Odhaľte tajomstvá doktorandského štúdia na Filozofickom ústave SAV – Váš kľúč k vedeckému úspechu!

Filozofický ústav SAV, v. v. i., v zmysle Zákona č. 131/2002 Z.z. ponúka doktorandské štúdium v dvoch hlavných študijných programoch, a to v spolupráci s renomovanými univerzitami.

Študijné programy a spolupráca s univerzitami

Na základe dohody s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave sa na ústave uskutočňuje doktorandské štúdium v študijnom programe systematická filozofia. Toto štúdium je možné absolvovať v dennej forme (dĺžka štúdia: 4 roky) aj v externej forme (dĺžka štúdia: 5 rokov). V súlade s príslušnými právnymi normami prebieha štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Okrem toho, na základe dohody s Filozofickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sa na ústave uskutočňuje doktorandské štúdium v študijnom programe dejiny filozofie. Tento študijný program je rovnako možné študovať v dennej (dĺžka štúdia: 3 roky) alebo v externej forme štúdia (dĺžka štúdia: 4 roky). V súlade s príslušnými právnymi normami prebieha štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Mapa Slovenska s vyznačenými mestami Bratislava a Košice

Prijímacie konanie a výber tém

Témy na ďalší akademický rok, vypísané školiteľmi, sa zverejňujú najneskôr do konca februára daného kalendárneho roka. Zverejnením tém sa zároveň vyhlasuje prijímacie konanie do doktorandského štúdia.

Uchádzačom o doktorandské štúdium sa odporúča konzultovať prípravu projektu doktorandského výskumu, ktorý je súčasťou prihlášky, s potenciálnym školiteľom.

Proces výberu financovania a prihlášky

Pred podaním samotnej prihlášky na doktorandské štúdium musia uchádzači absolvovať Výber financovania doktorandov na FÚ SAV, v. v. i. Dokumenty na výber financovania sa posielajú do 31. marca.

Pri podávaní prihlášky na doktorandské štúdium uchádzač postupuje podľa pokynov Fakúlt: FEI STU, FMFI UK, PriF UK. Preferovaný spôsob podania prihlášky je elektronický, je možné tiež vyplniť papierové tlačivo s prílohami. Termín podávania prihlášok býva do 30. apríla príslušného roka.

Cez systém AIS2 sa záujemca prihlási na vypísanú tému, kde vyplní elektronickú prihlášku. V kolónke zaradenie uvedie FÚ SAV, v. v. i. Kópiu prihlášky pošle na FÚ SAV, v. v. i.

O dátume, forme a podmienkach výberovej skúšky budú uchádzači vopred informovaní na poskytnuté kontakty. Forma výberovej skúšky je zvyčajne ústna pred výberovou komisiou (presný postup podľa Pravidlá výberu financovania doktorandov). Po dohode je možné vykonať výberový pohovor aj online.

Uchádzač v krátkej prezentácii (cca 10 min.) informuje komisiu o predchádzajúcich dosiahnutých výsledkoch (záverečné práce, ŠVOČ, atď.), náplni a zámeroch plánovaného štúdia.

Spôsob vyhodnocovania výsledkov prijímacej skúšky

Spôsob vyhodnocovania výsledkov prijímacej skúšky zahŕňa stanovenie poradia uchádzačov a minimálneho počtu bodov potrebných na prijatie. Uchádzači budú rozdelení do skupín: a) vyhovel - prijať, b) vyhovel - neprijať (napríklad pre nedostatok miest), c) nevyhovel.

Študijné programy a ich anotácie

Garantom doktorandského štúdia Filozofického ústavu SAV, v. v. i., je prof. h.c., Dr. habil phil. et theol. [Meno školiteľa].

Študijný program 2.1.2. Anotácie:

