Odbor sociálnej práce je medzi študentmi populárny, či už kvôli prijímaciemu konaniu, náročnosti štúdia alebo sociálnemu cíteniu mladých Slovákov. Práca sociálneho poradcu a práca s osobami so zdravotným postihnutím alebo so sociálnymi prípadmi, ktoré žijú na okraji spoločnosti, nie je ľahká. Rovnako je dôležité vybrať si vhodnú tému bakalárskej práce, ktorá ešte nebola spracovaná a ktorá vás a daný problém posunie dopredu.
Tento článok ponúka prehľad aktuálnych výziev a potenciálnych tém bakalárskych prác zameraných na starostlivosť o seniorov, s cieľom inšpirovať študentov pri výbere ich výskumného zamerania.
Sociálne poradenstvo pre seniorov - aktuálna výzva
Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nové výzvy v oblasti sociálnej politiky a služieb. Seniori čelia špecifickým problémom, ako sú osamelosť, nedostatok finančných prostriedkov, zdravotné problémy, problémy s bývaním a diskriminácia. Sociálne poradenstvo zohráva dôležitú úlohu pri pomoci seniorom orientovať sa v systéme sociálnych služieb, získavať informácie o svojich právach a možnostiach a riešiť ich problémy.
Možné témy bakalárskych prác so zameraním na sociálne poradenstvo pre seniorov
Nižšie sú uvedené zaujímavé témy bakalárskych prác v odbore sociálna práca, ktoré sme našli, vymysleli alebo si jednoducho myslíme, že sú dobré. Možno vám prídu vhod aspoň ako inšpirácia.
- Potreby seniorov v oblasti sociálneho poradenstva v [konkrétna obec/mesto/región]: Táto práca by sa mohla zamerať na zistenie, aké sú najčastejšie problémy, s ktorými sa seniori v danej lokalite stretávajú, a aké informácie a služby potrebujú. Výskum by mohol byť realizovaný formou dotazníkov, rozhovorov so seniormi a pracovníkmi sociálnych služieb.
- Vplyv sociálneho poradenstva na kvalitu života seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na zistenie, či a ako sociálne poradenstvo ovplyvňuje kvalitu života seniorov, napríklad ich pocit osamelosti, sebestačnosti, bezpečia a spokojnosti so životom. Výskum by mohol byť realizovaný formou porovnania kvality života seniorov, ktorí využívajú sociálne poradenstvo, a seniorov, ktorí ho nevyužívajú.
- Úloha sociálneho pracovníka v procese sociálneho poradenstva pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu úloh a kompetencií sociálneho pracovníka v procese sociálneho poradenstva pre seniorov, s dôrazom na etické aspekty a špecifické potreby tejto skupiny klientov.
- Sociálne poradenstvo pre seniorov so špecifickými potrebami: (napr. seniori so zdravotným postihnutím, seniori žijúci v osamelosti, seniori z marginalizovaných skupín) Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu špecifických potrieb určitej skupiny seniorov a navrhnúť vhodné formy a metódy sociálneho poradenstva, ktoré by zohľadňovali ich individuálne potreby a možnosti.
- Využitie informačných a komunikačných technológií v sociálnom poradenstve pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu možností využitia informačných a komunikačných technológií (internet, mobilné aplikácie, sociálne siete) v sociálnom poradenstve pre seniorov, s cieľom zlepšiť ich prístup k informáciám a službám.
- Financovanie sociálneho poradenstva pre seniorov - analýza a návrhy na zlepšenie: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu súčasného systému financovania sociálneho poradenstva pre seniorov a navrhnúť možné zlepšenia, s cieľom zabezpečiť jeho udržateľnosť a efektívnosť.
- Prevencia sociálneho vylúčenia seniorov prostredníctvom sociálneho poradenstva: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu možností, ako sociálne poradenstvo môže prispieť k prevencii sociálneho vylúčenia seniorov, napríklad prostredníctvom podpory ich aktívneho zapojenia do spoločnosti, rozvoja sociálnych kontaktov a prístupu k vzdelávaniu a kultúre.
- Sociálne poradenstvo pre rodiny a opatrovateľov seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na potreby rodín a opatrovateľov seniorov v oblasti sociálneho poradenstva a navrhnúť vhodné formy a metódy podpory, ktoré by im pomohli zvládať náročnú úlohu starostlivosti o seniora.
