Legendárny brankár oslavuje 60 rokov. PRAHA. Volám sa Dominik Hašek a odmalička som sa chcel stať brankárom. Takto by mohlo začať spomínanie na kariéru - bez preháňania - jedného z najlepších hokejistov histórie. Bolo by to dlhé rozprávanie o výnimočnom talente, húževnatosti a neúnavnom odhodlaní, pretkané množstvom historiek. Československá a česká hokejová legenda dnes oslavuje 60 rokov a pri tejto príležitosti Sportnet prináša jej príbeh.
Dominik Hašek, rodným príjmením Kaštánek, sa narodil 29. januára 1965 v Pardubiciach. Priezvisko Hašek po nevlastnom otcovi nosí od 10 rokov. Vyrastal v generácii detí, ktoré trávili všetok voľný čas na ulici. Nezáležalo na tom, čomu sa aktuálne venovali, iba sa hýbali. V tom momente si ani neuvedomovali, že si budujú skvelý základ pre profesionálny šport. Medzi nich patril aj Dominik.
„Nikdy som netúžil zobrať si hokejku alebo loptu a strieľať góly. Vždy som si postavil z niečoho bránku alebo sa postavil medzi dvere a chytal som,” hovoril v dokumente pre ČT Šport. Prvý kontakt s hokejom prišiel na jazere v centre mesta, kde malý Dominik na starých korčuliach chytal nájazdy a strely od otca. Nikto vtedy nemohol ani tušiť, že práve v komunistickom Československu sa formuje jeden z najlepších brankárov v histórii.
Hokeju sa začal venovať ako malé dieťa a svojimi výkonmi upútal pozornosť už v mládežníckych kategóriách. V bránke stál vždy ako najmladší z družstva a čelil o niekoľko rokov starším protihráčom. V roku 1981, keď mal len 16 rokov, debutoval v drese Tesla Pardubice vo federálnej lige, ktorá bola najvyššou súťažou v Československu. V prvom zápase proti vtedajšiemu Gottwaldovu (dnes Zlín) inkasoval iba jeden gól. „Cítil som sa, že som vyhral niečo veľké, pritom to bol iba zápas predposledného tímu s posledným,” spomínal.
Hašek už v mladom veku vynikal netradičným štýlom chytania, nebol ako ostatní brankári. Mal neuveriteľný reflex, pohyblivosť a schopnosť predvídať, kam smeruje strela. Namiesto klasických postojov a pohybov bol jeho štýl plný improvizácie a akrobatických skokov. Napriek tomu bol úspešný.
V Pardubiciach rýchlo prerástol svojich súperov a stal sa oporou mladého mužstva. Dovtedy relatívne slabému tímu pomohol nabrať zdravé sebavedomie. V roku 1987 oslavoval s Teslou prvý federálny titul. Klub zopakoval úspech aj o dva roky neskôr. Hašek sa stal ikonou mužstva a obľúbenec fanúšikov, ktorí skandovali jeho meno na tribúnach.
Ešte pred ziskom prvého titulu v domácej lige, bol ako 18-ročný draftovaný do NHL. V roku 1983 si ho vybralo Chicago Blackhawks v desiatom kole ako 199. hráča v poradí. „O tom, že som bol draftovaný, som sa dozvedel, keď sme si so spoluhráčom Frantom Musilom prezerali počas návštevy Francúzska časopisy v trafike,” hovorí teraz s úsmevom Hašek. V totalitnom režime mladý brankár netušil, čo je draft a vôbec ho to nezaujímalo. NHL bola v tom čase iba súťaž niekde ďaleko v zámorí, kde sa hráči z Československa len ťažko mohli dostať, nie to ešte presadiť. Hašek bol v Pardubiciach spokojný. Hral v dobrom mužstve, chodil do školy a vtedajšie pravidlá o úteku za hranice nemienil porušiť. Novembrová revolúcia mu však zmenila život.
Svet sa zrazu otvoril a znenazdajky sa objavil agent s menom Ritch Winter. Bol prvý, kto oslovil už 24-ročnú hviezdu československej ligy a ponúkol mu zmluvu v NHL.
