Pedagogická činnosť, resp. pedagogická prax, je zadefinovaná v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 317/2009 Z. z. ako súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku.
Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť, ktorou sa uskutočňuje školský vzdelávací program alebo program kontinuálneho vzdelávania, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje výchovný program, vykonávané pedagogickým zamestnancom.
Pedagogickú prax nie je možné krátiť.
Z uvedeného vyplýva, že pedagogický zamestnanec, ktorý vykonával v jednom kalendárnom roku 10 mesiacov priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a v ďalšom roku vykonával priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť osem mesiacov, má spolu 18 mesiacov, t. j. jeden rok a šesť mesiacov pedagogickej praxe.
Započítaná prax je zadefinovaná v § 6 zákona č. č. 553/2003 Z. z.
Prehľad demonštrácií a protestov
Demonštrácia pedagógov na Námestí SNP v Bratislave, ktorú dnes 25. januára zorganizovala Iniciatíva slovenských učiteľov, je momentálne v plnom prúde.
Snaha o zlepšenie podmienok v školstve sa nestretla s pochopením vlády a protest nepodporili ani odbory.
Napriek tomu sa k iniciatíve hlási už viac ako 11512 učiteľov z 738 škôl, ktorí sa snažia dosiahnuť nápravu súčasnej situácie v školstve.
Iniciatíva poukazuje na zlé platové podmienky, nízku úroveň vybavenosti škôl a tiež problémový systém vzdelávania pedagógov.
„Plat začínajúceho učiteľa sa pohybuje okolo 625 eur v hrubom, v čistom mi chodí na účet 450 eur. Nemám síce rodinu, nemám záväzky, bývam s rodičmi, ale aj keby som chcel zmenu, bohužiaľ s tým nedokážem nič spraviť. Je jasné, že sa tým stáva povolanie učiteľa pre mladých nepopulárne, lebo práve plat je v dnešnej dobe základný motivujúci faktor pre výber zamestnania.
Historické kontexty demonštrácií
17. novembra 1939 boli uzatvorené české vysoké školy nemeckými okupačnými vojskami.
17. novembra 1989 prišlo k potlačeniu študentského pochodu v pražských uliciach.
17. V novembri 1968 od okupácie našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy ubehli skoro tri mesiace.
Študenti boli jednou z hlavných síl podporujúcich demokratizačné reformy známe ako Pražská jar.
Voči poriadkom, ktoré mali byť v Československu nastolené, preto vysokoškoláci v Bratislave, Trnave, Nitre, Žiline či iných mestách protestovali už od začiatku akademického roka 1968.
Protesty sa uskutočnili v dňoch 16. októbra až 17. októbra 1968, 29. októbra 1968 a 6. novembra 1968 až 7.
Vedenie Komunistickej strany Slovenska (ďalej len „KSS“) počítalo s tým, že ďalšie nepokoje vypuknú okolo 17. novembra 1968.
Jeho predsedníctvo na zasadnutí z 11. novembra 1968 uložilo vedúcim tajomníkom strany v krajoch a v Bratislave „urobiť potrebné opatrenia na zabezpečenie verejného poriadku, a to predovšetkým v období okolo 17.
Ondrej Klokoč, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady a člen predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, mal zabezpečiť zákaz verejných zhromaždení na Slovensku v čase od 14. novembra do 21.
Štátna bezpečnosť v jednej zo správ informovala, že už 14. novembra 1968 sa na bratislavských vysokoškolských internátoch objavovali výzvy k manifestácii.
Tá sa mala uskutočniť 16.
Hlavnou témou bol protest proti vojenskej prítomnosti sovietskej armády, ale aj kritika vtedajšej politiky štátnych a straníckych štruktúr.
Po rokovaní medzi zástupcami študentských organizácií a zrejme i tlaku zo strany akademických a politických miest sa protest mal uskutočniť len na pôde vysokých škôl.
Po komunikácii s vysokoškolákmi v Prahe sa študenti rozhodli vstúpiť do ostrého štrajku.
Ako prví začali štrajkovať poslucháči Chemickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT - dnes STU), nasledovali ju ďalšie fakulty SVŠT a ďalšie vysoké školy v Bratislave.
