Desiderius Erasmus Rotterdamský (1466/9-1536), známy aj ako knieža zaalpských humanistov, bol uznávaný ako najvýznamnejší európsky učenec už za svojho života. V období búrlivých náboženských debát sa odvážil odhaliť chyby a zneužívanie moci zo strany katolíckej cirkvi, ako aj jej reformátorov. Dnes je považovaný za jednu z hlavných osobností, ktoré prispeli k zmene náboženskej scény v Európe.
Erazmus bol vynikajúcim znalcom gréčtiny a latinčiny, čo mu umožnilo porovnávať latinské preklady Biblie, ako napríklad Vulgátu, so skoršími gréckymi rukopismi Kresťanských gréckych Písiem, známe ako Nový zákon. Toto skúmanie ho presvedčilo o životne dôležitej úlohe poznania Biblie. Keďže bol presvedčený, že kresťanstvo by malo byť spôsobom života, a nie iba dodržiavaním nezmyselných rituálov, presadzoval obnovu vnútri katolíckej cirkvi.
Jeho tvorbu charakterizuje hlad po poznaní a bol stelesnením človeka nového typu, ktorý prekračuje hranicu medzi stredovekom a novovekom. Je žiarivou postavou obdobia veľkých objavov a smelých moreplavcov, prevratne rozširujúcimi obzor človeka.
Najvýznamnejšie diela a ich obsah
Chvála bláznivosti (Stultitiae Laus)
Jeho najznámejšie dielo, satira Chvála bláznivosti, sa zrodilo v šťastnom období na vrchole autorových tvorivých síl. Autor sa predstavuje ako učenec s rozsiahlymi vedomosťami a ostrý kritik. Na kritické šľahy, ktoré vrhá do tváre súčasníkov, nevyslovuje osobne, ale kladie ich do úst Bláznivosti, ktorej sa aj v čase krutej inkvizície všetko prepáči. Neľútostne útočí na všetky stavy - defilujú tu šľachtici, cirkevní hodnostári, scholastici, filozofi, spisovatelia, ale neujdú jej ani neresti pospolitého ľudu. Táto satira je zároveň akousi skrytou spoveďou Erazma, avšak ostražito kontrolovaná chladným rozumom.
Knižka Chvála bláznivosti obsahuje výber z Mórias enkómion, id est, Stultitiae Laus. Jednotlivé slová a vety sú autentickým prekladom z latinského originálu. Prekladateľka Daniela Prónayová vybrala z diela "to podstatné a dôležité."
V tomto diele Erazmus neváhal vysloviť ostré kritické poznámky na adresu vládnucich dynastií, šľachty a vysokej cirkevnej hierarchie. Jeho dielo, akokoľvek duchaplné, neposkytuje celistvý obraz o Erazmových postojoch, názoroch a cieľoch, ale predstavuje satirický obraz sveta, ktorého nešváry možno aplikovať na ktorékoľvek historické obdobie.
Výchova kresťanského vladára (Institutio principis Christiani)
V roku 1516 vydal Erazmus Výchovu kresťanského kniežaťa. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi Karolovi V. Všeobecné princípy cti a úprimnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s Machiavelliho Vladárom ako najvýznamnejší spis o vláde 16. storočia.
Výchova kresťanského vladára sa stala rýchlo veľmi populárnou. Erazmus tu totiž nepredstavil iba svoj ideál panovníka, ale svojej drobnokresbe podrobil aj prejavy každodenného života vladárov a ich prisluhovačov. Dielko tak získalo na nadčasovosti a zrozumiteľnosti pre rôznych čitateľov v rôznych dobách. Podľa všetkého sa Erazmovými radami riadili celé generácie habsburských princov.
Erazmus sa na rozdiel od iných podujal vykresliť obraz ideálneho panovníka, ktorý vo svojich činoch dôsledne uplatňuje zásady kresťanskej morálky. Dôležitá pre neho nie je postava vladára, ale idea. Preto, hoci prvé vydanie tohto svojho spisu naozaj venoval Karolovi V., postupne hľadal aj ďalších adresátov medzi monarchami vtedajšej Európy (Henrich VIII., František I., Ferdinand Habsburský).
Užitočná rozprava o vedení vojny s Turkami (Utilissima consultatio de bello Turcis inferendo)
Spis Užitečná rozprava o vedení války s Turky s výkladem Žalmu 28 (Utilissima consultatio de bello Turcis inferendo et obiter enarratus Psalmus XXVIII) Desideria Erasma Rotterdamského bol sepsán a poprvé publikován roku 1530, tedy krátce po bouřlivých událostech ve Vídni, která byla na podzim předchozího roku sevřena v obležení tureckého vojska. Za těchto okolností se Erasmus rozhodl zapojit do debaty o válce s Turky a v Užitečné rozpravě probrat argumenty pro i proti jejímu vedení.