Politická demokracia v epoche antropocénu: Kandidát vypracuje problémovú analýzu koncepcie politickej demokracie v epoche antropocénu s odkazom na tradíciu kritickej teórie spoločnosti a teórie postdemokracie, averzívnej demokracie, simulačnej demokracie a iných spôsobov spracovania problému demokracie.
Absurdno vo francúzskej filozofickej tradícii: Vo francúzskej filozofickej tradícii je téma absurdna aj v súčasnosti prítomná a bola do nej introdukovaná fenomenologickými mysliteľmi, ako sú E. Levinas (pojem il y a) a M. Blachot (pojem neutra). V nedávnom období tento štýl myslenia oživili okrem iných myslitelia A. Comte-Sponville (pojem beznádeje), Clément Rosset (idiotskosť) a Marcel Conche (tragickosť). Podobné prvky však môžeme vysledovať aj u mysliteľov, ktorí z nich nerobia centrum svojho myslenia (zúfalstvo u C. Romana). Pôjde o preskúmanie koncepcií tejto tendencie so zámerom predstaviť takú interpretáciu primárne negatívne konotovaných termínov, ktorá bude slúžiť ako východisko pre ich „pozitívne“ pochopenie (príkladom môže byť tragická múdrosť u Concha).
Morálna zodpovednosť a moderné technológie: Diskusie okolo morálnej zodpovednosti patria medzi najrozšírenejšie a najrelevantnejšie vo filozofii. Argumentácia zvyčajne nie je založená na nejakom formálnom systéme. Cieľom je predstaviť nové argumenty v rámci dichotómií v existujúcich debatách ohľadom morálnej zodpovednosti a/alebo argumentovať pre nové pohľady na relevantné problémy. Použitie analytických metód by malo viesť k modelu argumentácie vo formálnom systéme. Výskum by mal byť špeciálne zameraný na vplyv moderných technológií (AI a podobne).
Neklasické logiky a modálne pojmy: Študent sa v práci zameria na filozofické a matematické výskumy v širokej oblasti neklasických logík, ktoré možno klasifikovať ako formálne prostriedky na analýzu syntaktického a sémantického správania modálnych pojmov v konkrétnych kontextoch, ako napríklad deontické usudzovanie, temporálne usudzovanie, epistemické usudzovanie a doxastické usudzovanie.
Normatívne uvažovanie a formálne nástroje: Táto výskumná téma sa týka analýzy základných pojmov, ktoré sú súčasťou každodenných problémov normatívneho uvažovania, vrátane etických pravidiel, morálnych hodnôt, deterministických verzus nedeterministických systémov a teórií konania. Okrem toho sa týka vývoja logických a výpočtových nástrojov pre asistované uvažovanie v normatívnej oblasti, založených na formálnom vyjadrení týchto pojmov.
Konflikt a nepriateľstvo v sociálnych vzťahoch: Fenomény konfliktu a nepriateľstva sú tradične reflektované ako nežiaduce, prechodné a odvodené. Zámerom výskumu je nadviazať na minoritný prúd myslenia a skúmať ich ako konštitutívne súčasti rozvrhu sociálnych vzťahov. Základné opozície nepriateľstva a priateľstva, cudzieho a vlastného je možné chápať ako hierarchické a mocenské štruktúry. Zároveň sú však nevyhnutným predpokladom pre orientáciu v sociálnom svete. Prostredníctvom pohybu dialektickej negácie predstavujú základ pre utváranie a vývoj sociálnej identity.
Environmentálna humanistika a filozofia: Environmentálna humanistika sa snaží integrovať humanitné a spoločenskovedné výskumy príčin a dôsledkov devastácie životného prostredia. Do veľkej miery sa pritom opiera o environmentálnu filozofiu, resp. problém vzťahu človeka a prírody, ktorý je v environmentálnej filozofii formulovaný z mnohých perspektív. Do environmentálnej humanistiky sa tak prenášajú mnohé metodologické a argumentačné problémy environmentálnej filozofie, ktoré komplikujú formovanie metodológie environmentálnej humanistiky. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať tie koncepty environmentálnej filozofie, ktoré sa rozhodujúcim spôsobom podieľajú na formovaní environmentálnej humanistiky.
Antropocén a teória demokracie: Koncept antropocénu poukazuje na to, že aj politické subjekty sú v konečnom dôsledku závislé od bio-geo-chemických tokov materiálu a to v planetárnom meradle. Pred-antropocénne koncepty demokracie však tento fakt neberú do úvahy a zároveň pracujú prevažne s teritoriálne vymedzenými entitami, označovanými ako štáty. Máloktorý z industrializovaných štátov však dokáže reprodukovať svoju materiálnu a politickú existenciu iba zo zdrojov, ktoré má k dispozícii v medzinárodne uznaných hraniciach svojho teritória. Zdroje na svoju reprodukciu, ale aj pohltiská emisií a ďalších odpadov produkovaných touto reprodukciou si tak musia štáty zabezpečovať mimo svojho územia. To sa deje prevažne mocenskými, teda nedemokratickými prostriedkami a metódami, ktoré fakticky umožňujú vysoko-industrializovaným štátom žiť na úkor druhých. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať vplyvy, ktoré majú tieto javy na teóriu demokracie.