- Etické dilemy v sociálnom poradenstve pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu etických dilem, s ktorými sa stretávajú sociálni pracovníci v procese sociálneho poradenstva pre seniorov, napríklad v súvislosti s ochranou ich práv, rešpektovaním ich autonómie a zabezpečením ich bezpečnosti.
- Vplyv legislatívy na sociálne poradenstvo pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu vplyvu legislatívy (napr. zákona o sociálnych službách, zákona o dôchodkovom poistení) na sociálne poradenstvo pre seniorov, s cieľom identifikovať prekážky a navrhnúť možné zmeny, ktoré by zlepšili jeho efektívnosť.
- Sociálne poradenstvo a podpora aktívneho starnutia: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu možností, ako sociálne poradenstvo môže prispieť k podpore aktívneho starnutia seniorov, napríklad prostredníctvom podpory ich zdravia, vzdelávania, kultúrneho vyžitia a dobrovoľníckej činnosti.
- Krízové sociálne poradenstvo pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu potrieb seniorov v krízových situáciách (napr. strata blízkej osoby, náhle zhoršenie zdravotného stavu, strata bývania) a navrhnúť vhodné formy krízového sociálneho poradenstva, ktoré by im pomohli zvládnuť tieto situácie.
- Sociálne poradenstvo pre seniorov v kontexte demografických zmien: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu vplyvu demografických zmien (starnutie populácie, migrácia, zmena štruktúry rodín) na potreby seniorov v oblasti sociálneho poradenstva a navrhnúť možné adaptácie systému sociálneho poradenstva na tieto zmeny.
- Sociálne poradenstvo pre seniorov žijúcich v domovoch sociálnych služieb: Táto práca by sa mohla zamerať na špecifické potreby seniorov žijúcich v domovoch sociálnych služieb v oblasti sociálneho poradenstva a navrhnúť vhodné formy a metódy podpory, ktoré by zohľadňovali ich individuálne potreby a možnosti.
- Spolupráca medzi rôznymi aktérmi v oblasti sociálneho poradenstva pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu spolupráce medzi rôznymi aktérmi v oblasti sociálneho poradenstva pre seniorov (sociálni pracovníci, lekári, zdravotné sestry, rodinní príslušníci, dobrovoľníci) a navrhnúť možné zlepšenia, s cieľom zabezpečiť koordinovanú a komplexnú starostlivosť o seniorov.
- Sociálne poradenstvo pre seniorov v kontexte pandémie COVID-19: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu vplyvu pandémie COVID-19 na potreby seniorov v oblasti sociálneho poradenstva a navrhnúť vhodné formy a metódy podpory, ktoré by zohľadňovali špecifické riziká a obmedzenia, ktoré pandémia priniesla.
- Vzdelávanie a supervízia sociálnych pracovníkov v oblasti sociálneho poradenstva pre seniorov: Táto práca by sa mohla zamerať na analýzu potrieb sociálnych pracovníkov v oblasti vzdelávania a supervízie v oblasti sociálneho poradenstva pre seniorov a navrhnúť vhodné formy a metódy, ktoré by im pomohli rozvíjať ich odborné kompetencie a zvládať náročné situácie v práci s touto skupinou klientov.
Pohyb a kondícia seniorov ako téma bakalárskej práce
S pribúdajúcim vekom sa stáva aktívny životný štýl kľúčovým faktorom pre udržanie zdravia, nezávislosti a celkovej kvality života seniorov. Bakalárske práce zamerané na pohyb seniorov predstavujú rozsiahlu a aktuálnu oblasť výskumu, ktorá si vyžaduje interdisciplinárny prístup. Zohľadňujú špecifické potreby a obmedzenia staršej populácie a zameriavajú sa na zlepšenie ich fyzickej zdatnosti, zdravia a kvality života.
Telovýchovné lekárstvo a jeho úloha
Telovýchovné lekárstvo zohráva kľúčovú úlohu v tomto procese, spájajúc teoretické poznatky o pohybovej činnosti s ich klinickou aplikáciou. Ústav telovýchovného lekárstva LF SZU v Bratislave poskytuje vzdelávanie v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo, ktorý sa zaoberá štúdiom reakcie a adaptácie človeka na pohybovú činnosť.