Hlavním cílem spisu je však pojednat o tom, jak válku vést úspěšně, pokud k ní už dojde, a protože klíč k úspěchu spočívá v přístupu křesťanstva k víře a morálce, je do textu umně zakomponován i výklad Žalmu 28.
Dôverné hovory (Colloquia Familiaria)
Z obecně známých spisů nejslavnějšího humanisty 16. století, ERASMA ROTTERDAMSKÉHO (1467-1536), největší obliby a rozšíření vedle CHVÁLY BLÁZNOVSTVí dosáhly DŮVĚRNÉ HOVORY (COLLOQUIA FAMILlARIA). Vyšly na samém začátku náboženské krize roku 1518, rok po veřejném vystoupení Lutherově, jehož přívrženci je uvítali stejně nelibě jako pravověrní mniši a ostatní odpůrci německé reformace.
Ve všech rozmluvách, které přítomný výbor nabízí, najdeme barvité vylíčení mravů 16. století, ve všech poznáváme mistra slohu, jazykové elegance, břitkého vtipu i sžíravé satiry, pro něž bývá Erasmus nazýván „latinským Voltairem“. Vidíme zde totéž, co ne chybí už ve CHVÁLE BLÁZNOVSTVÍ, totiž bystrý postřeh, pronikavou psychologickou analýzu, nemilosrdné satirické šlehy i shovívavý úsměv starého filosofa.
Erazmus a reformačné hnutie
Erazmus Rotterdamský žil v období významných náboženských reforiem a jeho Nový zákon v gréčtine bol pre protestantských reformátorov neoceniteľný. Kým sa reformácia nestala skutočnosťou, niektorí Erazma považovali za reformátora, ale neskôr dal jasne najavo, že sa v búrlivých debatách odmieta pridať na ktorúkoľvek stranu. Pred viac ako sto rokmi učenec David Schaff o Erazmovi napísal: „Zomrel sám, bez toho, že by niekam skutočne patril.“
Erazmove reformačné aktivity neboli vítané ani na katolíckej, ani na reformačnej strane. Posledné roky života mu sťažovali spory s ľuďmi, ktorí mu boli dovtedy sympatickí. Medzi týmito spormi je významný predovšetkým jeden s Ulrichom von Hutten, výrazným géniom, ktorý sa pridal na Lutherovu stranu. Erazmus Ulricha obviňoval, že prekrútil či nepochopil jeho výroky ohľadom reformácie a opakoval svoju pozíciu nenadržiavať žiadnej zo strán.
Erazmus ako textový kritik a vydavateľ
Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej filológie. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu) takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej gréčtiny. Roku 1516 vydal kritické vydanie gréckeho textu Nového zákona s vlastným latinským prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval pápežovi Levovi X. a na vydanie textu použil obnovené rukopisy.
V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu instrumentum dnes bežné testamentum. Erazmov kritický text použili napríklad na anglický preklad prekladatelia kráľa Jakuba I. (King James Bible), z prvých českých prekladov ho použil Václav Beneš Optát. Erazmov text bol neskôr označovaný ako textus receptus.
Jeho spisy určené na publikovanie ako aj súkromnú korešpondenciu písal v latinčine, rovnako dobre však ovládal aj gréčtinu, čo bolo ostatne pravidlom medzi humanistami. Bol presvedčeným zástancom humanistickej učenosti čerpajúcej z antickej vzdelanosti a veril, že silou písaného a tlačeného slova dokáže zmeniť ľudí aj svet k lepšiemu.
Erazmov politický odkaz
Osobitné miesto v jeho bohatom diele zaujímajú spisy politického charakteru. Vyjadroval sa v nich k aktuálnym politickým otázkam, aby otvorene kritizoval politickú roztrieštenosť kresťanskej Európy, ktorá neraz viedla k vojnovým konfliktom. Vojny totiž v akejkoľvek podobe rozhodne odmietal.
V záverečnej štúdii analyzujeme politické myslenie Erazma Rotterdamského a upozorňujeme na historické reálie Európy na začiatku 16. storočia. Erazmus dáva najavo svoju humanistickú učenosť aj využívaním gréckych citátov, ku ktorým potom ponúka svoju latinskú textovú interpretáciu. Pre lepšiu zrozumiteľnosť sme na týchto miestach slovenský text upravili a ponúkli iba preklad Erazmovej latinskej textovej interpretácie. Významným zdrojom Erazmovej argumentácie sú aj knihy Svätého písma; pričom je evidentné, že z viac ako dvoch desiatok takýchto odkazov a citácií sú mnohé doslovné.
Veríme, že vôbec prvé publikovanie slovenského prekladu Výchovy ponúkne nielen odborným kruhom, ale aj bežnému čitateľovi možnosť spoznať ďalšiu podobu Erazmovho humanistického sveta a obráti zaslúženú pozornosť na tohto velikána európskych duchovných dejín, ktorého hlas znie aktuálne aj pre dnešný svet.
tags: #erazmus #rotterdamsky #diela