K 18. novembru 1968 štrajkovali už všetky vysoké školy v hlavnom meste.
O deň neskôr sa pridala i Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Nitre a Trnave.
Štrajky pokračovali až do 22.
Riadiacim orgánom štrajkov boli štrajkové výbory na príslušných vysokých školách.
Hoci formálne ich zastrešoval Zväz vysokoškolákov Slovenska, tento sa do celej akcie zapojil len v menšej miere.
Študenti však neostali len na vysokých školách.
Ich delegácie sa 19. novembra 1968 rozbehli získať podporu do priemyselných podnikov, stredných škôl, štátnych inštitúcií.
Na stredných školách sa študenti po akciách vysokoškolákov pokúsili vstúpiť do štrajku, iniciatívu však zastavili riaditelia škôl.
Podľa zistení ŠTB organizátori štrajku neboli s výsledkami spokojní.
Hoci od invázie vojsk Varšavskej zmluvy ubehol len krátky čas a spoločenský vývoj ešte prial reformnému procesu, začali sa už postupne objavovať prvé náznaky normalizačného režimu tak, ako ich poznáme z neskoršieho obdobia.
Ako sa dozvedáme zo spomienok študentského funkcionára Jindřicha Markusa: „Už vtedy ale príslušníci štátnej bezpečnosti sledovali činnosť študentov, ako napríklad na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre počas štrajkov v dňoch 18. - 20.
Iným fenoménom bol postupne sa šíriaci strach a z neho vyplývajúce reakcie na situáciu.
Vtedajší študent psychológie na FF UK Mikuláš Sliacky opisuje to, že: „od štrajku sa nás pokúsili odradiť niektorí profesori aj funkcionári ČSM7, v pamäti mi utkvel najmä spomínaný Marián Babic.
Tváril sa ako malý Napoleon, čo ma osobitne popudzovalo.
Udalosti predchádzajúce 17. novembru 1939
Rok 1939 bol v českých krajinách komplikovaný.
Počas marca 1939 zaniká Česko-Slovensko.
Na troskách bývalej republiky zriaďujú nacisti Protektorát Čechy a Morava.
Dianie po marci 1939 sa neupokojovalo, skôr naopak.
Široké zložky obyvateľstva rozličnými spôsobmi prejavovali nesúhlas s novovzniknutou situáciou.
Formy odporu sa rôznili.
Verejnosť mala silu aj na väčšie akcie, ktoré sa viazali spravidla k významným osobám či dátumom v českých dejinách.
V máji 1939 sa ako protest proti nacistom využil prevoz telesných pozostatkov básnika Karla Hyňka Máchu na cintorín v Pražskom Vyšehrade.
Na prvé výročie podpísania Mníchovskej dohody vyjadrilo svoj odpor bojkotom električkovej dopravy pražské obyvateľstvo.
Električky premávali v ten deň bez pasažierov.
Nový význam získal 28. október, výročie vzniku Československa.
14. marca 1939 vzniká Slovenská republika.
Deň na to prichádzajú do Prahy nemecké vojská, vzniká Protektorát Čechy a Morava.
Nacistické okupačné moc nastoľuje vlastný režim, demonštruje sa.
Nacistické orgány pri pokuse o potlačenie demonštrácii strieľajú do davu.
Zomiera robotník Václav Sedláček, niektorí ľudia sú zranení.
Druhá obeť nacistického teroru, študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity Jan Opletal zomiera 11. novembra 1939 na následky zranení.
Opletalovo pochovávanie o štyri dni neskôr sa stáva dôvodom pre usporiadanie ďalšieho odporu voči nacistom.
Okupačná moc pripravuje odvetnú akciu.
Ráno 17. novembra 1939 na osobný rozkaz Adolfa Hitlera vtrhli na vysokoškolské internáty nemecké jednotky.
Veľká časť študentov bola odvezená do koncentračného tábora.
Deväť študentov bolo popravených.
Ešte v ten istý deň vyšiel výnos, ktorým sa uzavreli všetky české vysoké školy.
O dva roky neskôr v Londýne bol 17.