Do Spojených štátov odcestoval v čase, keď sa mu narodil prvý syn. To však nebola jediná komplikácia - Hašek totiž nevedel ani slovo po anglicky. Keď prišiel do Chicaga, nevítali ho ako hviezdu. V zostave bol neohrozenou jednotkou Ed Belfour a pre nového hráča nebolo miesto. Navyše, Hašekov špecifický štýl spočiatku nevedeli oceniť a väčšinu premiérovej sezóny strávil mimo NHL. Klub ho poslal do vtedajšej International Hockey League (IHL), ktorá slúžila ako rozvojová „farmárska” liga. Tam chytal za tím Indianapolis Ice a čakal na svoju príležitosť v prvom tíme.
Tá napokon prišla. Vo finále Stanleyho pohára proti Pittsburghu, dres ktorého si obliekal aj mladý Jaromír Jágr. Hašek všetkých uchvátil. Napriek tomu, že inkasoval štyri góly, predviedol niekoľko skvelých zákrokov a priklonil si fanúšikov na svoju stranu. Ukázal Amerike, že vie chytať. Chicago ale o jeho služby nemalo záujem a v roku 1992 ho vymenilo do Buffala Sabres.
Dominik Hašek: Najdôležitejšie momenty kariéry
Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že to bol krok späť. Buffalo nepatrilo medzi popredné tímy NHL, no pre Hašeka to bola šanca zažiariť. Nakoniec to bol zásadný moment jeho kariéry. Jeho „pardubická” deviatka bola v Buffale obsadená a vtedajší kustód mu povedal, že bude trikrát lepší ako v Európe, nech si vyberie 39. Číslo sa neskôr stalo symbolom Hašeka.
Kým v Chicagu sa snažili jeho štýl chytania zmeniť a smiali sa mu, v Buffale naopak. Tréner brankárov mu pomohol vylepšiť ho. Hašek zapracoval na korčuľovaní a práci s hokejkou. Z Dominika sa stal „dominátor”. Úplne ovládol štatistiky 90-tych rokov. Aj napriek tomu, že proti nemu stáli hviezdy ako Gretzky, Lemieux, Jágr, Sakic, Lindros alebo Selänne. Hašek prekonával rekordy a komentátori prekonávali svoje hlasivky. Stal sa neohrozeným strážcom bránky Buffala a jeho unikátny štýl šokoval celú ligu. Bol schopný chytať puky, ktoré už boli takmer v bránke. Rozšíril svoj arzenál pohybov, často ležal na chrbte alebo chytal puk rukami. Rýchlo si získal rešpekt hráčov, trénerov a fanúšikovia vedeli, že sledujú niečo mimoriadne.
V roku 1999 dotiahol Buffalo do finále Stanleyho pohára. Napriek jeho heroickým výkonom Sabres prehrali s Dallasom, no Hašekov status hrdinu bol neotrasiteľný.
| Ocenenie | Počet | Roky |
|---|---|---|
| Vezina Trophy | 6 | 1994, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001 |
| Hart Memorial Trophy | 2 | 1997, 1998 |
| Ted Lindsay Award | 2 | 1997, 1998 |
| William M. Jennings Trophy | 3 | 1994, 2001, 2008 |
| Stanley Cup | 2 | 2002, 2008 |
NHL nebola jediným miestom, kde Hašek vynikal. V roku 1998 sa s českým reprezentačným výberom stal olympijským víťazom.
Napriek tomu, že profesionálny hokej vyžaduje obrovskú fyzickú a psychickú záťaž, Dominik Hašek sa popri svojej hokejovej kariére venoval aj štúdiu. V roku 1984 odmaturoval na gymnáziu a následne začal študovať dejepis a pedagogiku na Pedagogickej fakulte v Hradci Králové. V júli 1989 zložil štátne záverečné skúšky a diplomovú prácu napísal na tému „Psychologická osobnosť brankára“. Hašek sám priznal, že štúdium mu pomáhalo udržať sa mimo „mládežníckych hriechov“ a dodalo mu to disciplínu.
Po ukončení aktívnej hráčskej kariéry sa Dominik Hašek venoval aj trénerstvu a manažérskym pozíciám v hokeji, čím potvrdil svoju celoživotnú oddanosť tomuto športu.
tags: #dominik #hasek #vzdelani