Nihilizmus a etika v existencializme: Kľúčovou témou existencialistického hnutia 19. aj 20. storočia bol nihilizmus alebo nezmyselnosť. Existencialisti tvrdili, že nič nemá vnútornú hodnotu a že akékoľvek pravdivé tvrdenie o hodnotách je vždy založené na iracionálnej, ideologickej alebo sebaklamovej argumentácii. Preto sa zdráhali argumentovať v prospech hodnoty čohokoľvek vôbec. To podkopávalo ich pokusy o vytvorenie teórie etiky, ktorá svojou povahou závisí od predpokladu hodnôt a tvrdení o tom, čo je správne alebo nesprávne. Je možné tento problém vyriešiť v existenciálnej tradícii? V dielach mnohých existencialistických autorov, ako napríklad Kierkegaarda a Sartra, je zjavne prítomný silný etický či dokonca moralizujúci prvok, ale dá sa z neho vytvoriť skutočná a konzistentná teória etiky vzhľadom na základný princíp nihilizmu a nezmyselnosti? Existuje táto dilema aj dnes, v 21. storočí, ktoré sa tiež považuje za vek nihilizmu?
Filozofia dejín v súčasnosti: Kým v 19. storočí bola filozofia dejín prosperujúcou oblasťou, v súčasnej filozofii sa stáva čoraz menej významnou. Postmoderné aj analytické teórie dnes odmietajú myšlienku pokroku alebo zmyslu dejín, ktorá bola pre tradičné teórie kľúčová. Je možné robiť filozofiu dejín bez týchto myšlienok? Je filozofia dejín dnes ešte životaschopným odborom vo filozofii, alebo ju treba považovať za zastaranú paradigmu?
Zodpovednosť za pozitívny dopad umelej inteligencie: Inteligentné technológie podľa niektorých výskumníkov vedú k medzerám v zodpovednosti, niektorí to popierajú. Výskum v tejto oblasti sa sústredil prevažne na zodpovednosť za negatívny dopad umelej inteligencie na svet. Dizertácia preskúma terén zodpovednosti za pozitívny dopad umelej inteligencie a predloží riešenie prípadných medzier v zodpovednosti tohto druhu.
Kontrola nad inteligentnými technológiami: Kontrola nad inteligentnými technológiami je komplexným fenoménom, ktorý vedie k viacerým ťažkým otázkam, výzvam a problémom: Sme odsúdení na stratu kontroly nad inteligentnými technológiami? V koho rukách má byť aká forma kontroly? Aká forma kontroly je morálne prijateľná? Ako sa vzťahuje problém zodpovednosti ku problémom kontroly v kontexte inteligentných technológií? Dáva zmysel hovoriť o zodpovednej kontrole nad inteligentnými technológiami? Práca predloží odpovede na tieto otázky.
Podstata a rozsah nemožnosti: Ponúkaná doktorandská téma skúma nemožnosť, konkrétne vzťah medzi otázkou podstaty - „čo je to nemožnosť?“ - a otázkou rozsahu - „aký je rozsah nemožnosti?“. Nemožné svety predstavujú užitočný nástroj na analýzu nemožnosti a v nadväznosti na aparát možných svetov poskytujú spôsob ako adekvátne zodpovedať uvedené otázky. Cieľom projektu je rozpracovanie identity a rozsahu nemožnosti.
Nereprezentačná hyperintenzionalita: Mnoho filozofických problémov sa v súčasnosti formuluje cez prizmu hyperintenzionálnych rozlíšení. Tieto rozlíšenia sa pôvodne zaviedli v jazyku reprezentácií, no zároveň sa navrhli rôzne teórie, ktoré považujú hyperintenzionalitu za fenomén, ktorý sa týka aj sveta (tzv. non-representational hyperintensionality), nielen nášho hovorenia o ňom (tzv. representational hyperintensionality). Práca bude vychádzať z týchto teórií a predloží vlastnú teóriu nereprezentačnej hyperintenzionality.
Pasivita a pozornosť vo fenomenologickej analýze: Cieľom dizertačnej práce bude preskúmanie problematiky pasivity, pozornosti, schopnosti rozpoznávania vo fenomenologickej analýze vychádzajúcej z Edmunda Husserla (v príslušných textoch Husserliana). Práca bude sledovať tieto koncepty v analýzach pasívnych syntéz a konštitúcií, ako sú konštituované pre-reflektívnou danosťou sveta, ktorá je súčasťou subjektivity. Túto tému predstavuje napr. aj P. Ricœur na základe Husserlom vypracovaného pojmu životného sveta, ktorý vystupuje ako pozadie modifikujúce subjektívne akty. Takisto sa touto témou zaoberali aj ďalší fenomenológovia ako A. J. Steinbock, D. Zahavi a i. Vypracovanie dizertácie predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a prácu s nemeckými primárnymi zdrojmi.
Fenomenologická analýza literárneho textu: Dizertačná práca sa zameria na možnosti využitia fenomenologického prístupu pri analýze literárneho textu a v rámci toho na analýzu imaginácie, postoja, vnímania, intencionality, umeleckého diela a i. Táto oblasť skúmania vychádza z Husserlovej fenomenológie a je rozvinutá aj v prácach viacerých fenomenológov a literárnych vedcov (M. Heidegger, M. Merleau-Ponty, P. Ricœur, R. Ingarden, J. Patočka, Z. Mathauser, F. Matejov a ďalší), o ktorých sa môže práca takisto výberovo opierať. Vypracovanie dizertačnej práce predpokladá znalosť fenomenologickej filozofie a schopnosť pracovať s nemeckými primárnymi zdrojmi.