Situácia v školstve a protesty v súčasnosti
Situácia vo východnom bloku sa v druhej polovici osemdesiatych rokov výraznejšie skomplikovala.
Sovietsky zväz sa pod vplyvom generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova a jeho politiky otvorenosti (glasnosť) a prestavby (perestrojka) začínal vnútorne meniť a demokratizovať.
Bolo len otázkou času, kedy vplyvy sovietskej politiky začnú prenikať aj do satelitov Sovietskeho zväzu.
V Poľsku a Maďarsku sa postupný prechod k demokracii odštartoval ešte v roku 1988.
Vo východnom Nemecku padol 9.
Gustáv Husák, dlhoročný generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ďalej len "ÚV KSČ") sa síce vzdal najvyššej straníckej funkcie (ponechávajúc si funkciu prezidenta), jeho nástupca Miloš Jakeš však prijateľný nebol.
Oficiálne sa deklarovala prestavba a demokratizácia, v realite však navrhované zmeny mali viac formálny charakter.
Mocenský monopol naďalej držala v rukách komunistická strana.
Zmeny v okolitých krajinách neunikli ani obyvateľstvu žijúcemu v Československu.
Čoraz odvážnejší ľudia vyšli niekoľkokrát do ulíc pri rôznych príležitostiach.
Na Slovensku sa do pamätí vryla Sviečková manifestácia z marca 1988.
V Čechách vyšli do ulíc ľudia pri príležitosti 20. výročia upálenia študenta Jana Palacha v januári 1989.
Podobná situácia sa opakovala v auguste toho istého roku, a to v čase 21.
Napriek tomu sa k iniciatíve hlási už viac ako 11512 učiteľov z 738 škôl, ktorí sa snažia dosiahnuť nápravu súčasnej situácie v školstve.
Iniciatíva poukazuje na zlé platové podmienky, nízku úroveň vybavenosti škôl a tiež problémový systém vzdelávania pedagógov.
Učiteľ Boris Beliansky hovorí, že svoju prácu miluje, no plat ho núti rozmýšľať o konci.
Pedagóg zo stredného Slovenska Miloš Ďurina zas tvrdí, že sú pripravení štrajkovať ako lekári.
Naprieč slovenskými školami sa dnes učitelia a učiteľky hromadne zapojili do tichého protestu s názvom Školstvo v smútku - Protest v čiernom.
Pedagógovia prišli oblečení v čiernom a čítajú otvorený list s požiadavkami odborárov.
Podobne ako lekári, aj oni chcú okrem iného zvýšenie platov všetkých zamestnancov v školstve o desať percent od budúceho roku.
Štátny rozpočet s tým ale nepočíta.
Pedagógovia sa zhodujú, že nastal čas začať s nátlakovými aktivitami.
Niektoré školy v regiónoch už majú problém zabezpečiť ich fungovanie práve pre nedostatok zamestnancov.
Miloš Ďurina, učiteľ informatiky na Gymnáziu Ivana Kraska v Rimavskej Sobote, hovorí, že banskobystrickí odborári sú pripravení ísť v krajnom prípade aj lekárskou cestou, teda podať výpovede.
Zatiaľ však ich vyjadrenie nevôle neovplyvnilo vyúčbu na škole.
Dnes sa na rimavskosobotskom gymnáziu do protestu zapojila väčšina učiteľov a učiteliek.
„Školstvo v smútku signalizuje protest v čiernom.
Zatiaľ ide o symbolický prejav,” hovorí Ďurina, člen Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy za banskobystrický kraj.
Fotku v čiernom oblečení zdieľali pedagógovia na sociálnych sieťach, aby upozornili na nespokojnosť aj širokú verejnosť.
„Žiadame zvýšiť tarifné platy všetkých zamestnancov školstva o 10%, legislatívne nastaviť odmeňovanie pedagogických, odborných zamestnancov a tiež rovnako nepedagogických.
Chceme zjednotiť odmeňovanie všetkých zamestnancov a žiadame štát, aby akceptoval zásadné pripomienky odborového zväzu,” priblížil jednotlivé body Ďurina.