Teoretické východiská kondičnej prípravy seniorov
Kondičná príprava seniorov je komplexný proces, ktorý by mal vychádzať z dôkladnej analýzy ich zdravotného stavu, fyzickej zdatnosti a individuálnych potrieb. Je nevyhnutné zohľadňovať zmeny, ktoré prichádzajú s vekom, ako sú zníženie svalovej hmoty, kostnej hustoty, flexibility a kardiovaskulárnej výkonnosti. S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným zmenám v organizme, ktoré ovplyvňujú schopnosť vykonávať pohybové aktivity.
Praktické aspekty kondičnej prípravy seniorov
Pri realizácii kondičnej prípravy seniorov je dôležité zamerať sa na rôzne formy cvičení:
- Aeróbne cvičenia: Chôdza, plávanie, bicyklovanie, tanec. Zlepšujú kardiovaskulárnu výkonnosť, vytrvalosť a náladu.
- Posilňovacie cvičenia: Cvičenia s vlastnou váhou, s činkami, s odporovými gumami. Zvyšujú svalovú silu a hmotu, zlepšujú stabilitu a znižujú riziko pádov.
- Cvičenia na flexibilitu: Strečing, joga, pilates. Zlepšujú rozsah pohybu v kĺboch, znižujú svalové napätie a zlepšujú držanie tela.
- Cvičenia na rovnováhu: Tai-či, chôdza po nerovnom povrchu, cvičenia s balančnými pomôckami.
Dôležité zásady:
- Konzultácia s lekárom: Pred začatím cvičebného programu je vhodné konzultovať s lekárom, najmä ak má senior zdravotné problémy.
- Rozcvička: Pred každým cvičením je potrebné dôkladne sa rozcvičiť, aby sa telo pripravilo na záťaž.
- Správna technika: Cvičenia by sa mali vykonávať správnou technikou, aby sa predišlo zraneniam.
- Hydratácia: Počas cvičenia je dôležité piť dostatok tekutín.
- Dýchanie: Pri cvičení je potrebné správne dýchať.
- Dohľad: Cvičenia by sa mali vykonávať pod dohľadom kvalifikovaného odborníka, najmä ak má senior zdravotné problémy.
Návrhy tém pre bakalárske práce
Nasledujúce témy môžu poslúžiť ako inšpirácia pre bakalárske práce zamerané na pohyb seniorov:
- Vplyv rôznych foriem pohybovej aktivity na fyzickú zdatnosť seniorov.
- Účinnosť kondičných programov pre seniorov s rôznymi zdravotnými obmedzeniami.
- Motivácia seniorov k pravidelnej pohybovej aktivite.
- Hodnotenie kvality života seniorov po absolvovaní kondičného programu.
- Vývoj a implementácia kondičného programu pre seniorov v domovoch dôchodcov.
- Porovnanie rôznych metodických prístupov v kondičnej príprave seniorov.
- Vedomosti z oblasti zdravého životného štýlu u seniorov.
- Vplyv hypertonu m.piriformis pri ochoreniach pohybového aparátu.
- Komplexná fyzioterapeutická starostlivosť o pacienta s M.
Iné potenciálne témy bakalárskych prác
- Vplyv cvičenia na metabolický profil svalov u seniorov: Táto práca sa zameriava na výskum svalového metabolizmu dolných končatín seniorov pomocou statickej vodíkovej (¹H) magneticko-rezonančnej spektroskopie (MRS). Preskúma vplyv pravidelného cvičenia na metabolické procesy v kostrovom svalstve a porovnať rozdiely medzi aktívnymi a sedavými seniormi po 6-mesačnej intervencii. Vyhodnocovanie statických ¹H MRS dát s dôrazom na analýzu metabolitov ako acetylkarnitín, karnozín, intramyocelulárne tuky a kreatín u seniorov.