Študijný program 2.1.3. Anotácie:

Kritická analýza Kantovho traktátu „O večnom mieri“: Východiskom tejto práce je kritická analýza filozofického a politického kontextu Kantovho traktátu „O večnom mieri“. Doktorand vysvetlí vzťah Kantovho politického myslenia a transcendentálnej filozofie, bez pochopenia ktorého nie je možná analýza koncepcií Kantovej politickej filozofie. Autor sa teda zameria na niektoré hlavné problémy Kantovej filozofie, ktoré sa skrývajú za pojmami sloboda, právo, idea práva, štát, štátny systém, konštitucionalizmus, liberalizmus, republikanizmus, kozmopolitizmus atď.
Novopyrrhónska skeptická tradícia a Odo Marquard: Doktorand spracuje príspevok najvýznamnejšej osobnosti tejto tradície, nemeckého filozofa Oda Marquarda. V práci sa zameria na Marquardovo pokračovanie v tradícii pyrrhovského skepticizmu a jeho ďalší rozvoj pri aplikácii na moderné podmienky, na pojem filozofia dejín a na koncepciu etiky (morálky) a antropológie (habitualizmus, antropológia, homo compensator). Na tomto základe sa pokúša konfrontovať svoje vlastné postoje k otázkam, ktoré kladie moderná novopyrhonovská skepsa: čo nás formuje; čo môžeme ovplyvniť; ako chápeme politické pravidlá, ktoré riadia spoločnosť; či máme možnosť interpretovať ich ešte iným spôsobom, ako sa pohybujeme v neustálom konflikte s mnohorakosťou a jednotou, atď.
Environmentálna humanistika a environmentálna filozofia: Cieľom environmentálnej humanistiky je integrovať environmentálne výskumy realizované v rozličných humanitných a spoločenských vedách v nadväznosti na poznatkovú bázu o miere antropogénnej devastácie planetárneho systému vytváranej vedami o systéme Zeme. Metodologickým základom konštituovania environmentálnej humanistiky je environmentálna filozofia, ktorá formuluje princípy vnútornej koexistencie environmentálnych humanitných vied. Na potrebu holistického, interdisciplinárneho a transdisciplinárneho prístupu k reflexii príčin a dôsledkov antropogénnej devastácie životného prostredia upozorňovali viacerí autori, ktorí sú spájaní so vznikom environmentálnej filozofie, resp. sociálnej a politickej ekológie. Cieľom práce je identifikovať kľúčové ideové iniciatívy umožňujúce etablovania environmentálnej filozofie a analyzovať ich vplyv na konštituovanie environmentálnej humanistiky.

Školitelia a garant

Školiteľom doktorandského štúdia na Filozofickom ústave SAV, v. v. i., je prof. PhDr. [Meno školiteľa]. Garantom doktorandského štúdia je prof. PhDr. Roman Holec, DrSc.

Predseda výberovej komisie: prof. PhDr. Roman Holec, DrSc.

Členovia výberovej komisie: prof. Martin Homza, Dr., prof. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, PhD., doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD., doc. PhDr. Jan Dolák, Ph.D.; zástupca zamestnávateľov: PhDr. Miroslav Sabol, PhD. (Historický ústav SAV, v. v. i.); zástupca študentov: Mgr. [Meno zástupcu študentov]

Spolugaranti: prof. Martin Homza, Dr., prof. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, PhD., doc. PhDr. Frederik Federmayer, PhD., doc. PhDr. [Meno spolugaranta]

Ďalšie relevantné inštitúcie

Informácie o doktorandskom štúdiu v oblasti filológie sú dostupné aj v súvislosti s inými ústavmi SAV:

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zabezpečuje štvorročné interné doktorandské štúdium ako externá vzdelávacia inštitúcia v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v rámci študijného odboru Filológia, študijný program Literárna veda. Od akademického roka 2025/2026 spolupracuje ústav pri poskytovaní štúdia pre novoprijatých doktorandov a doktorandky ako externá vzdelávacia inštitúcia s Filozofickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v rámci študijného odboru Filológia, študijný program Literárna veda. Výučba predmetov prebieha v sídle ústavu v Bratislave. Garantom doktorandského štúdia v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., je prof. Mgr. [Meno garanta].