Plat ho núti rozmýšľať o odchode
Protestuje aj učiteľ bratislavskej strednej Školy umeleckého priemyslu Boris Belianský, ktorý upozorňuje, že ak sa nič nezmení, zo školstva bude nútený odísť.
„Mnoho učiteľov/učiteliek musí mať popri škole aj druhé zamestnanie, aby vôbec vyžili z učiteľského platu.
Sám som to pocítil ako začínajúci učiteľ, a to zatiaľ nesplácam hypotéku a nemám deti.
Pracujem ako učiteľ piaty rok.
Ide o posledný z radu protestov, v ktorom Maďari prejavujú svoju nespokojnosť s hospodárskou a školskou politikou premiéra Viktora Orbána.
Demonštrácia sa konala k výročiu vypuknutia povstania proti sovietskej nadvláde v roku 1956, napísala agentúra Reuters.
Demonštranti kritizovali vládu za to, že nezvýšila učiteľom platy, ktoré sú podľa nich príliš nízke.
To podľa protestujúcich spôsobuje malý záujem o toto povolanie a nedostatok pedagógov v školách.
Kúpnu silu platov navyše znižuje vysoká inflácia, ktorá v Maďarsku v septembri dosiahla 20 percent.
Kvôli rýchlemu tempu rastu cien sa k protestom pridali aj ľudia z iných profesií.
Rečníci v prejavoch požadovali zrušenie obmedzenia práva na štrajk a posilnenie práv učiteľov.
V uplynulých týždňoch médiá informovali o prepustení niekoľkých učiteľov, ktorí sa zúčastnili obdobného protestu v januári.
Rečníci tiež žiadali odstránenie ideologických prvkov z preberanej látky.
"Bez učiteľov nie je budúcnosť," hlásali niektoré transparenty.
Za zvýšenie platov učiteľom a efektívnejšie opatrenia proti inflácii ľudia v Maďarsku demonštrovali už na začiatku tohto mesiaca, keď sa ich zišlo zhruba 35-tisíc.
Bol to jeden z najväčších tohtoročných protestov.
Demonštrácia sa uskutočnila v deň, keď si Maďarsko pripomína výročie začiatku povstania proti sovietskej nadvláde v roku 1956.
V príhovore k svojim priaznivcom na západe Maďarska Orbán vyzval na zomknutie národa.
Podľa neho sa vláda snaží stabilizovať ekonomiku a bude pokračovať s politikou maximálnych cien energií.
Práve stanovenie cenového stropu na elektrinu a plyn bolo kľúčovým prvkom vládnej reakcie na rýchly rast nákladov na energie.
Situácia v Strednej odbornej škole v Levoči
Približne polovica študentov Strednej odbornej pedagogickej školy v Levoči v piatok (3. 10.) do školy neprišla.
Po zmene vo vedení tam vládne napätá situácia.
Zamestnanci a žiaci školy sa rozdelili na dva tábory.
V stredu sa časť študentov obliekla do čiernej farby.
Vyjadrili takto svoj nesúhlas so situáciou v škole.
„Mali sme ako žiaci spoločný protest.
Odborné predmety nás neučia kvalifikovaní učitelia.
Vždy sa praxovalo v Levoči.
No a nastala taká vec, že sa chodí do Popradu, čo študentom prekáža,“ vysvetlila jedna zo študentiek.
„Aj pedagógovia sa medzi sebou neskutočne hádajú,“ uviedla ďalšia študentka.
”Takisto to rozdelilo aj nás žiakov na dva rôzne tábory,“ doplnila študentka.
Už aj rodičia vnímajú, že zmenami vo vedení školy sa napätie medzi učiteľmi prenáša na ich deti.
„Interné starosti a problémy majú riešiť mimo žiakov.
Žiak nesmie pocítiť, čo sa deje medzi učiteľmi,“ vyhlásila mama žiačky školy Denisa Vojteková.
Situácii na Strednej odbornej pedagogickej škole v Levoči sa v relácii Správy venovala redaktorka Marie Balážová Melníková: “Predtým úsmev na tvári, dnes každý smutný, každý sa bojí.
Budeme žiadať naspäť našu školu, kde sa chodilo s úsmevom na tvári,“ uviedol otec žiaka Marián Mižigár.