- Diferenciácia pacientov s diabetes mellitus od zdravých subjektov: Táto práca sa zaoberá diferenciáciou pacientov s diabetes mellitus od zdravých subjektov na základe parametra času príchodu pulzovej vlny (PAT), ktorý je odvodený zo súčasne zaznamenávaných signálov EKG a fotopletyzmografických (PPG) záznamov. Porovnávané budú dve metódy: kontaktná PPG a bezkontaktné fotopletyzmografické zobrazovanie (PPGI).
- Vplyv riadeného dýchania na mikrocirkuláciu: Cieľom bakalárskej práce je kvantifikovať vplyv riadeného hlbokého dýchania v rytme 4 s nádych a 4 s výdych na mikrocirkulačné parametre plantárnej oblasti nohy u zdravých dospelých subjektov vo veku 40 až 80 rokov, bez prítomnosti ochorení ovplyvňujúcich periférnu cirkuláciu.
- Vplyv sociálnych a etnických faktorov na antropometrické parametre a školských detí: Prierezová survey.
- Vplyv socio-ekonomických a etnických faktorov na stravovacie zvyklosti u a školských detí: Prierezová survey.
- Vplyv socio-ekonomického statusu na antropometrické parametre preda školských detí: Prierezová survey.
- Sledovanie prístupu k zdravotníckej starostlivosti u marginalizovaných skupín populácie: Prierezová survey.
- Využitie skríningového nástroja na zistenie úrovne gramotnosti u detí v mladšom a školskom veku.
- Využitie rôznych foriem a štúdií zdravotného stavu v klinickej a epidemiologickej praxi, metodologická a praktická analýza.
- Problematika a školských bazénov.
- Problematika hluku v meste Košice.
- Hygienická problematika vodných plôch vyhlásených za vhodné na kúpanie v okrese Košice okolie.
- Hodnotenie primárnej zdravotnej starostlivosti KAP testom u lekárov primárneho kontaktu.
- Manažment životného štýlu u pacientov s chronickou bolesťou.
Technologické aspekty v podpore pohybu seniorov
Moderné technológie ponúkajú nové možnosti pre monitorovanie a podporu pohybovej aktivity seniorov. Bakalárske práce sa môžu zamerať na:
- Vývoj a testovanie nositeľných senzorov pre monitorovanie pohybovej aktivity a fyziologických parametrov.
- Využitie telemedicíny pre vzdialené monitorovanie a konzultácie s fyzioterapeutmi a lekármi.
- Návrh interaktívnych cvičebných programov využívajúcich virtuálnu realitu a rozšírenú realitu.
- Vývoj systémov na detekciu pádov a automatické privolanie pomoci.
- Návrh osvetľovacieho zariadenia pre fotopletyzmografické zobrazovanie (PPGI): PPGI je bezkontaktná optická metóda na vyšetrovanie perfúzie tkanív na základe zmien v odrazenom svetle. Práca sa sústreďuje na výber a návrh osvetlenia s vhodnými vlnovými dĺžkami, voľbu typov svetelných zdrojov a optimalizáciu geometrie osvetlenia.
Využitie technológií na pomoc starším ľuďom a ich opatrovateľom | Garett Ho | TEDxMeritAcademy
Postavenie seniorov na trhu práce a ich profesijná realizácia
Na vekovú pracovnú situáciu seniorov na Slovensku poukazujú viaceré prieskumy, konštatuje Luppová (2012) a ďalej uvádza, že aj keď slovenská legislatíva zakazuje firmám v pracovných ponukách uvádzať vek, zistilo sa, že zamestnávatelia najviac hľadajú mladých. Firmy sa obávajú, že starší ľudia sú menej flexibilní a podávajú nižší výkon, resp. že majú problémy zvládať nové trendy. O vekovej diskriminácii svedčia aj výsledky, na ktoré poukazuje Inštitút pre verejné otázky. Zistilo sa, že pätina Slovákov vo veku 45 až 65 rokov sa stretla s nejakou formou diskriminácie v zamestnaní. Treba podotknúť, že aj Slovenské centrum pre ľudské práva dostáva najviac podnetov od občanov práve v súvislosti s diskrimináciou pre vek. V niektorých európskych štátoch sa zamestnávanie starších ľudí rieši legislatívnymi zmenami (napr. v Nemecku, Švédsku, Poľsku, Rusku). Dosahuje sa tým účinnejšia podpora zamestnávania starších občanov.
