotení uvažujú ako o hodnotení podporujúcom učenie.
Ako učiteľka v strednej odbornej škole pedagogickej EBG v Žiari nad Hronom, vytáram svojim žiakom priestor na ich sebahodnotenie - najčastejšie pri ústnej odpovedi. Stretávam sa však s nechuťou a neochotou žiakov ohodnotiť svoj vlastný výkon. Cítia sa zaskočení, zahanbení, a často sú ich odpovede zamietavé, napr.: „Ja to nemám rád. Neviem sa zhodnotiť. Neviem čo mám povedať. Na to ste tu vy, aby ste ma ohodnotili a dali mi patričnú známku. Nechcem sa hodnotiť, je mi to trápne.“ Nie je to ľahká cesta, ale nie nemožná.
Z vlastnej skúsenosti si dovolím tvrdiť, že naši učitelia sú stále silne orientovaní na učebný obsah svojho predmetu, v ktorom rozvoj kompetencií potrebných, ba priam nevyhnutných na „prežitie“ v dnešnom svete, je len akési „sci-fi“. Barbora Zavadilová z iniciatívy Učiteľ naživo, ktorá bola priamo účastná na vzdelávaní vo fínskych školách, uvádza veľmi zaujímavú myšlienku istej fínskej učiteľky, a to: „Predtým sme deti učili vedomostiam, ale dnes je iná doba. Dnes je potrebné ich viesť k tomu, aby si vedeli vyhľadávať informácie, vedeli pracovať v Google dokumentoch, ...“
V jednote je sila
Fínski učitelia sa nevyhýbajú tradičným metódom výučby, akým je klasické vysvetľovanie učiva hromadne všetkým žiakom naraz, avšak v zásade uplatňujú celú paletu aktivizujúcich metód, kde je práca na vzdelaní ponechaná v prvom rade žiakom. Obrovským prínosom pre vzdelávanie vôbec je uplatňovanie medzizložkových vzťahov. Učitelia neučia jednotlivé predmety izolovane, ale hľadajú medzi nimi konsenzus, ktorý vo vedomí žiaka vytvára poznatky ako jeden neoddeliteľný celok, nie izolované fakty, ktoré následne nedokážu použiť v situáciách, v ktorých sa to od nich vyžaduje.
Učitelia majú relevantnú slobodu robiť, čo uznajú za vhodné a k vzájomnej spolupráci sú podporovaní zo strany vedenia. V podstate celý školský systém Fínska je založený na dôvere. Učitelia majú dôveru vedenia školy a celkovo štátu, že budú svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia.
Klasické triedy sú príliš zastarané a neposkytujú priestor pre rôznorodú prácu. S touto myšlienkou Fíni školské triedy „otvorili“. Prispôsobili ich tak, aby v triede mohlo byť viac žiakov naraz, ale všetci sa nemuseli učiť to isté v rovnakom čase. Čo to v praxi znamená?
Kvalitné vybavenie učební
Takáto práca si však vyžaduje kvalitné vybavenie učební, ktorými Fíni nepochybne disponujú. Špecializované triedy na odborné a výchovné predmety sú špičkovo vybavené (chemické pomôcky, telocvične). Učebňa hudobnej výchovy je vybavená množstvom dychových nástrojov, gitár, sadami bubnov a inými nástrojmi. Nechýbajú tiež priestranné kuchyne, kde sa žiaci učia variť. V každej triede sa nachádza minimálne jeden dataprojektor s interaktívnou tabuľou, tablety, notebooky, wifi. V centre budovy školy sa nachádza školská knižnica, ktorá je zároveň verejnou knižnicou, čo znamená, že je prístupná nielen všetkým žiakom školy, ale i obyvateľom toho ktorého mesta, či štvrte. V rámci psychohygieny majú fínske deti nariadené, aby cez veľké prestávky a obedové pauzy chodili von na vzduch, a tam športovali.
Ku všetkým rovnako, no s každým inak
Jan Amos Komenský v 17. storočí apeloval na dostupnosť vzdelania pre všetkých, bez ohľadu na ich stav, pohlavie, spoločenskú triedu, vierovyznanie či iné odlišnosti. Rovnako i Fíni vedia, že systém musí slúžiť všetkým, bez ohľadu na to, aké majú rodinné zázemie. Vzdelávanie vnímajú ako kľúčové pre konkurencieschopnosť a rozvoj blahobytu v spoločnosti. Vedia, že učitelia musia byť na špičke spoločnosti a dostatočne ich v tom podporujú a oceňujú. A čo je úžasné, neopovrhujú žiadnym dieťaťom v zmysle „má na to, nemá na to“. Je to tým, že fínski učitelia majú väčší rešpekt k detskej individualite, k tomu, že deti majú rôzne druhy nadania a talentu. Neodsudzujú ich a neoznačujú pomyselnou nálepkou „hlúpy, neschopný“ len preto, že im v danej chvíli práve nejde čítanie, čí počítanie. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo majú študenti s učiteľmi dobré vzťahy.
Fínske deti sa v dôsledku systému vzdelávania, ktorý nedokáže vyrovnávať rozdiely v sociálnom postavení rodín, stávajú znevýhodnenými, menej gramotnými pre potreby súčasného sveta, menej uplatniteľnými na trhu práce. Slovensko sa v schopnosti vyrovnávať sociálne rozdiely nachádza na piatom najnižšom mieste nad Poľskom, Estónskom, USA a Írskom.