Odchádzajú zamestnanci
Situácia v škole sa vystupňovala natoľko, že v stredu z 330 žiakov prišla na vyučovanie sotva polovica.
“Poukázať na to, že chceme zmenu systému.
My sami žiaci sme z toho v strese, nechápeme to,“ povedala žiačka strednej školy.
Podľa našich informácií pre zlú atmosféru už z tejto školy odišlo šesť zamestnancov a odchod zvažujú aj niektorí študenti.
“Odišli z práce dobrovoľne, nie za inou prácou, sú nezamestnaní.
Sami sa vyjadrili, nedá sa s týmto vedením vyjsť,“ objasnil bývalý riaditeľ Strednej odbornej pedagogickej školy v Levoči Miroslav Repaský.
V ňom reaguje, že udalosti v škole vníma ako dôsledok manipulácie bývalého zamestnanca, s ktorým bol ukončený pracovný pomer.
„V záujme zachovania bezpečného a rešpektujúceho prostredia sme podnikli kroky, ktoré majú predchádzať podobným situáciám v budúcnosti,“ uviedla riaditeľka Miriam Niňajová.
Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ školy vyjadril znepokojenie a situáciu chce okamžite riešiť.
„Žiaci boli neopodstatnene zatiahnutí do pracovnoprávnych sporov.
Ako zriaďovateľ dôrazne odsudzujeme takéto praktiky.
Je neprípustné, aby boli študenti účastníkmi akýchkoľvek konfliktov, ktoré nesúvisia s ich výchovno-vzdelávacou činnosťou,“ povedala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Dáša Jeleňová.
Už na budúci týždeň vyšlú do školy odborný kontrolný tím, ktorý všetko prešetrí.
Demonštrácia na Letenskej pláni v Prahe
Na Letenskej pláni v Prahe sa v sobotu popoludní zišli desaťtisíce ľudí na demonštrácii, ktorú zvolal spolok Milion chvilek pod heslom „Nenecháme si ukradnúť budúcnosť“.
Kritizujú tlak na verejnoprávne médiá či výšku výdavkov na obranu.
Spolok ľudí vyzval, aby inštitúcie aj verejnoprávne médiá bránili, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Sme tu preto, aby sme sa jasne postavili proti zavlečeniu našej krajiny na cestu Slovenska a Maďarska.
A odkazujeme politikom: To, že ste boli zvolení, vám nedáva právo zneužívať moc, ničiť inštitúcie, kupovať si beztrestnosť a zavádzať v ČR maniere východných autoritárov.
Vyzval ľudí, aby sa zapojili do aktivít na podporu občianskej spoločnosti, aby vstúpili do politických strán, prepájali sa a vytvorili tak silné občianske podhubie.
"Teraz cítime nádej a silu, ale budú to náročné roky, bude to chcieť odhodlanie.
Čaká nás skutočne boj, občianska rezistencia, mesiace nenásilného odporu...
Ale boj a protesty nebudú stačiť.
To je len nutná sebaobrana," vyhlásil Minář.
Medzi rečníkmi boli viaceré známe osobnosti, napríklad herci Zdeněk Svěrák a Ivan Trojan, ale tiež odborníci na bezpečnosť či vedci.
Svěrák pripomenul obdobie roku 1968, keď pracoval v rozhlase.
Vyzdvihol preto dôležitosť verejnoprávnych médií a slobodu.
"Trvajme na tom, že žiadna strana či hnutie, hoci vyhralo v slobodných voľbách, nesmie svojich porazených obmedzovať na slobode, nikdy!" povedal herec.
Na akciu dozeralo mnoho príslušníkov polície a antikonfliktného tímu.
Polícia na sociálnej sieti X uviedla, že krátko pred začiatkom akcie zadržala muža, ktorý strieľal z bytu na ulicu z airsoftových zbraní.
Incident bližšie nekomentovala.
Protest nadväzoval na akciu zo začiatku februára, keď sa na Staromestskom a Václavskom námestí v Prahe zišli desaťtisíce ľudí, aby podporili prezidenta Petra Pavla.
tags: #demonstrcna #pedagogicka #prax