V našom príspevku chceme poukázať na rozpor medzi deklarovaním potreby dodržiavania rešpektu, dôstojnosti a práva človeka na rovnaké zaobchádzanie zo strany spoločnosti, vrátane práva na profesijnú realizáciu bez ohľadu na vek dospelých a priamou či skrytou diskrimináciou seniorov ak sa chcú uplatniť na trhu práce. Je pochopiteľné, že profesijná sebarealizácia duševne pracujúcich seniorov podlieha sociálnym zmenám a povahe aktuálneho sociálneho prostredia, pretože spoločenským zmenám sa nedá vyhnúť. Lenže v našej spoločnosti je aj pod vplyvom zjavných prejavov sociálnej devalvácie pracovného uplatnenia duševne pracujúcich seniorov na pracoviskách, kde pôsobia. Znaky spomenutej diskriminácie sú evidentné. Stačí sa prizrieť pracovnej realite seniorov - jednotlivých osôb, alebo aj skupín seniorov (muži, ženy, zdravotne postihnutí, osoby s nízkym vzdelaním, osoby s vyšším vzdelaním, ľudí bývajúcich v mestách či na vidieku a pod).
Spoločnosť podlieha mýtom, predsudkom a omylom v posudzovaní širokospektrálnej sociálnej skupiny spoluobčanov seniorov, vrátane duševne pracujúcich seniorov. Ide o prejavy, ktoré sme nazvali znakmi „globalizovanej sociálnej psychiky“ ľudí. Vďaka moderným komunikačným technológiám, ktoré miestami prerastajú cez hlavu mnohým osobám, žijú dnešní ľudia svoj život v prostredí sofistikovaného sieťovania a neprebernej ponuky spôsobov skôr a viac virtuálnych, než reálnych sociálnych vzťahov a sociálnej komunikácie. Náš príspevok je reflexiou výseku spomenutej reality, ktorá sa v súčasnosti utvára ako možný následok podporovania rôznych kultov v spoločnosti, napríklad kultu mladosti, bohatstva, kariéry a rýchleho postupu po spoločenskom rebríčku, či zrýchleného profesijného postupu skratkou. Zmenená realita vplýva na názory, postoje a hodnoty osôb a prejavuje sa v ich správaní a konaní. Narastajúca neistota, rast rizík a vytrácanie sa tradícií, procesy individualizácie, pluralizácia všetkých oblastí života a hodnôt a na druhej strane procesy unifikácie v sociálnej a kultúrnej oblasti, ktoré sú späté so súčasnou transformáciou a diskontinuitou, nadobúdajú nové dimenzie a kvality.
Pre populačný vývoj v SR je charakteristický dlhodobý pokles sobášnosti, pôrodnosti a plodnosti. V demografických procesoch došlo k očakávanému vývoju - z hľadiska vekovej štruktúry pokračuje proces starnutia obyvateľov, keď sa ďalej znížil podiel detí (0-14 ročných) a zvýšil podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, resp. vo veku 65 ročných a starších. Dochádza k zvyšovaniu priemerného veku a následne aj zvyšovaniu indexu starnutia. Podľa prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že SR by mala mať do roku 2025 zhruba 5,2 milióna obyvateľov. Počet dôchodcov bude pribúdať a naopak počet obyvateľov v produktívnom veku bude ubúdať. Podiel detí vo veku 0-14 rokov sa podľa prognózy v roku 2025 zníži zo súčasných 17,1% na 13% a počet ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši zo súčasných 11,6% na 20%. Stredná dĺžka života pri narodení u mužov z obdobia 1996-2000 na obdobie 2001-2005 narástla z hodnoty 68,91 na hodnotu 69,96 roka. U žien bol tento nárast miernejší, a to z hodnoty 77,53 na hodnotu 77,91. Naznačené prognózy vedú k záveru, že profesijné uplatnenie seniorov aj v poproduktívnom veku (od 62 rokov vyššie) sa stáva vážnym spoločenským problémom.