Mgr. Barbora Vaněk ďalej hovorí, že znevýhodnenie vyplývajúce z rozdielov v sociálnom postavení rodičov existuje vo všetkých krajinách. „Vrátane veľkých rozdielov v miere kompenzácie tohto znevýhodnenia v systéme vzdelávania. Najvyššia schopnosť kompenzovať sociálnu nerovnosť je vo Fínsku a najnižšia v Poľsku. Podľa pracovníčky Katedry andragogiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici neexistujú modely, metodiky ani nástroje, ktorými by spoločnosť cielene a systematicky intervenovala najmä u tých skupín obyvateľov.
„Masívny nástup prenikania technológií vyžaduje zvlášť rozvinuté čitateľské a numerické kompetencie. Ich zaostávanie môže spôsobiť zaostávanie vo vzdelávaní, kvalifikácii, uplatnení sa na trhu práce a môže vytvárať predpoklady sociálnej exklúzie, chudoby a znižovania sociálno-ekonomického statusu.
Osem odborníkov na inkluzívne vzdelávanie intenzívne spoznávalo fínsky vzdelávací systém počas návštevy škôl v Helsinkách a okolí 1.-7. októbra 2022. Fínske školy sú kvalitne nastavené smerom zhora. Učiteľom sa dostáva podpora od vedenia a tešia sa aj dobrému statusu v spoločnosti. Fínske školstvo je jedinečné v mnohých aspektoch. Základom je rozložené vedenie v uplatňovaní stratégií. Okrem ministerstva školstva, ktoré má len veľmi obmedzené kompetencie, existuje vo Fínsku Národná agentúra pre vzdelávanie, ktorá je apolitická a združuje odborníkov. Práve táto Národná agentúra udáva smer a plánuje rozvoj fínskeho školstva v etapách 10 rokov. Jednými z posledných zavedených noviniek bolo vzdelávanie všetkých riaditeľov v participatívnom vedení školy, pozitívna pedagogika a prístup „Less is More“ (menej je viac). Práve prístup k žiakom cez menej je viac umožňuje ich lepšiu podporu v učení. Napríklad menej testovania dáva viac času na učenie, menej učiva znamená viac času ísť do hĺbky, menej domácich úloh umožní deťom učiť sa cez skúmanie a hru, menej žiakov v triedach dáva priestor na individuálnu podporu. Aj keď v praxi je niekedy náročnejšie vidieť tieto princípy a inovácie, je úžasné, že tvoria základ aj pre vzdelávanie budúcich, ale aj súčasných učiteľov.
Výsledky v PISA (2018) ukazujú, že fínski a slovenskí žiaci aj napriek väčším rozdielom vo výsledkoch nemajú v spokojnosti so životom až taký rozdiel, o čom sme sa aj sami presvedčili. Lepšie výsledky a výkony sami o sebe negenerujú viac šťastia, radosti a spokojnosti. Z rozhovorov s riaditeľmi a učiteľmi to bolo zrejmé. Deti vypĺňali každoročný well-being dotazník pre štátne štatistiky a identifikáciu rizík, no či váha zberu dát zodpovedala skutočným opatreniam pre pomoc deťom sme sa nedozvedeli.
Fínski učitelia síce zarábajú dvojnásobok toho ako slovenskí (odvádzajú však pomerne vysoké dane a majú vyššie ceny a náklady), predsa čelia podobným problémom. Boria sa s problémami v triedach, motivácii žiakov, frontálnou výučbou, ale aj vlastným duševným zdravím a vyhorením.
V podstate celý školský systém Fínska je založený na dôvere. Učitelia majú dôveru vedenia školy a celkovo štátu, že budú svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia. Od viacerých riaditeľov sme počuli „Som vďačný/á, že mám takýchto učiteľov. Bez nich by naša škola nemohla takto skvele fungovať.“ V praxi to tiež znamená, že riaditeľ nerieši odbornosť alebo prístup učiteľov. Dôveruje tomu, že prichádzajú fundovaní odborníci a jeho úlohou je im vytvárať najlepšie možné pracovné prostredie.
Učitelia vo Fínsku sú v spoločnosti rešpektovaní. A hoci nie je tak ľahké stať sa učiteľom, jeho postavenie v dnešnej dobe je náročné aj kvôli inklúzii. Fínski učitelia ani nie pred rokom štrajkovali pre nespokojnosť s platmi, ale aj so záťažou vo svojej práci. Ako sme sa rozprávali s učiteľmi, zistili sme, že sa boria s pravidlami, používaním mobilov u detí, závislosťou na hrách, ale aj riešením konfliktov. Rýchle riešenia nemajú. Čo však majú je schopnosť spolupracovať, dôverovať dieťaťu, jasné pravidlá vzájomného sa správania voči žiakom aj kolegom. Zodpovednosť za splnenie domácich úlohe je na žiakovi, rodičovi sa úlohy nezasielajú. V školách sme nevideli, že by učiteľ kričal, alebo trestal.
tags: #komparativna #pedagogika #finsko