V rámci naznačených trendov krivky demografického vývoja, ktorý determinuje sociálny rozvoj v SR, možno považovať za nezmyselné, archaické a pre spoločnosť neprospešné také spoločenské praktiky, ktoré odsúvajú populáciu seniorov na vedľajšiu spoločenskú koľaj, nazvime to, pasívneho dožitia. Ide o hazard s významným pracovným individuálnym potenciálom ľudí, ktorí sa chcú a môžu profesijne realizovať aj v dôchodkovom veku (na Slovensku sa to týka populácie 62+). Je potrebné si uvedomiť, že počet starších ľudí vo svete i na Slovensku sa v priebehu prvej polovice 21.storočia zdvojnásobí. Prírastok starších ľudí bude najväčší v najvyšších vekových skupinách.
Z výsledkov prieskumu „Sonda do životného štýlu seniorov na Slovensku“ realizovanom Nadáciou Orange sa dozvedáme (Skokňová, 2010) , že na Slovensku žije vyše 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17% populácie. Skupina seniorov sa stáva prefeminizovaná - 61% tvoria seniorky. Za pozornosť stojí zistenie, že u skúmaných seniorov obsadili materiálne hodnoty nižšie až posledné priečky rebríčka hodnôt: Peniaze, ktoré znamenajú možnosť robiť si, čo chcem (53%). Keby som mal(a) viac peňazí, už by mi nič nechýbalo (33%). Mať vlastný dom (2%). Poznávať svet, cestovať (1%). Autorka prieskumu (Skokňová, 2010) poukazuje na to, že v dôchodkovom veku nestráca na dôležitosti potreba sebarealizácie. Vyznačili sme hodnoty, ktoré, podľa nás priamo súvisia s pracovnou sebarealizáciou seniorov. „Vo svete je väčší hlad po láske a ocenení, než po chlebe.“ (Matka Tereza.) A chceme dodať, že tento druh chudoby musíme začať liečiť aj v konkrétnom sociálnom spoločenstve a v špecifickom sociálnom profesijnom prostredí. Dôsledkom duchovnej krízy v spoločnosti je spustošenie spoločenského vedomia a následne aj narušenie individuálneho vedomia osôb, v ktorom sa potom ľahko udomácňujú tie najextrémnejšie myšlienky. Preto je v živote spoločnosti dôležitá prakticky uplatňovaná sociálna etika a jej dodržiavanie. Už aj z toho dôvodu, aby sa neetické rozhodnutia a konanie jednotlivcov a sociálnych skupín neakceptovalo a nestalo sociálne normálnym javom a naopak - etické rozhodnutie a konanie stalo nenormálnym sociálnym javom a aby sa takáto morálna narušenosť neudomácnila v myslení, v motivácii a v konaní ľudí.
Nemá sa to diať v súčasnej epoche ľudstva, kedy slovami Frolova (1987, s.74) „veda vstúpila do „ľudského veku“, keď všetka sila vedeckého poznania bude smerovať k človeku ako svojmu hlavnému objektu. To si však vyžaduje rozumu a humanite zodpovedajúce sociálne podmienky, z ktorých vyrastie nový etos vedy“ a sami podotýkame, že vyrastie nie iba etos vedy, ale aj etos sociálneho správania sa a konania ľudí. Frolov ďalej konštatuje „v tomto štádiu si človek možno uvedomí svoju jedinečnosť, rozumnosť a humánnosť, ale my dnes nevieme posúdiť, aké dôsledky z toho vyplynú“ (tamtiež). Humanistický prístup, podľa tohto autora, predpokladá „nové vedecké a filozofické ponímanie zmyslu ľudského života a zároveň celostný - morálny a sociálny pokrok ľudstva dnes aj v budúcnosti.
Z podnetného príspevku uvedeného autora, ktorý sa nepriamo dotýka aj problematiky zamestnaných, to znamená profesijne aktívnych seniorov, v ďalšom texte voľne pretlmočíme aspoň niektoré myšlienky. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa predĺženia ľudského života, táto problematika je spojená s riešením témy zmyslu života a hodnoty ľudského života. V súvislosti s problematikou predĺženia ľudského života Frolov sa pýta, o aký čas predlžovania vlastne ide. Je to biologický čas indivídua, alebo sociálno-osobnostný čas, ktorý sa vymedzuje emocionálnym, psychologickým a mravným nábojom? Vzhľadom k téme profesijne aktívnych seniorov je pre nás kľúčovou táto skutočnosť: „Predĺženie ľudského života sa niekedy chápe ako vedecky a sociálne zdôvodnený cieľ a vtedy vzniká otázka, načo potrebuje osobnosť a spoločnosť predĺžiť ľudský život?“ (Frolov, 1987, s.68.) Hovorí sa o tom, že stojíme na prahu éry, keď životné podmienky, štýl života, osobnostný rozvoj i medicína premení homo sapiens na homo longevus, dlho žijúceho človeka, „keď si muži a ženy v zrelom veku zachovajú úplnú rozumovú a telesnú sviežosť. A ak je to tak, musíme sa na život pozrieť inými očami.“ (Frolov,1987, s. 69.) Stotožňujeme sa s týmto názorom a poznamenávame, že v súvislosti s cieľovou skupinou zamestnaných profesijne aktívnych seniorov, máme na mysli predovšetkým sociálne podmienenú dĺžku života, kedy majú sociálne podmienky života a prostredia určujúci význam a kedy “môžeme proces sociálneho starnutia človeka rozdeliť na normálne starnutie, keď človek starne v dôsledku čerpania rezerv ľudského organizmu, a starnutie patologické, podmienené negatívnym vplyvom sociálnych faktorov determinujúcich prirodzený priebeh starnutia. Potom základnou úlohou ostáva na minimum redukovať príčiny, ktoré podmieňujú patologický priebeh sociálneho starnutia.
K tomuto názoru pridávame, že sa to týka v plnej miere aj podmienok profesijnej sebarealizácie v seniorskom veku, a o to viac ľudí vzdelaných a duševne pracujúcich. Vzhľadom na reálny problém diskriminácie duševne pracujúcich seniorov v ich profesijnej sebarealizácii, je potrebné zmeniť predsudky voči zamestnaným seniorom v tom zmysle, že sa v spoločnosti presadí iný pohľad na život seniorov. A to taký pohľad, že starší ľudia na základe svojich skúseností sami nadobudnú presvedčenie, že sa človeku vyplatí žiť čo najdlhšie aktívnym a profesijne produktívnym spôsobom, že nebude zo strany spoločnosti a mladších vystavený sociálnemu stresu, frustrácie, a nedočká sa profesijnej diskriminácie iba a len na základe svojho kalendárneho veku.
Čornaničová (1998) odlišuje kalendárny vek a funkčný vek jednotlivého človeka. Ak sa nerešpektujú individuálne rozdiely v osobnosti seniorov, tak sa opomína funkčný vek, ktorý zodpovedá skutočnému funkčnému potenciálu človeka - jeho tela i psychiky a sociálnej adaptácie v prostredí. Pacovský (1997) odlišuje biologický vek, psychologický vek a sociálny vek jednotlivého človeka. Davydovsky (In: Frolov, 1987, s.73) predpokladal, že dlhý život a s ním spojený problém aktívnej tvorivej staroby je reálny a v podstate ide o nového človeka, ktorý si naplno uvedomuje svoje potenciálne možnosti a má motiváciu k uskutočneniu svojho poslania na Zemi.
Profesijne aktívni seniori sú osoby vo veku cca 60 až 75 rokov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) možno obdobie dospelosti rozdeliť na: 45 až 59 rokov - stredný vek; 60 až 74 rokov - vyšší vek, ranná staroba, presenium; 75 až 89 - starecký vek, pokročilý vek, senium; 90 až viac rokov - dlhovekosť. Ak máme na mysli cieľovú skupinu nášho príspevku, potom ide o podskupinu generácie seniorov, ktorú možno charakterizovať v rámci fyzickej ontogenézy ako biologicky staršiu generáciu. Z hľadiska riešenia psychosociálnych kríz v tomto vekovom období možno túto podskupinu seniorov charakterizovať ako osoby, ktoré môžu svoje životné krízy riešiť aj osobnou stagnáciou, či regresom, lenže oni viac inklinujú ku generativite, to znamená majú motiváciu k produktívnemu a tvorivému životu v pracovnej oblasti, v rodinnom živote i v oblasti záujmovej sebarealizácie.
Možno predpokladať, že profesijne aktívni seniori si spravidla svoj život uvedomujú ako kontinuitu a celok, ktorý má význam a poriadok. Aj seba vnímajú ako kontinuitu a celok. To znamená ako integritu, v ktorej sa odzrkadľuje všetko čím osoba bola, čo za života vykonala, čo v živote dosiahla. A najmä, čo ešte chce v seniorskom veku dosiahnuť, aby naplnila svoje poslanie na tejto Zemi. A to aj spôsobom tvorivého splnenia úloh profesijnej sebarealizácie, ktorej nemožno vymedziť umelé hranice, lebo sebarealizácia človeka nemá konca z dôvodu dosiahnutia kalendárneho veku.
Cieľovou skupinou, ktorej venujeme viac pozornosti v tomto príspevku, sú profesijne aktívni duševne pracujúci seniori. Ich prioritnou motiváciou zotrvania v prostredí práce je silná vnútorná, tzn. psychologická motivácia k vykonávaniu profesijnej činnosti. Ide spravidla o ľudí s vysokou motiváciou sebarealizácie a dokončenia celoživotného vedeckého, umeleckého diela alebo celoživotnej profesijnej činnosti iného druhu. Možno povedať, že ide o sebarealizujúce sa osobnosti. Maslow (In: Hall,C.S. Sú vysoko tvoriví. V živote ľudí tak jednotlivcov ako aj spoločenstiev jestvuje medzi generáciami prepojenie, zviazanosť a puto, ktoré nemožno vymazať a je potrebné ho, v záujme sociálneho zdravia spoločnosti aj rešpektovať. Všetky generácie plynú v jednej rieke času. A každá generácia má svoje životné vývinové úlohy (determinované genotypom) a životné rozvojové úlohy (čiže socializačné, výchovné a vzdelávacie úlohy, ktoré sú výsledkom aktívneho učenia sa ľudí). Životným vývinovým a rozvojovým úlohám venujeme dlhodobo veľkú pozornosť vo vlastnej vedeckej i výskumnej činnosti (Machalová 2004, 2014; Machalová - Senko, 2018) ) a tiež v rámci vedenia bakalárskych a magisterských prác vysokoškolských študentov na tému vývinových a rozvojových úloh. Životné vývinové a rozvojové úlohy seniorov, resp. osôb v období neskorej dospelosti vyžadujú od ľudí bdelosť, uvedomelosť, flexibilitu myslenia, cítenia, konania a pohotovosť učiť sa. Životné vývinové a rozvojové úlohy podnecujú rozvoj intelektu, emócií, citov, motivácie, hodnôt i charakterových vlastností jednotlivcov (Machalová, 2004, 2010, 2014, 2018). A to za okolností, ktoré sú špecifické pre seniorsky vek. Tými okolnosťami je napríklad odchod zo zamestnania a poberanie dôchodku, vyrovnanie sa s chorobami vlastnými i v rodine, strata životného partnera jeho úmrtím a pod. Na druhej strane sa však objavujú aj nové výzvy k novým činnostiam, ktoré vyvolávajú k aktivite skrytý potenciál osôb a ich prirodzenú potrebu žiť ako tvoriví ľudia. „Dokiaľ žijeme, učme sa ako žiť“, konštatoval slávny filozof a znalec života - Seneca. Aj v seniorskom veku má veľký význam produkovať myšlienky, vytvárať sociálne vzťahy, vyrábať predmety. Pred seniormi dneška sa, podľa nás, objavujú i netradičné alebo úplne nové a predtým nepoznané úlohy života. • optimálne a zdraviu prospešne sociálne sa adaptovať na hodnoty i spôsob života ľudí v súčasnosti. Seniorsky vek je nielen pre profesijne aktívnych duševne pracujúcich seniorov, ale tiež pre ďalšie skupiny tvorivých ľudí, obdobím odovzdania svojich plodov práce. Výsledky celoživotného úsilia týchto ľudí je treba prijať ako vzácny vklad a obohatenie databanky životných a profesijných skúseností a poznania konkrétnej spoločnosti ľudí. Začnime voľným pretlmočením vyjadrenia Carpentiera (1987, s.169), ktorý presne vystihuje to, čo máme na mysli a od ktorého sme v tomto príspevku prevzali ...
tags: #bakalarka #postavenie #seniora #v #spolocnosti
